Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša
Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.
Pán prehovoril ku mne takto:
„Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa;
a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil;
ustanovil som ťa za proroka národom.“
I povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“
Ale Pán mi povedal: „Nehovor: ‚Som dieťa,‘ lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem, a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.
Neboj sa ich,
veď ja som s tebou a budem ťa chrániť,“ hovorí Pán.
Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi:
„Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst;
pozri, dnes ti dávam moc nad národmi a kráľovstvami,
aby si vytrhával a rúcal,
ničil a pustošil,
budoval a sadil.“

Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu.

V teba, Pane, som dúfal *
nebudem zahanbený naveky.
Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, *
nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. R.

Buď mi ochrannou skalou *
a opevneným hradom na moju záchranu;
veď ty si moja opora a moje útočište. *
Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika. R.

Lebo ja, Pane, túžim za tebou, *
ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
Od matkinho lona mám v tebe oporu. *
od života matky si mojím ochrancom. R.

Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť *
a tvoju spásu deň čo deň.
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti *
a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračne. R.

Aleluja. – Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôjdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
Kto má uši, nech počúva!“