Čítanie z Knihy Genezis
Abrahámovi sa zjavil Pán pri duboch Mambreho, keď sedel za najväčšej horúčavy dňa pri vchode do svojho stanu. Keď zdvihol oči, zbadal neďaleko stáť troch mužov. Len čo ich zazrel, utekal im od vchodu do stanu v ústrety, poklonil sa až po zem a povedal: „Pane, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka. Prinesú trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. Donesiem kúsok chleba a posilníte sa; potom môžete ísť ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“
Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“
Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies tri miery múky a napeč podplamenníky!“
Sám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. Potom vzal maslo, mlieko a pripravené tela a predložil im to. Sám stál pri nich pod stromom; a oni jedli.
Potom sa ho pýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“
On odpovedal: „Tu, v stane.“
A Pán mu povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“
Keď to Sára počula, smiala sa pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. Veď obaja boli starci, vo vysokom veku, a Sáre už dávno prestalo, čo mávajú ženy. Preto sa potajomky zasmiala a myslela si: „Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je už starec.“
Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či môžem naozaj porodiť, takáto starena?‘ Vari je Pánovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“
Sára zapierala: „Nesmiala som sa,“ lebo sa bála. Ale Pán povedal: „Nie. Smiala si sa.“

Pán Boh pamätal na svoje milosrdenstvo.

Velebí moja duša Pána *
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, R.

lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. *
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, *
a sväté je jeho meno R.

a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie *
s tými, čo sa ho boja.
Hladných nakŕmil dobrotami *
a bohatých prepustil naprázdno. R.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, *
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom, *
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. R.

Aleluja. – On vzal na seba naše slabosti ä niesol naše choroby.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:
„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“
A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“