Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka,
aby som vedel milým slovom posilniť unaveného.
Každé ráno prebúdza môj sluch,
aby som počúval ako učeník.
Pán, Boh, mi otvoril ucho.
A ja som neodporoval, nazad som neustúpil.
Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,
a svoje líca tým, čo trhali.
Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
Pán, Boh, mi pomáha,
preto nebudem zahanbený.
On zatvrdil moju tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.
Blízko je ten, čo mi dá za pravdu;
kto sa chce prieť so mnou?
Postavmeže sa zoči-voči!
Kto je mojím žalobcom?
Nech pristúpi ku mne!
Hľa, Pán, Boh, mi pomáha:
ktože ma môže odsúdiť?

Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.

Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojím bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. R.

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. *
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, *
ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
a keď som bol smädný, napojili ma octom. R.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. R.

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. – Buď pozdravený, náš Kráľ, poslušný Otcovi; vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“
On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“