Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Bude sa radovať vyschnutá zem,
zaplesá a rozkvitne púšť.
Ako narcis vykvitne,
zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne.
Bude obdarená nádherou Libanonu,
krásou Karmelu a Sárona.
Uvidia slávu Pána
a velebu nášho Boha.
Posilňujte ruky zoslabnuté,
upevňujte chvejúce sa kolená.
Povedzte malomyseľným:
„Vzchopte sa, nebojte sa!
Hľa, váš Boh!
Príde odveta, odplata Boha.
On sám príde a spasí vás.“
Vtedy roztvoria oči slepí
a uši hluchých sa otvoria.
Ako jeleň skákať bude chromý,
jazyk nemého radosťou vykríkne.
Lebo na púšti vyrazí voda,
potoky na pustatine.
Vyprahnutá zem sa zmení na jazero
a žíznivá pôda na pramene vôd.
Na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,
vyrastie tŕstie a sítie.
Bude tam chodník, cesta;
svätou cestou sa bude volať
a nečistý po nej neprejde.
A bude to cesta priama,
takže ani hlúpi na nej nezblúdia.
Nebude tam lev,
a dravá zver na ňu nevkročí,
ani chýru o nej nebude;
len vykúpení budú chodiť po nej.
A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia,
s jasotom vojdú na Sion.
Večná radosť ovenčí im hlavy,
zaplaví ich radosť a veselosť,
zmizne bôľ a vzdychanie.

Hľa, náš Boh príde a spasí nás.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; *
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, *
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. R.

Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, *
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, *
spravodlivosť zhliadne z neba. R.

Veď Pán dá požehnanie *
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť *
a po stopách jeho krokov spása. R.

Aleluja. – Hľa, príde Kráľ, Pán zeme; on sám vezme z nás jarmo nášho zajatia.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.
Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď‘?
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“