Začiatok Knihy Sirachovho syna
Všetka múdrosť je od Pána, Boha,
vždy bola uňho a je pred vekmi.
Ktože spočítal morský piesok,
kvapky dažďa a dni odveké?
Kto už zmeral výšku neba,
šírku zeme a hĺbku priepasti?
Kto prebádal Božiu múdrosť, ktorá všetko predchádza?
Múdrosť bola stvorená skôr ako všetko ostatné
a múdra rozvaha je odveká.
Prameňom múdrosti je slovo Boha v nebesiach
a jej cesty sú večné zákony.
Komu bol odkrytý koreň múdrosti
a kto poznal jej hlboké zámery?
Komu sa zjavila cesta múdrosti
a jej všestrannú skúsenosť ktože pochopil?
Jeden je Najvyšší, všemohúci Stvoriteľ,
mocný a veľmi obávaný Kráľ,
ktorý sedí na svojom tróne a vládne – Boh.
On ju stvoril svojím svätým duchom,
on ju videl, spočítal a premeral
a vylial ju na všetky svoje diela,
na každého človeka vo svojej štedrosti,
lebo ju dáva tým, čo ho milujú.

Náš Pán kraľuje, oslavujme ho.

Pán kraľuje, velebou sa zaodel; *
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. R.

Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. *
Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov. R.

Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; *
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy. R.

Aleluja. – Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka
Keď Ježiš a traja učeníci zostúpili z vrchu a prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“
Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“
On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“
On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“
Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“
A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“
Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu:
„Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“ Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“