Čítanie z Knihy Genezis
Na celej zemi bol jeden jazyk a rovnaká reč.
Keď sa ľudia pohli z východu, našli rovinu v krajine Sennaar a usadili sa na nej.
Povedali si: „Poďte, narobíme tehál a vypálime ich v ohni.“ Tehlu používali namiesto kameňa a namiesto malty asfalt.
Potom povedali: „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba. A urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej zemi.“
Pán však zostúpil, aby sa podíval na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia, a povedal: „Hľa, sú jeden národ a všetci hovoria jedným jazykom. Toto je začiatok ich činov a už im nebude ťažko urobiť, čo si zaumienili. Poďte, zostúpime a pomätieme tam ich reč, aby nik nerozumel reči druhého.“
A tak ich Pán odtiaľ rozptýlil po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto sa ono volá Bábel. Lebo tam bola pomätená reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.

Čítanie z Knihy Exodus
Mojžiš vystúpil k Bohu. Pán ho zavolal z vrchu a povedal:
„Toto povieš domu Jakuba
a oznámiš synom Izraela:
Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom,
ako som vás niesol na orlích krídlach
a priviedol k sebe.
Ak teda budete počúvať môj hlas
a zachovávať moju zmluvu,
budete mojím vlastníctvom medzi všetkými národmi;
lebo moja je celá zem.
Budete mi kráľovstvom kňazov
a svätým národom.
Toto sú slová, ktoré povieš synom Izraela.“
Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Pán nariadil povedať. A všetok ľud naraz odpovedal: „Splníme všetko, čo Pán povedal.“
Na tretí deň za rána začalo hrmieť a blýskať sa; vrch zahalil čierny mrak a zaznieval mohutný zvuk poľnice. Všetok ľud v tábore sa chvel od strachu.
Keď ich Mojžiš vyviedol z tábora v ústrety Bohu, na úpätí vrchu zastali.
Vrch Sinaj bol celý zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni. Vystupoval z neho dym ako z pece a celý vrch sa silno otriasal.
Zvuk poľnice bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Boh mu odpovedal v hrmení.
Pán zostúpil na vrch Sinaj, na končiar vrchu, a Mojžiša povolal na končiar.

Čítanie z Knihy proroka Ezechiela
V tých dňoch spočinula na mne Pánova ruka, Pán ma v duchu vyviedol a postavil uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí, a vodil ma zôkol-vôkol pomedzi ne; bolo ich veľmi veľa v údolí a boli už celkom zoschnuté.
A povedal mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“
Povedal som: „Pane, ty to vieš.“
Potom mi povedal: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte Pánovo slovo! Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha a ožijete. Pripevním na vás šľachy, nechám vás obrásť mäsom, obtiahnem vás kožou, dám vám ducha, ožijete a spoznáte, že ja som Pán!“
Prorokoval som teda, ako mi rozkázal. Ako som prorokoval, nastal hrkot a pohyb: kosť sa priblížila ku kosti, každá k svojmu kĺbu. Pozeral som sa a hľa, obložili ich šľachy a mäso a zvrchu ich obtiahla koža, ale ducha v nich nebolo.
Vtedy mi povedal: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka. Povedz duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duch, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú.“
Prorokoval som teda, ako mi rozkázal, a vošiel do nich duch. Ožili a postavili sa na nohy – nesmierne veľké vojsko.
Potom mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela. Oni hovoria: ‚Zoschli nám kosti, zhynula naša nádej, sme stratení.‘ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.

Čítanie z Knihy proroka Joela
Toto hovorí Pán:
„Vylejem svojho ducha na každé telo;
a vaši synovia i vaše dcéry budú prorokovať.
Vaši starci budú snívať sny
a vaši mladíci budú mať videnia.
Aj na svojich služobníkov a služobnice
vylejem v tých dňoch svojho ducha.
A urobím znamenia na nebi i na zemi:
krv, oheň a stĺpy dymu.
Slnko sa premení na tmu
a mesiac na krv,
prv, ako príde Pánov deň,
veľký a hrozný.
Ale každý, kto bude vzývať Pánovo meno,
bude zachránený,
lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude spása,
ako hovorí Pán,
a vo zvyškoch, ktoré Pán povolá."

Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme.

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi. R.

Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. R.

Odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, *
a obnovuješ tvárnosť zeme. R.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom
Bratia, vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávanie adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.
Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.

Aleluja. –
Príď, Duchu Svätý,
naplň srdcia svojich veriacich
a zapáľ v nás oheň svojej lásky.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána
V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“
To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.