Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán,
ktorý urobil cestu cez more
a cez dravé vody chodník;
ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov...
– ležia mŕtvi, už nevstanú,
zanikli, zhasli ako knôt –:
„Nemyslite na to, čo bolo,
nesnite o veciach dávnych.
Hľa, ja tvorím čosi nové,
teraz to klíči;
nebadáte?
Áno, na púšti urobím cestu
a rieky na pustatine.
Bude ma chváliť poľná zverina,
šakaly a pštrosy,
že som dal vodu na púšti
a rieky na pustatine,
aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.
Ľud, ktorý som si stvoril,
bude ohlasovať moju chválu.“

Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, *
boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti *
a jazyk plný plesania. R.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: *
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán *
a máme z toho radosť. R.

Zmeň, Pane, naše zajatie *
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách, *
s jasotom budú žať. R.

Keď odchádzali, idúcky plakali *
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom *
a svoje snopy prinesú. R.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom
Bratia, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere –, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení a tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.
Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.

Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. – Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí Pán; veď som dobrotivý a milosrdný.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“
Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
Ona odpovedala: „Nik, Pane.“
A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“