K. Nech je zvelebený Ježiš v najsvätejšej Oltárnej sviatosti.
Ľ. Od tohto času až naveky.
K. Pane Ježišu, ty si chlieb, čo zostúpil z neba a dáva život svetu.
Ľ. Velebíme ťa prítomného v Oltárnej sviatosti.
K. Ty si pri Poslednej večeri ustanovil Eucharistiu ako pamätník svojej smrti a zmŕtvychvstania.
Ľ. Velebíme ťa prítomného v Oltárnej sviatosti.
K. Ty si nám v obete svätej omše pripravil hostinu, na ktorú nás pozývaš, aby sme prijímali chlieb života a duchovný nápoj.
Ľ. Velebíme ťa prítomného v Oltárnej sviatosti.

Apoštol Ján píše:
Ježiš povedal: „Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z nás neveria.“
Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“
Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“
(Jn 6, 58-69)

Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.
Pozemské skutočností poznávame očami zmyslov a očami rozumu. No toto poznanie nie je vždy úplné a presné. Nadprirodzené skutočností poznávame očami viery. Toto poznanie je veľmi vznešené a je veľkým darom, aj keď pri tom používame poznanie získané očami rozumu. Poznanie očami viery. „Poznať Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie“ (Ef 3, 19). Preto apoštol Pavol píše Efezanom, že sa za nich modlí k Bohu, „aby osvietil oči ich srdca“ (Ef 1,18). Je to Boží dar. Ale Boh dáva tento dar každému, kto po ňom túži, kto oň prosí. Kto si otvorí dlane a srdce, aby mohol prijať dar, ten ho dostane. Ale ťažko môže prijať dar človek hmotársky, prízemný, ktorý všetko vidí len očami zmyslov, ktorý si zatvára dlane i srdce pre dar zhora.
Eucharistia, tento najvzácnejší dar a sviatosť zmierenia, to sú aj pre mnohých kresťanov skutočnosti, ktoré ťažko znášajú a pre ktorých je to tvrdá reč. Je to tragédia, že človek nechce prijať od Boha to, čo ho pozdvihuje, čo mu dáva spásu, radosť a pokoj. Taký človek opúšťa Krista, odmieta záchranu. Tajomstvo neprávosti!
Ja musím volať so svätým Petrom: „Pane, ty máš slová večného života.“ Verím, čo Syn Boží ustanovil nám, ten klamať nemôže, kto je pravda sám.

K. S apoštolom Petrom vyznajme svoju vieru v Ježišovo tajomstvo, aby nás Otec pritiahol čím bližšie ku Kristovi. Volajme: Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, ty si skutočne, opravdivo a podstatne prítomný v Oltárnej sviatosti.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, ty si prítomný v tejto Sviatosti svojím telom a krvou, božstvom i človečenstvom.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, ty si prítomný jeden a ten istý v premenenej hostii na všetkých oltároch sveta a vo všetkých svätostánkoch.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. ane Ježišu, ty sedíš v nebi po pravici Otca, a zároveň si prítomný medzi nami.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, ty ostávaš s nami až do konca vekov.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, ty vo svätej omši sprítomňuješ svoju obetu na kríži a uskutočňuješ našu spásu.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
L. Pane Ježišu, ty sa vo svätom prijímaní spájaš s nami a medzi nami navzájom vytváraš tajomnú jednotu s tebou.
Ľ. Verím ti, Pane Ježišu.
K. Pane Ježišu, verejne vyznávame, že ty si Kristus, Syn živého Boha, a klaniame sa ti. S radosťou vyznávame svoju vieru v Najsvätejšiu sviatosť spolu so všetkými veriacimi v tvojej Cirkvi. Veríme a vyznávame, že si v Oltárnej sviatosti prítomný pod spôsobmi chleba a vína ako pravý Boh a pravý človek. Nechceme od teba odísť ako neverní učeníci, lebo ku komu by sme mohli ísť? Veď len ty máš slová večného života. Zveľaďuj v nás túto vieru a zachovaj nás vo svojej láske. Nech toto vyznanie našej viery je tebe na slávu a nám i našim blízkym i všetkým ľuďom na spásu. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.

Počujeme slová Svätého písma o príprave Poslednej večere a o ustanovení Eucharistie:
Prišiel deň nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Ježiš poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“ Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte:,Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?' On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“ Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“
(Lk 22, 7-15,19-20)

Už sa spĺňajú predobrazy. Veľkonočného baránka Božieho ľudu v Starom zákone, ktorého krv zachránila vyvolený ľud, nahrádza pravý Baránok, Boží Syn, ktorý sníme hriech sveta a svojou krvou nás vykúpi z otroctva diabla a hriechu a zachráni nás.
A tento pravý Boží Baránok v Eucharistii, v obete svätej omše, bude sprítomňovať svoju obetu na kríži, kde vylial svoju krv za našu spásu. Pán Ježiš ustanovuje pri Poslednej večeri obetu novej a večnej zmluvy, v ktorej bude uskutočňovať našu spásu, bude v nej rozdávať ovocie svojej obety na kríži.
S vierou prijímam, Pane, tvoje slová o ustanovení Oltárnej sviatosti. Tak, ako ich prijali tvoji verní učeníci a ako ich prijíma tvoja Cirkev.
Pri Poslednej večeri si dal svojim učeníkom svoje telo a krv pod podobami chleba a vína. Povedal si: Tento chlieb, ktorý držím v ruke, je moje telo. To, čo je v tomto kalichu, je moja krv. Divné slová, ale tvoje slová! Verím, že si bol prítomný pod posvätnými spôsobmi tak, ako si bol prítomný pred očami apoštolov.
Takisto verím, že si svoje telo a krv dal nielen učeníkom, ale si určil chlieb života a duchovný nápoj pre každého človeka, čo v teba uverí a bude ťa milovať. Kňazi tvojou mocou robia to, čo si ty robil, veď si to výslovne povedal: Toto robte na moju pamiatku (Lk 22, 19).
Verím s tvojou Cirkvou, že si prítomný pod spôsobom chleba rovnako, ako aj pod spôsobom vína svojím telom, krvou, božstvom a človečenstvom.
Prítomný si dovtedy, kým trvajú sviatostné podoby.
Hoci svojimi zmyslami vnímam chlieb, viera mi hovorí: Ty si tu! A ja verím tvojim slovám. Si pre mňa neodvolateľnou autoritou. Tebe je všetko možné. Verím, čo Syn Boží ustanovil nám, ten klamať nemôže, kto je Pravda sám.

R.: Budem ťa velebiť, Pane, pokorný kráľ slávy.

1. Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, *
a tvoje meno velebiť navždy a naveky.
2. Budem ťa velebiť každý deň *
a tvoje meno chváliť navždy a naveky. – R.
3. Milostivý ä milosrdný je Pán, *
zhovievavý a veľmi láskavý.
4. Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. – R.
5. Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
6. Pán podopiera všetkých, čo klesajú, *
a dvíha všetkých skľúčených. – R.

K. Modlime sa. Pane Ježišu Kriste, priveď k viere a k láske voči tejto vznešenej Sviatosti aj tých, ktorí ju nepoznajú a nevedia, že si medzi nami, a v nás chráň a rozmnožuj túto vieru a lásku, aby sme ťa raz mohli v nebi vidieť z tváre do tváre. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.

Svätý evanjelista Lukáš píše:
Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
(Lk 10, 38-42)

Tou dedinou bola Betánia, vzdialená od Jeruzalema iba niekoľko kilometrov. Tu býval Lazár s dvoma sestrami, Máriou a Martou. Vo svojom dome s láskou prijímali Ježiša a apoštolov.
A ty, Pane, si rozprával. Mária počúvala, Marta sa zasa starala, pre teba pracovala. Neodsúdil si jej činnú lásku, len si ju upozornil.
Aj mne hovoríš: „Znepokojuješ sa pre mnohé veci, a potrebné je len jedno.“ Pane, čo je to: jedno? Dar, ktorý ty prinášaš a ktorým si ty sám. „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť...“ (Mt 20,28). Áno, ty nám slúžiš svojím slovom, svojím životom, ty si prišiel položiť svoj život ako výkupné za mnohých.
Toto musím chápať, keď aj ja sedím pri tvojich nohách. Pane, hovor, tvoj sluha počúva.
Klaňať sa teraz tebe má prednosť pred každou prácou a službou. Počúvať teraz teba má prednosť pred rozhovorom s kýmkoľvek a počúvaním kohokoľvek. Klaňať sa ti a získať tvoju milosť a posvätenie duše má prednosť pred všetkým ostatným. Len jedno je potrebné! Počúvať tvoje slovo a prijať ho.

R.: Nech sa na meno Ježiš zohne každé koleno.

1. Boh Ježiša nad všetko povýšil †
a dal mu meno, *
ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno *
v nebi, na zemi i v podsvetí. – R.
2. A aby každý jazyk vyznával: †
„Ježiš Kristus je Pán!“ *
na slávu Boha Otca. – R.
3. A v nikom inom niet spásy, †
lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, *
v ktorom by sme mohli byť spasení. – R.

K. Modlime sa. Otče, dožič milostivo, aby sme s patričnou úctou velebili a oslavovali Ježiša Krista vo svätých tajomstvách, veď ty si ustanovil, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno a aby každý dosiahol spásu skrze neho. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
Ľ. Amen.

K. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.
Ľ. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.
L. Za sviatosť Kristovho tela a krvi,
ktorá je pamätníkom jeho smrti a zmŕtvychvstania.
Ľ. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.
L. Za sviatosť Kristovho tela a krvi,
ktorá je znakom hostiny tvojich synov.
Ľ. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.
L. Za sviatosť Kristovho tela a krvi,
ktorá je znakom jednoty tvojej Cirkvi.
Ľ. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.
L. Za sviatosť Kristovho tela a krvi,
ktorá je chlebom života a závdavkom nebeskej stiny.
Ľ. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.
L. Za sviatosť Kristovho tela a krvi,
ktorá je znakom jeho prítomnosti medzi nami.
Ľ. Velebíme ťa, Otče, a ďakujeme ti.

Čítanie z Listu Hebrejom:
Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.
(Hebr 4, 14-16)

Ježiš je naším veľkňazom. Áno, on sám uskutočňuje svoje kňazstvo prostredníctvom vysvätených služobníkov. A je prostredníkom medzi Otcom a nami. On sa stále prihovára za nás v nebeskej svätyni. Ježiš je pre nás všetko. On je našou bránou do večného života, naším dobrým Pastierom, Cestou, Pravdou a Životom, Učiteľom, Lekárom. Živí nás svojím telom a krvou, lieči naše bolesti a rany sviatosťami. Pretože je v plnom slova zmysle človekom a v pravde Božím Synom, je Prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi.
Preto sa pevne držím viery. Ježišu môj, chcem vytrvať až do konca vo vyznávaní viery. Pomôž mi v tom. Ďakujem ti za to, že som veriaci človek. Nehanbím sa za vieru. „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16) vyznávam s apoštolom Petrom a s celou Cirkvou. „Nehanbím sa za evanjelium, veď ono je Božou mocou“ (Rim 1,16).
Ďakujem ti, že som kresťan - katolík. Ďakujem ti, že som členom Božej rodiny, členom tvojej Cirkvi. Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. V tejto viere chcem žiť, v tejto Cirkvi chcem umrieť.
Verím v teba, sviatostný Ježišu. Prítomné je tu tvoje telo, ktoré jediným dotykom uzdravovalo chorých. Uzdrav moje telesné i duševné neduhy. Prítomná je tu tvoja krv, ktorá bola za nás, za mňa, vyliata. Táto požehnaná krv nech ma obmyje od všetkých škvŕn a nech dá silu mojej duši zbavovať sa zlozvykov a premáhať pokušenia.
Ježišu, ty vieš cítiť s našimi slabosťami, s mojimi slabosťami. Veď si sa stal podobným nám vo všetkom, okrem hriechu. Stal si sa podobným mne, okrem hriechu, lebo ťa dojala moja bieda. Si verný veľkňaz. Odprosuješ za hriechy sveta i za moje hriechy svojho Otca. Vďaka ti za to. Sám si trpel a bol aj pokúšaný, a preto pomáhaš trpiacim a pokúšaným a dvíhaš tých, ktorí padli. Aj mne pomáhaš, aj mňa dvíhaš. Nedopusť, aby som sa od teba vzdialil.

K. Pane Ježišu, od svoje mladosti pociťujeme tvoje dobrodenia, ktorými nás zahŕňaš. Za tvoju nesmiernu dobrotu vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
L. Za to, že si nás krstom pričlenil k sebe a pretvoril na Božie deti.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
L. Za to, že si nás urobil chrámom Ducha Svätého.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
L. Za to, že sviatosťami udržuješ a zveľaďuješ v nás Boží život a posilňuješ nás vo viere a v láske.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
L. Za to, že nás pozývaš na Baránkovu hostinu, a prebývaš s nami.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
L. Za to, že prichádzaš k našim chorým a uľavuješ im na tele i na duši.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
L. Za to, že si nám pripravil miesto v nebi a dávaš nám závdavok vzkriesenia a večnej slávy.
Ľ. Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu.
K. Pane Ježišu, nesmierna dobrota! Ako sa ti môžeme poďakovať za tvoju veľkú lásku a milosrdenstvo?! Keby sme aj srdcom svätých a jazykom anjelov vyjadrili vďaku a hymnus chvály, ani to by nebola dostatočná vďaka. Prijmi lásku našich jednoduchých a úprimných sŕdc. Daj, nech sa nikdy nevytratí z nášho srdca pocit vďaky, aby sme boli hodni tvojich dobrodení. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.