Čítanie z Prvej knihy Samuelovej
Zhromaždili sa všetci starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy a povedali mu: „Ty si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž, ustanov nám kráľa, aby vládol nad nami, ako je to u všetkých národov.“
Samuelovi sa nepáčilo, že hovorili: „Daj nám kráľa, aby vládol nad nami.“ A Samuel sa modlil k Pánovi, ale Pán mu povedal: „Počúvni ľud vo všetkom, čo ti hovoria; veď nie teba odmietli, ale mňa; nechcú, aby som kraľoval nad nimi.“
Samuel oznámil všetky Pánove slová ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa; povedal: „Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami vládnuť: Vezme vašich synov a postaví ich k svojim vozom, urobí z nich jazdcov a budú bežať pred jeho vozom. Porobí si z nich veliteľov, stotníkov, oráčov svojich polí a žencov obilia, výrobcov zbraní a vozov. Z vašich dcér urobí voňavkárky, kuchárky a pekárky. Vezme vaše najlepšie polia, vinice a olivové sady a dá ich svojim sluhom. Ale aj z vašich siatin a viníc bude brať desiatky a dá ich svojim komorníkom a služobníkom. Poberie vám sluhov a slúžky, najlepší dobytok a osly a zapriahne ich do svojej práce. Z vašich stád vezme desiatok a vy sami budete jeho sluhami. V ten deň budete nariekať pre kráľa, ktorého ste si vy sami vyvolili, ale Pán vás v ten deň nevyslyší.“
No ľud nechcel počuť Samuelov hlas a hovoril: „Nie, nech je nad nami kráľ a budeme aj my ako všetky iné národy, náš kráľ bude vládnuť nad nami, pôjde pred nami do boja a bude viesť naše vojny.“
Samuel vypočul všetky reči ľudu a predniesol ich Pánovi. A Pán riekol Samuelovi: „Počúvni ich hlas a ustanov im kráľa!“

Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.

Blažený ľud. ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou. R.

Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému. R.

Aleluja. – Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka
Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A Keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im:
„Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“