Čítanie z Knihy Náreky
Pán zničil bez milosti
všetky Jakubove nivy;
v svojom hneve zboril
pevnosti judskej dcéry;
zrazil na zem, potupil
jej kráľovstvo a kniežatá.
Na zemi sedia,
zamĺkli starci sionskej dcéry;
na hlavu sypú si popol,
do vrecoviny sa odiali;
až po zem si zvesili hlavy
jeruzalemské panny.
Oči mám vpadnuté od slz,
vnútro sa mi búri,
pečeň mi na zem vyteká
pre nešťastie dcéry môjho ľudu;
nemluvňa i dojča hynú
na uliciach mesta.
Vravia svojim matkám:
„Kde je pšenica a víno?“
a padajú ako prebodnuté
po uliciach mesta,
vydychujú dušu
v lone svojich matiek.
Komu ťa prirovnám, komu pripodobním,
dcéra Jeruzalema?
S kým ťa porovnám, ako ťa poteším,
panna, dcéra Siona?
Tvoje nešťastie je veľké ako more,
kto ti pomôže?
Tvoji proroci ti ako videnia
vraveli lži a hlúposti,
tvoj zločin neodhaľovali,
aby zvrátili tvoj osud;
vraveli ti videnia
klamstva a podvodu.
Zo srdca volaj k Pánovi,
obranca dcéry Siona,
ako potok vylievaj slzy
vo dne i v noci.
Nedopraj si odpočinok,
nech sa nezaviera zrenica tvojho oka.
Vstaň a nariekaj v noci,
na začiatku každej nočnej stráže,
vylievaj svoje srdce ako vodu
pred tvárou Pána,
dvíhaj k nemu svoje ruky
za život svojich detí,
ktoré hynú od hladu
na rohoch všetkých ulíc.

Nezabúdaj, Pane, na svojich úbožiakov.

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol *
a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
Pamätaj na svoj ľud, *
ktorý je tvoj odprvoti.
Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, *
vrch Sion, na ktorom prebývaš. R.

Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: *
nepriateľ spustošil celú svätyňu.
Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, *
vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. R.

Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou *
v hustom lese.
Tak vylamujú brány chrámové *
a stŕhajú ich sekerou i hákom.
Podpálili tvoju svätyňu, *
príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. R.

Zhliadni na svoju zmluvu, *
veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.
Pokorný nech sa s hanbou nevracia *
chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. R.

Aleluja. – On vzal na seba naše slabosti ä niesol naše choroby.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:
„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“
A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“