Čítanie z Druhej knihy Kráľov
Keď Atália, Ochoziášova matka, videla, že jej syn zomrel, povstala a vyhubila celý kráľovský rod. Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byt pobití, do spálne a schovala ho pred Atáliou, aby ho nezabili. A bol s ňou šesť rokov schovaný v Pánovom dome, kým nad krajinou panovala Atália.
V siedmom roku Jojada zvolal stotníkov Károv a rýchlych poslov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu a uzavrel s nimi zmluvu; dal im prisahať na Pánov dom a ukázal im kráľovho syna.
Stotníci urobili všetko, čo im rozkázal kňaz Jojada; každý vzal svojich mužov: tých, čo v sobotu prichádzali do služby, i tých, čo v sobotu odchádzali, a prišli ku kňazovi Jojadovi. On dal stotníkom kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom dome. Rýchli bežci sa so zbraňou v ruke postavili od pravého krídla chrámu až po ľavé krídlo chrámu medzi oltár a budovu okolo kráľa. Vyviedol kráľovho syna a vložil mu korunu a odznak moci; ustanovili ho za kráľa a pomazali ho, tlieskali rukami a volali: „Nech žije kráľ!“
Keď Atália počula volanie ľudu, vošla medzi zástup do Pánovho chrámu a videla, že na vyvýšenom mieste stojí podľa obradu kráľ a pri ňom kniežatá a trubači a všetok ľud krajiny, ako sa teší a trúbi na trúbach. Roztrhla si rúcho a kričala: „Zrada, zrada!“
Ale kňaz Jojada rozkázal stotníkom, čo stáli na čele vojska: „Vyveďte ju za ohradu chrámu a toho, kto pôjde za ňou, zabite mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Neslobodno ju zabiť v Pánovom chráme.“ Chytili ju a keď prešla cez konskú bránu do kráľovského paláca, tam ju zabili.
Jojada potom uzavrel zmluvu medzi Pánom a kráľom a medzi ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež zmluvu medzi kráľom a ľudom. Nato všetok ľud krajiny vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne rozdrúzgali a Bálovho kňaza Matana zabili pri oltároch.
Potom kňaz postavil k Pánovmu domu stráž. Ľud celej krajiny sa tešil a mesto sa upokojilo. Atáliu zabili mečom v kráľovskom paláci.

Pán si vyvolil Sion za svoj príbytok.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.“ R.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ R.

Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním. R.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“ R.

Aleluja. – Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich mole a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“