✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dedinky oproti vám, a hneď nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ,Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“
Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo povedal prorok:
„Povedzte dcére sionskej:
Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe,
tichý, sediaci na oslici,
na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo šli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali:
„Hosanna synovi Dávidovmu!
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Hosanna na výsostiach!“
Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“
A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka,
aby som vedel milým slovom
posilniť unaveného.
Každé ráno prebúdza môj sluch,
aby som počúval ako učeník.
Pán, Boh, mi otvoril ucho.
A ja som neodporoval,
nazad som neustúpil.
Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,
a svoje líca tým, čo trhali.
Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
Pán, Boh, mi pomáha,
preto nebudem zahanbený.
On zatvrdil moju tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, *
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, *
nech ho zachráni, ak ho má rád.“ R.

Obkľučuje ma svorka psov, *
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy, *
môžem si spočítať všetky svoje kosti. R.

Delia si moje šaty *
a o môj odev hádžu lós.
Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, *
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. R.

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom *
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, †
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. *
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove. R.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom
Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával:
„Ježiš Kristus je Pán!“
na slávu Boha Otca.

Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. –
Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.


Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Matúša
E Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: S „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ E Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: S „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ E On povedal: ✠ „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ E Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: ✠ „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ E Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: S „Som to ja, Pane?“ E On odpovedal: ✠ „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ E Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: S „Som to azda ja, Rabbi?“ E Odpovedal mu: ✠ „Sám si to povedal.“
E Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ✠ „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ E Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ✠ „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ E Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
Vtedy im Ježiš povedal: ✠ „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: ,Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne'. Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“
E Peter mu povedal: S „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ E Ježiš mu odvetil: ✠ „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ E Peter mu povedal: S „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ E Podobne hovorili aj ostatní učeníci.
Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: ✠ „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ E Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: ✠ „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
E Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: ✠ „Otče, môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
E Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: ✠ „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
E Znova odišiel a modlil sa: ✠ „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ E A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: ✠ „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“

E A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: S „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ E A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: S „Buď pozdravený, Rabbi!“ E A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: ✠ „Priateľu, načo si prišiel!?“ E Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.
Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: ✠ „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“
E V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: ✠ „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ E Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.
Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.
Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovoril: S „Tento povedal: ,Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.'“ E Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: S „Nič neodpovedáš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ E Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: S „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ E Ježiš mu odvetil: ✠ „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ E Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: S „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?“ E Oni odpovedali: S „Hoden je smrti!“
E Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: S „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“
E Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: S „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ E Ale on pred všetkými zaprel: S „Neviem, čo hovoríš.“ E Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: S „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ E On znova zaprel s prísahou: S „Nepoznám toho človeka.“ E O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: S „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ E Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: S „Nepoznám toho človeka.“ E A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: S „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ E Vyšiel von a horko sa rozplakal.
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.
Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: S „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ E Ale oni odvetili: S „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ E On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
Veľkňazi vzali peniaze a povedali: S „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“ E Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“

Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: S „Si židovský kráľ?“ E Ježiš odpovedal: ✠ „Sám to hovoríš.“ E A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: S „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ E Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: S „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ E Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: S „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ E Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: S „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ E Oni zvolali: S „Barabáša!“ E Pilát im povedal: S „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ E Všetci volali: S „Ukrižovať ho!“ E On vravel: S „A čo zlé urobil?“ E Ale oni tým väčšmi kričali: S „Ukrižovať ho!“
E Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: S „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“ E A všetok ľud odpovedal: S „Jeho krv na nás a na naše deti!“ E Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: S „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ E Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: S „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“
E Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: S „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ E Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: S „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: „Som Boží Syn.“ E Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: ✠ „Eli, Eli, lema sabakthani?“, E čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: S „Volá Eliáša.“ E Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: S „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ E Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
E A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: S „On bol naozaj Boží Syn.“
E Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.
Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.
Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: S „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘ Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ‚Vstal z mŕtvych,‘ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“
E Pilát im povedal: S „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ E Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

✠ Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Matúša
E Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: S „Si židovský kráľ?“ E Ježiš odpovedal: ✠ „Sám to hovoríš.“ E A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: S „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ E Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: S „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ E Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: S „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ E Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: S „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ E Oni zvolali: S „Barabáša!“ E Pilát im povedal: S „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ E Všetci volali: S „Ukrižovať ho!“ E On vravel: S „A čo zlé urobil?“ E Ale oni tým väčšmi kričali: S „Ukrižovať ho!“
E Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: S „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“ E A všetok ľud odpovedal: S „Jeho krv na nás a na naše deti!“ E Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: S „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ E Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: S „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“
E Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: S „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ E Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: S „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: „Som Boží Syn.“ E Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: ✠ „Eli, Eli, lema sabakthani?“, E čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: S „Volá Eliáša.“ E Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: S „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ E Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
E A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: S „On bol naozaj Boží Syn.“