SOBOTA – dvadsiaty piaty týždeň, II. cyklus

Čítanie z Knihy Kazateľ
Raduj sa, junák, vo svojej mladosti,
nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet.
Kráčaj po cestách svojho srdca,
kam ťa tvoje oči povedú.
Ale vedz, že za to všetko
Boh ťa na súd predvolá.
Odstráň starosti zo svojho srdca
a svoje telo chráň pred chorobou,
lebo mladosť a bujarosť sú márne.
Mysli na svojho Stvoriteľa
v dňoch svojej mladosti,
prv, ako príde čas zármutku
a priblížia sa roky, o ktorých povieš:
„Tie nemám rád.“
Mysli na neho, kým sa ti nezatemní
slnko i svetlo, mesiac a hviezdy
a nevrátia sa mrákavy po daždi.
Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu
a sklátia sa muži udatní,
ženy, čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,
a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,
keď sa ti zavrú dvere od ulice
a oslabne vrzgot žarnova,
keď sa vstáva na spev vtáčika
a utíchnu všetky dcéry spevavé;
budú sa báť výšok
a ľakať sa budú na cestách.
Mandľovník zakvitne,
kobylka sa bude plaziť
a kapara sa rozsype,
lebo človek pôjde do svojho večného domova
a po námestí budú chodiť oplakávači.
Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec
a nerozbije zlatá čaša,
kým nepraskne džbán pri prameni
a nezlomí sa koleso na studni,
kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,
a duch sa nenavráti k Bohu, ktorý ho dal.
Márnosť nad márnosť,
hovorí Kazateľ,
všetko je márnosť.
Počuli sme Božie slovo.

Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž. R.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá. R.
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. R.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj! R.

Aleluja. – Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“
Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
Počuli sme slovo Pánovo.

Myšlienky k Evanjeliu


PROSBY

Bratia a sestry, nekonečná láska nášho Pána premáha smrť. S túžbou mať plnú účasť na večnom živote vrúcne sa modlime.
(Volajme: Pane, vyslyš nás.)


1. Aby si všetci kresťania uvedomovali,
že ich jednota je podmienkou účinnejšieho hlásania evanjelia,
prosme Pána.

2. Aby vedúci predstavitelia národov
svedomito plnili svoje poslanie a nezabúdali,
že pravým vládcom nad životom a smrťou je sám Boh,
prosme Pána.

3. Aby zamestnanci väzníc a nápravnovýchovných zariadení
nikdy nestrácali úctu ku každej ľudskej osobe,
prosme Pána.

4. Aby sme často a pozorne čítali Sväté písmo
a usilovali sa v plnosti prijať Božie zjavenie,
prosme Pána.

5. Aby naši zomrelí (M.) boli vyslobodení z pút smrti
a dosiahli slávu nebeského kráľovstva,
prosme Pána.

Pane Ježišu, tvoja láska je večná a dokonalá;
vypočuj naše prosby
a pomáhaj nám dôslednejšie chápať,
že tvoja obeta za nás
je tým najcennejším darom.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.