Čítanie z Knihy Jób
Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň:
„Nech zhynie deň, v ktorý som sa narodil,
aj noc, keď povedali: ‚Počal sa človek.‘
Prečo som v lone nezomrel,
alebo nezahynul hneď, ako som vyšiel z matkinho života?
Načo ma vzali na kolená,
prečo ma na prsiach dojčili?
Teraz by som už ticho spal
a v spánku odpočíval
s kráľmi a radcami krajiny,
ktorí si stavali náhrobky;
alebo s kniežatami, čo mali zlato
a svoje domy striebrom plnili.
Prečo nie som ako zahrabané nedochôdča,
ako počatí, čo neuzreli svetlo?
Tam bezbožní prestávajú zúriť,
tam si vyčerpaní odpočinú.
Načože je úbohému svetlo
a život tým, čo majú horkosť v duši,
čo čakajú smrť, ale neprichádza,
hoci ju hľadajú viac ako skrytý poklad,
a veľmi sa radujú
a tešia na hrob?
Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta
a ktorého Boh obkľúčil temnotami?“

Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.

Pane, ty Boh mojej spásy, *
dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, *
nakloň svoj sluch k mojej prosbe. R.

Moja duša je plná utrpenia *
a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, *
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. R.

Moje lôžko je medzi mŕtvymi, *
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš *
lebo sa vymanili z tvojej náruče. R.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti, *
do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie *
svojimi prívalmi si ma zaplavil. R.

Aleluja. – Syn človeka prišiel, aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“
On sa obrátil a pokarhal ich.
A odišli do inej dediny.