UTOROK – pätnásty týždeň, I. cyklus

Čítanie z Knihy Exodus
Šiel istý muž z Léviho rodu a vzal si ženu zo svojho kmeňa. Ona počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace.
A keď ho už dlhšie skrývať nemohla, vzala prútený košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu rieky. Jeho sestra stála opodiaľ a sledovala, čo sa stane.
Tu prišla faraónova dcéra vykúpať sa v rieke a jej slúžky chodili po brehu rieky.
Keď zbadala v tŕstí košík, hneď poslala poň svoju slúžku. Tá ho priniesla, ona ho otvorila a videla plačúce dieťa. Pohnutá ľútosťou povedala: „To je hebrejské dieťa.“
Chlapcova sestra sa jej opýtala: „Mám ísť a zavolať hebrejskú ženu, ktorá ti chlapca odchová?“ Ona odvetila: „Choď!“
Dievča odbehlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením.“
Žena chlapca vzala a chovala ho. A keď odrástol, odovzdala ho faraónovej dcére. Ona ho adoptovala za syna a dala mu meno Mojžiš, vraviac: „Vytiahla som ho z vody.“
Keď Mojžiš dospel, vyšiel k svojim bratom. Videl, ako ťažko pracujú a ako istý Egypťan bil jedného jeho hebrejského brata. Poobzeral sa a keď videl, že vôkol niet nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku.
Keď vyšiel na druhý deň, zočil, ako sa bijú dvaja Hebreji. Útočníkovi povedal: „Prečo biješ svojho blížneho?“ Ten mu odvetil: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? Chceš zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Ako to len mohlo vyjsť najavo?“
Dozvedel sa o tom faraón a chcel Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom ušiel a zdržiaval sa v krajine Madián.
Počuli sme Božie slovo.

Hľadajte, pokorní, Pána a srdce vám oživne.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. R.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž. R.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi. R.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. R.

Aleluja. – Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám.
A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“
Počuli sme slovo Pánovo.

Myšlienky k Evanjeliu


PROSBY

Bratia a sestry, všemohúci Boh ukazuje blúdiacim svetlo pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu. Prednesme mu svoje prosby za spásu celého sveta.

1. Bože, prosíme ťa za Cirkev,
aby bez prestania ohlasovala radostnú zvesť
o tvojej nekonečnej láske k svetu a k celému stvoreniu.
℟. Prosíme ťa, vyslyš nás.

2. Bože, prosíme ťa za biskupa,
kňazov a diakonov našej diecézy,
aby evanjeliová výzva na pokánie, ktorú ohlasujú,
našla úrodnú pôdu v našich srdciach.

3. Bože, prosíme ťa za všetkých kresťanov,
aby sa v skutkoch pokánia
dokázali otvárať pre pravdy evanjelia.

4. Bože, prosíme ťa za hriešnikov,
aby pocítili tvoje láskavé pozvanie na zmierenie
a prežili radosť z návratu do tvojho otcovského domu.

5. Bože, prosíme ťa za našich zomrelých (M.),
aby dosiahli večný život
získaný víťazstvom Kristovho kríža.

Všemohúci Bože,
záchranca ľudského pokolenia,
ty nechceš smrť hriešnika, ale jeho obrátenie;
prosíme ťa,
vypočuj prosby svojich veriacich
a daj, aby nás umučenie a kríž tvojho Syna
priviedli k sláve zmŕtvychvstania.
Lebo on s tebou žije a kraľuje na veky vekov.