Kto si ty?...
Kto som?
To je veľmi vážna otázka... pre každého z nás.
Odpoveď na ňu by sme si mali dávať na základe svojich postojov k Bohu, k ľuďom i k stvorenstvu a na základe činností, vyplývajúcich z týchto postojov.
–
Dvojako možno hrešiť pri odpovediach na túto otázku.
Buď sa človek podceňuje, čo ho vedie k malomyseľnosti, alebo sa preceňuje a dostáva sa tak k najnebezpečnejšiemu úskaliu duchovného snaženia – k pýche.
Ja nie som...
Nie som v Božej službe niekým. Som v nej len niečím...
Len prostriedkom, nástrojom v rukách Toho, ktorý je...
On musí byť.
Ja môžem, ale nemusím. Som len náhodilým bytím, ktoré vždy možno nahradiť.
Ale ak som predsa len niečím, tak iba zatiaľ, pokým som jeho nástrojom.
Ak by som sa vymanil, vykĺzol z jeho rúk, zmaril by som sa...
Padol by som do niečoho, čo je oveľa horšie ako nič...
Ja som hlas volajúceho na púšti...
A veľmi sa teším, že ste ma počuli už aj v Jeruzaleme, lebo morálna púšť, ktorá zasahuje už aj toto mesto, je naozaj veľká.
Volajte aj vy do nej so mnou...
Ale tak, ako sa má: silno a v súlade so Slovom, ktorému má každý náš hlas slúžiť.
Prečo teda krstíš...?
Preto, že to nerobíte vy...
Ak z chrámu nezaznieva hlas do púšte, musí z púšte zaznievať do chrámu.