Čítanie z Knihy Sudcov
Zhromaždili sa všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál v Sicheme, ustanovili za kráľa Abimelecha.
Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal: „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás.
Raz išli stromy
pomazať kráľa nad sebou.
Povedali olive:
‚Kraľuj nad nami.‘
Ona odvetila:
‚Mám vari zanechať svoj olej,
ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia,
a ísť sa vynášať nad stromy?‘
Potom stromy povedali figovníku:
‚Poď ty a kraľuj nad nami.‘
Ale figovník im povedal:
‚Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť
a svoje výborné ovocie
a ísť sa vynášať nad ostatné stromy?‘
Povedali teda stromy viniču:
‚Poď a kraľuj nad nami.‘
On odvetil:
‚Vari môžem zanechať svoj mušt,
ktorý rozveseľuje bohov i ľudí,
a vynášať sa nad ostatné stromy?‘
Povedali všetky stromy bodliaku:
‚Poď a ty kraľuj nad nami.‘
On im odpovedal:
‚Ak ma naozaj chcete za kráľa,
poďte a odpočiňte si v mojej tôni.
Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka
a strávi libanonské cédre!‘“

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje.

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje *
a veľmi sa teší z tvojej spásy.
Vyplnil si túžbu jeho srdca *
a prosbu jeho perí si neodmietol. R.

Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, *
na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.
Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, *
život dlhý, navždy, naveky. R.

Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, *
ozdobuješ ho velebou a nádherou.
Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, *
blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. R.

Aleluja. – Živé a účinné je Božie slovo; rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.
Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘
Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘
Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.
Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘
Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘
Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“