Čítanie z Knihy Nehemiášovej
Stalo sa to v mesiaci Nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Keď kráľ pil, ja som vzal víno a podal kráľovi; nebol som totiž v jeho nemilosti.
Kráľ mi povedal: „Čo si taký smutný? Vidím, že chorý nie si. Akiste ti smútok zviera srdce.“
Veľmi som sa zľakol a povedal som: „Kráľ môj, ži naveky. Ako by som nebol smutný, keď je mesto, v ktorom sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom?“
Kráľ sa ma opýtal: „Čo si teda želáš?“
Ja som sa pomodlil k Bohu v nebi a kráľovi som povedal: „Ak uzná kráľ za dobré a ak ti je tvoj sluha milý, pošli ma do Judey, do mesta, v ktorom sú hroby mojich otcov, a ja ho znova postavím.“
Tu sa ma kráľ opýtal – kráľovná sedela vedľa neho -: „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“
A kráľ sa rozhodol, že ma pustí, keď som mu uviedol čas.
Potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vládcov území za riekou, aby mi dovolili prejsť do Judey; aj list Azafovi, dozorcovi kráľových lesov, aby mi dal drevo na brány chrámovej veže, na mestské múry a na dom, v ktorom budem bývať.“
A kráľ mi to dal, lebo nado mnou bola dobrotivá ruka môjho Boha.

Pane, chcem stále pamätať na teba.

Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
vešali sme svoje citary. R.

Lebo tí, čo nás zajali, *
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
nech mi odumrie pravica. R.

Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
za vrchol svojej radosti. R.

Aleluja. – Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Inému vravel: „Pod za mnou!“
On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, Nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty chod a zvestuj Božie kráľovstvo!“
Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“