Začiatok Knihy Múdrosti
Milujte spravodlivosť, vy, čo súdite zem,
dobromyseľne premýšľajte o Pánovi
a hľadajte ho s úprimným srdcom,
lebo sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú,
a zjaví sa tým, čo v neho veria.
Veď prevrátené myšlienky vzďaľujú od Boha
a pokúšaná Moc odvrhuje hlupákov.
Do zlovoľnej duše múdrosť nevkročí,
ani v tele oddanom hriechu bývať nebude.
Veď svätý duch, učiteľ, uteká od pretvárky,
vyhýba nerozumným myšlienkam
a blížiaca sa neprávosť ho odháňa.
Múdrosť je duch, čo miluje človeka,
ale nenechá bez trestu rúhača, čo sa previnil perami,
lebo Boh je svedkom jeho vnútra,
neklamne skúma jeho srdce
a počúva, čo hovorí.
Veď Pánov duch napĺňa zemekruh
a ten, čo udržuje všetko, pozná každý hlas.

Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; *
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: †
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. *
A všetky moje cesty sú ti známe. R.

Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, *
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu *
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; *
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. R.

Kam môžem ujsť pred tvojím duchom *
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; *
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. R.

I keby som si pripäl krídla zorničky *
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie *
a podchytí ma tvoja pravica. R.

Aleluja. – Svieťte ako svetlá na svete a držte sa pevne slova života.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor!
Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!
A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,‘ odpusť mu!“
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“