Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Boh hovorí:
Hľa, môj služobník bude úspešný,
bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny.
Ako sa mnohí nad ním zhrozili –
lebo bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku
a vzhľadom sa neponáša na ľudí –,
tak rozoženie mnohé národy.
Králi pred ním zatvoria ústa,
lebo uvidia, o čom sa im nevravelo,
a spoznajú, čo nikdy nepočuli.
Prorok hovorí:
Kto uveril, čo sme hlásali?
A Pánovo rameno komu sa zjavilo?
Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka,
sťa koreň z vyschnutej zeme.
Nemal podoby ani krásy,
aby sme naň hľadeli;
ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili.
Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal slabosť,
ako niekto, pred kým si zakrývame tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
A on niesol naše neduhy,
vzal na seba naše bolesti.
No my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti,
pre naše zločiny strýznený.
On pre náš pokoj znášal trest
a jeho rany nás uzdravili.
My všetci sme blúdili ako ovce,
každý zahol svojou vlastnou cestou.
A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.
Týrali ho, on to ponížene znášal
a neotvoril ústa;
ako baránok vedený na zabitie,
ako ovca, ktorá onemela pred strihačmi
a neotvorila ústa.
Násilným súdom ho odstránili
a kto sa bude starať o jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny žijúcich,
pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý.
So zločincami ho pochovali,
a hrob mal medzi boháčmi,
hoci sa nedopustil neprávosti,
ani lesť nebola v jeho ústach.
Pán dovolil zdrviť ho slabosťou;
keď dá svoj život na zmiernu obetu,
uvidí ďaleké potomstvo
a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu.
Po útrapách svojej duše uvidí svetlo
a nasýti sa poznaním.
Boh hovorí:
Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých
a sám ponesie ich viny.
Preto mu dám ako podiel zástupy
a s mocnými sa bude deliť o korisť,
pretože vydal na smrť svoj život
a započítali ho medzi zločincov;
a on niesol hriech mnohých
a prosí za hriešnikov.

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. R.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba. R.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov. R.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána. R.

Čítanie z Listu Hebrejom
Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.
Kristus v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. –
Kristus sa stal poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
Preto ho Boh povýšil
a dal mu Meno nad všetky iné mená.

Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Jána
E Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi.
Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: ✠ „Koho hľadáte?“
E Odpovedali mu: S „Ježiša Nazaretského.“
E Povedal im: ✠ „Ja som.“
E Bol s nimi aj zradca Judáš.
Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: ✠ „Koho hľadáte?“
E Oni povedali: S „Ježiša Nazaretského.“
E Ježiš odvetil: ✠ „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“
E Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“
Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: ✠ „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“
E Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“
Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: S „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“
E On vravel: S „Nie som.“
E Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.
Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: ✠ „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“
E Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: S „Tak odpovedáš veľkňazovi?“
E Ježiš mu odvetil: ✠ „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“
E A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.
Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: S „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“
E On zaprel: S „Nie som.“
E Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: S „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“
E Peter znova zaprel – a vtom zaspieval kohút.
Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: S „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“
E Odpovedali mu: S „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“
E Pilát im povedal: S „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“
E Židia mu odpovedali: S „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ E Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.
Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: S „Si židovský kráľ?“
E Ježiš odpovedal: ✠ „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“
E Pilát odvetil: S „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“
E Ježiš povedal: ✠ „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“
E Pilát mu povedal: S „Tak predsa si kráľ?“
E Ježiš odpovedal: ✠ „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
E Pilát mu povedal: S „Čo je pravda?“
E Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: S „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“
E Oni znova kričali: S „Toho nie, ale Barabáša!“ E A Barabáš bol zbojník.
Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: S „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ E A bili ho po tvári.
Pilát znova vyšiel a povedal im: S „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“
E Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: S „Hľa, človek!“
E Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: S „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“
E Pilát im povedal: S „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“
E Židia mu odpovedali: S „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“
E Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: S „Odkiaľ si?“
E Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: S „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“
E Ježiš odpovedal: ✠ „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“
E Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: S „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“
E Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia.
Tu povedal Židom: S „Hľa, váš kráľ!“
E Ale oni kričali: S „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“
E Pilát im povedal: S „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“
E Veľkňazi odpovedali: S „Nemáme kráľa, iba cisára!“
E Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.
Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: S „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘“
E Pilát odpovedal: S „Čo som napísal, to som napísal.“
E Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: S „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ E Aby sa splnilo Písmo:
„Rozdelili si moje šaty
a o môj odev hodili lós.“
A vojaci to tak urobili.
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke:
✠ „Žena, hľa, tvoj syn!“
E Potom povedal učeníkovi: ✠ „Hľa, tvoja matka!“
E A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: ✠ „Žíznim.“
E Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ✠ „Je dokonané.“
E Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
E Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.
A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.