Čítanie z Druhej knihy Kroník
Po Jojadovej smrti prišli judské kniežatá a poklonili sa kráľovi; on, očarený ich úslužnosťou, počúvol ich: opustili chrám Pána, Boha svojich otcov, a slúžili posvätným kameňom a modlám. Pre tento hriech doľahol hnev na Júdu a Jeruzalem. Posielal k nim prorokov, aby sa vrátili k Pánovi, ale nechceli počuť ich napomínanie.
Vtedy duch Boží zahalil Zachariáša, syna kňaza Jojadu; on si stal pred ľud a povedal mu: „Toto hovorí Boh: Prečo prestupujete Pánove príkazy? To vám nemôže osožiť. Pretože ste opustili Pána, on opustil vás.“
Oni sa proti nemu sprisahali a podľa kráľovho rozkazu ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu. Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zachariášov otec Jojada, a zavraždil jeho syna. On umierajúc povedal: „Nech to Pán vidí a nech sa pomstí!“
O rok proti nemu tiahlo sýrske vojsko. Prišlo do Judska, až do Jeruzalema, a vyhubilo všetky kniežatá ľudu a celú korisť poslalo kráľovi do Damasku. Hoci prišlo veľmi málo Sýrčanov, Pán im vydal clo rúk veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj nad Joasom vykonali potupný súd, nechali ho ťažko chorého a odišli. Potom sa proti nemu sprisahali jeho sluhovia na pomstu za krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nie v kráľovských hroboch.

Pánovo milosrdenstvo trvá naveky.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
Svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia. R.

Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies. R.

No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy, R.

potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.“ R.

Aleluja. – Ježiš Kristus, hoci bol bohatý, stal sa chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?
Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?
A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.
Keď‘ teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.
Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.
Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“