Čítanie z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy.
Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.
A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem.
A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.
I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto.
A počul som mohutný hlas volať v nebi:
„Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha
a vláda jeho Pomazaného.“

Po tvojej pravici, Pane, stojí kráľovná ozdobená zlatom.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. R.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, *
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu. R.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, *
tak vstupujú do kráľovského paláca. R.

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom
Bratia, Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu.
Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy.

Aleluja. – Mária bola vzatá do neba; plesajú zástupy anjelov.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Mária hovorila:
„Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.