Začiatok Knihy proroka Jonáša
Jonášovi, Amatiho synovi, zaznelo Pánovo slovo: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a ohlás im, že ich zloba vystúpila až ku mne.“
Ale Jonáš vstal a chcel Pánovi ujsť do Taršišu. Išiel do Joppe, našiel si loď, čo šla do Taršišu, zaplatil plavné a nasadol na ňu, aby s nimi ušiel Pánovi do Taršišu.
Ale Pán poslal na more silný vietor, na mori sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo, že stroskotá. Námorníci sa báli, každý volal k svojmu bohu a hádzali do mora náradie, čo bolo na lodi, aby ju odľahčili. Ale Jonáš zišiel do vnútra lode, ľahol si tam a tvrdo zaspal.
Tu prišiel k nemu kapitán a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, možno si spomenie na nás a nezahynieme.“
A jeden druhému vraveli: „Poďte, hodíme lós a dozvieme sa, prečo nás stihlo toto nešťastie.“ Hodili teda lós a lós padol na Jonáša.
Preto naň naliehali: „Povedz nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Aké máš poslanie a odkiaľ ideš? Kde je tvoja vlasť a z ktorého národa pochádzaš?“
On im odpovedal: „Hebrej som a ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý stvoril more i súš.“
Mužov pojal veľký strach a povedali mu: „čo si to urobil?“
Chlapi totiž vedeli, že uteká pred Pánom, lebo im to povedal. Tu sa ho pýtali: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?“ Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi.
On im odvetil: „Chyťte ma a hoďte do mora a more sa pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa stihla táto veľká búrka.“
A muži veslovali; chceli sa vrátiť k pevnine, ale nemohli, lebo more sa stále viac proti nim búrilo.
Preto volali k Pánovi: „Pane, prosíme, nech nezahynieme pre život tohoto človeka a nepočítaj nám to za vraždu, lebo ty, Pane, si urobil, ako si chcel.“ Chytili Jonáša a hodili ho do mora; a more sa prestalo búriť. A muži sa veľmi báli Pána, priniesli Pánovi obetu a urobili sľuby.
Pán priviedol veľkú rybu a ona Jonáša zhltla. Tak bol Jonáš tri dni a tri noci v útrobách ryby.
Potom Pán rybe rozkázal a ona Jonáša vyvrhla na súš.

Vytrhol si ma zo struhy, Pane, Bože môj.

Vo svojom súžení som volal k Pánovi *
a on mi odpovedal;
z útrob podsvetia som kričal *
a vyslyšal si môj hlas. R.

Vrhol si ma do hlbiny uprostred mora a obkľúčili ma prúdy, *
prevalili sa cezo mňa všetky tvoje prívaly a vlny. R.

A ja som povedal: †
„Odvrhnutý som spred tvojich očí; *
no znova uvidím tvoj svätý chrám.“ R.

Keď sa úzkosťou chvela vo mne moja duša, *
spomenul som si na Pána.
K tebe došla moja modlitba, *
do tvojho svätého chrámu. R.

Aleluja. – Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša.
„Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli.
Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho.
Takisto aj levíta: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.
No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘
Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“