Čítanie z Knihy Genezis
Anjeli naliehali na Lota: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul v zločinnom meste.“ A keď váhal, chytili ho muži za ruku i jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ho chcel zachrániť, vyviedli ho von a nechali ho za mestom.
Tam anjel povedal: „Zachráň sa, ide ti o život. Neobzeraj sa a nezastavuj sa nikde v tomto okolí. Hľadaj útočište v horách, aby si nezahynul.“
Lot im povedal: „Prosím, nie, Pane. Tvoj sluha našiel milosť pred tebou a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mi preukázal, keď si mi zachránil život. Ale do hôr ujsť nevládzem, zachytí ma pohroma a umriem. Pozri, tu neďaleko je malé mesto, tam môžem ujsť, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? A ja ostanem nažive.“
On mu povedal: „Nuž dobre, aj túto tvoju prosbu vyslyším a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím. Utekaj a skry sa tam, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš.“ Preto sa to mesto volá Segor.
Nad krajinu vyšlo slnko, keď Lot došiel do Segoru. Vtedy Pán spustil na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána a zničil obe mestá i celý okolitý kraj; všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny. Jeho žena sa obzrela za seba a premenila sa na soľný stĺp.
Keď Abrahám ráno vstal, išiel na miesto, kde predtým stál s Pánom, pozrel sa na Sodomu a Gomoru a na celý kraj okolo a videl vystupovať zo zeme žeravý popol a dym ako z pece.
Keď Boh ničil mestá a okolie tohoto kraja, spomenul si na Abraháma a Lota zachránil zo skazy miest, v ktorých býval.

Mám pred očami, Pane, tvoju dobrotu.

Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, *
ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.
Pred očami mám tvoju dobrotu *
a konám podľa tvojej pravdy. R.

Nezatrať moju dušu s hriešnikmi *
a môj život s ľuďmi krvilačnými.
Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, *
ich pravica je plná úplatkov. R.

Ale ja kráčam v nevinnosti, *
vykúp ma a buď mi milostivý.
Moja noha stojí na rovnej ceste; *
v zhromaždeniach chcem velebiť Pána. R.

Aleluja. – Spolieham sa na Pána, moja duša sa spolieha na jeho slovo.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“
On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.
Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“