Čítanie z Knihy Numeri
Synovia Izraela hovorili: „Kto nám dá mäso, aby sme sa najedli? Spomíname si na ryby, čo sme zadarmo jedli v Egypte; prichádzajú nám na um uhorky a dyne, pór, cibuľa a cesnak. Teraz máme vyschnuté hrdlo a naše oči nevidia nič iné, len mannu.“
Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu. Ľud chodil a zbieral ju, mlel ju na mlynčekoch alebo tĺkol v mažiaroch. Varili ju v hrnci alebo z nej robili osúchy, ktoré mali chuť ako chlieb s olejom. Keď za noci padala na tábor rosa, padala zároveň aj manna.
Mojžiš počul, ako ľud plače, celé rodiny, každý pri vchode do svojho stanu. A Pán sa veľmi rozhneval. Mojžišovi sa to zdalo neznesiteľné, preto povedal Pánovi: „Prečo trápiš svojho sluhu? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach? A prečo si na mňa položil ťarchu starosti o všetok tento ľud?
Vari som ja splodil všetok tento ľud, ja som ho porodil, že mi hovoríš: ‚Vezmi ho do náručia, ako dojka nosieva dieťa, a zanes ho do krajiny, o ktorej si prisahal ich otcom?‘
Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Plačú predo mnou: ‚Daj nám jesť mäso!‘
Ja sám neunesiem všetok tento ľud; je pre mňa príliš ťažký. Ak chceš takto robiť so mnou, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel milosť v tvojich očiach, aby som už nemusel hľadieť na svoju biedu.“

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.

Môj ľud nepočúval na môj hlas *
a Izrael nedbal o mňa.
Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: *
nech si len idú za svojimi preludmi. R.

Keby ma môj ľud bol poslúchol, *
keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril *
a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil. R.

Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi *
a ich osud by trval naveky.
Kŕmil by som ho jadrom pšeničným *
a sýtil medom zo skaly. R.

Aleluja. – Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
On povedal: „Prineste mi ich sem!“
Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.


✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal: „Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.