Čítanie z Knihy proroka Micheáša
Pane, pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré osamelé býva na horských stráňach,
uprostred záhrad;
nech spasú Bášan a Galaád
ako v dňoch pradávnych.
Ukáž nám zázraky
ako v dňoch,
keď si vychádzal z egyptskej krajiny.
Kto je Boh ako ty,
ktorý odpúšťaš zločiny
a prechádzaš ponad hriech
zvyškov svojho dedičstva?
Neprechováva svoj hnev naveky,
lebo sa rád zľutúva.
Vráti sa a zmiluje sa nad nami,
rozšliape naše neprávosti
a do morských hlbín
zahodí všetky naše hriechy.
Jakubovi preukážeš vernosť,
Abrahámovi milosrdenstvo;
ako si prisahal našim otcom
od pradávnych dní.

Milostivý a milosrdný je Pán.

Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia. R.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,*
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. R.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. R.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. R.

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. – Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok.
O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. ‘I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť.
Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“