Čítanie z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ Hneď som bol vo vytržení:
A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci.
Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence.
Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu.
A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali:
„Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“
A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:
Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené.“

Svätý, svätý, svätý je Boh, Pán Boh všemohúci.

Chváľte Pána v jeho svätyni, *
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Chváľte ho za jeho činy mohutné, *
chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť. R.

Chváľte ho zvukom poľnice, *
chváľte ho harfou a citarou.
Chváľte ho bubnom a tancom, *
chváľte ho lýrou a flautou. R.

Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, †
chváľte ho jasavými cimbalmi; *
všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. R.

Aleluja. – Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘
Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom:
‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘
Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘
Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘
Iný prišiel a hovoril: ,Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘
On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘
A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘
Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!‘
Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“
Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.