Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán:
„Ako z neba padá dážď a sneh
a nevracia sa späť,
lež napojí zem a zúrodní ju,
aby z nej klíčilo,
aby obdarovala rozsievača semenom
a dala chlieb hladnému,
tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst:
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale vykoná všetko, čo chcem,
a vydarí sa jeho poslanie.“

Pane, navštív našu zem a požehnaj jej rastliny.

Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, *
zveľaďuješ jej bohatstvo.
Božia rieka je plná vody; *
ľuďom pripravuješ zrno. R.

Takto sa staráš o zem: †
zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy, *
skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny. R.

Rok korunuješ svojou dobrotou, *
kade prejdeš, všade je hojnosť.
Pašienky púšte vlaha zarosí *
a pahorky sa opášu plesaním. R.

Čriedami oviec sa lúky pokryjú †
a zrnom budú oplývať doliny; *
ozývať sa budú jasotom a spevom. R.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom
Bratia, myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.
Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.

Aleluja. – Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
Kto má uši, nech počúva!“
Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“
On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo:
‚Budete počúvať, a nepochopíte,
budete hľadieť, a neuvidíte.
Lebo otupelo srdce tohoto ľudu:
ušami ťažko počujú
a oči si zavreli,
aby očami nevideli
a ušami nepočuli,
aby srdcom nechápali a neobrátili sa, –
aby som ich nemohol uzdraviť.‘
Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.
U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.
U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.
A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách:
„Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
Kto má uši, nech počúva!“