Čítanie z Knihy proroka Daniela
V tých dňoch som ja, Daniel, žialil a počul som toto Pánovo slovo:
„V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo chráni synov tvojho ľudu. Bude to čas úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy, až po ten čas.
V tom čase sa tvoj národ zachráni; každý, koho nájdu zapísaného v knihe.
A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; jedni na večný život, druhí na večnú potupu.
Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky.“

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom.

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *
tak moja duša, Bože, túži za tebou. R.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? R.

Veď som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho *
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou. R.

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; †
ony nech ma sprevádzajú *
a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. R.

I pristúpim k Božiemu oltáru, †
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, *
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. R.

Prečo si smutná, duša moja? †
A prečo sa chveješ? *
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha. R.

Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom
Bratia, vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.
Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.
A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

Aleluja. – Naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob.
Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali.
O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘
Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘
Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘
No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.
Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘
Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘
Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“