Čítanie z Knihy Numeri
V prvom mesiaci prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju aj pochovali.
A keď nebolo vody pre ľud, zhŕkli sa proti Mojžišovi a proti Áronovi; búrili sa a hovorili: „Radšej sme mohli zahynúť so svojimi bratmi pred Pánom! Prečo ste vyviedli Pánovu pospolitosť na púšť? Aby sme pomreli i s naším dobytkom? Prečo ste nás vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, kde sa nedá siať, ktoré nerodí ani figy, ani hrozno, ani granátové jablká; ba ani vody na pitie tu niet?!“
Mojžiš a Áron opustili zhromaždenie, vošli do stánku stretnutia a vrhli sa na zem.
Tu sa nad nimi zjavila Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Vezmi si palicu a zhromaždi ľud; ty i tvoj brat Áron. Rozkážte skale pred ich očami a ona vydá vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok.“
Mojžiš vzal palicu, čo bola pred Pánom, ako mu prikázal. Mojžiš a Áron zhromaždili ľud pred skalu a povedal im: „Počujte, vy buriči: budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?“ Potom Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale; vtom vytryskla prúdom voda a napil sa ľud i dobytok.
Ale Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami synov Izraela, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“
To sú vody Meríby, kde sa synovia Izraela vadili s Pánom a kde on uprostred nich ukázal, že je svätý.

Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

Poďte, plesajme v Pánovi, *
oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár *
a oslavujme ho žalmami. R.

Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, *
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh †
a my sme ľud jeho pastviny *
a ovce, ktoré vedie svojou rukou. R.

Čujte dnes jeho hlas: †
„Nezatvrdzujte svoje srdcia *
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia; *
skúšali ma, hoci moje skutky videli.“ R.

Aleluja. – Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“