Pieseň (JKS 260, 1-2)
Úvodné zvolania
K. Nech je zvelebený Ježiš.
Ľ. V najsvätejšej Oltárnej sviatosti.
K. Velebíme ťa, Pane Ježišu, že si ustanovil Eucharistiu ako pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania.
Ľ. Velebíme ťa, Pane Ježišu.
K. Velebíme tvoje telo obetované za nás na dreve kríža.
Ľ. Velebíme ťa, Pane Ježišu.
K. Velebíme tvoju predrahú krv vyliatu za našu spásu.
Ľ. Velebíme ťa, Pane Ježišu.
Čítanie Božieho slova
A. Apoštol Ján, očitý svedok Kristovho umučenia, píše:
Keď prišli vojaci k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ (Jn 19, 33-34. 36-37)
Môže byť krátka homília alebo táto úvaha:
Ježiš nás miloval až na smrť a seba samého obetoval za nás. Dobrovoľne podstúpil za nás smrť na kríži, aby nás zmieril s Otcom. Vo svojej láske, ktorá presahuje všetko poznanie, vylial za nás svoju krv a očistil nás od všetkých hriechov. Jeho prebodnuté srdce stalo sa nám žriedlom života, aby sme s radosťou mohli čerpať z prameňa spásy.
Alebo:
B. Apoštol Peter nám pripomína, ako draho sme boli vykúpení:
Keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka! (1 Pt 1, 17-19)
Môže byť krátka homília alebo táto úvaha:
Umučenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista zaisťuje slávu a učí trpezlivosti. Veď čo by si nemohli od Božej milosti sľubovať srdcia veriacich, keď sa pre nich jediný Boží Syn, spoluvečný s Otcom, nielen narodil ako človek z človeka, ale aj zomrel rukami ľudí, ktorých stvoril? Je veľké, čo nám Pán sľúbil v budúcnosti. Ale oveľa väčšie je to, čo sa už pre nás stalo a čo oslavujeme. Kde boli alebo čo boli, keď Kristus zomrel za bezbožných? Kto by pochyboval, že dá svätým svoj život, keď už im dal svoju smrť? Prečo sa krehký človek zdráha uveriť, že raz budú ľudia žiť s Bohom?!
Omnoho neuveriteľnejšie sa už stalo: Boh zomrel za ľudí. (Sv. Augustín)
Chvíľa tichej modlitby.
Môžem si dať tieto otázky: Kto zomrel za mňa? Kto som ja, že ma Kristus vykúpil svojou drahou krvou? Je čas milosti, je deň spásy! Treba sa mi držať pevne Krista a hľadať záchranu a útočisko v jeho ranách.
Litánie k Predrahej Krvi Krista Pána, (s. )
alebo:
Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, (s. )
Vhodná pieseň (napr. Ó, hlava ubolená JKS s. 180).
Ak táto pobožnosť nasleduje po krížovej ceste možno vyložiť Oltárnu sviatosť, vanechávajú sa litánie a na konci je eucharictická pieseň, orácia a požehnanie.
Úvod
Pieseň: 1. Kresťania, sem pospiechajte, – nad mukami rozjímajte, – ktoré za nás trpel Pán, – aby svojím umučením – a bolestným usmrtením – vykúpenie získal nám.
Milostivý Spasiteľ, Pane Ježišu Kriste, s poníženým srdcom sa ti klaniame ako svojmu Pánovi a Bohu. Ľutujeme svoje hriechy, lebo sme nimi urazili tvoju dobrotu.
Chceme teraz vykonať pobožnosť krížovej cesty. Nech je vynahradením za naše hriechy a nech podľa tvojej vôle pomôže dušiam v očistci. Pane Ježišu, milostivo vypočuj naše prosby. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen.
Prvé zastavenie
Pieseň: 2. Ach, Baránka nevinného, – vernej lásky k nám plného, – na smrť kríža žiadajú. – Pilát výrok vyslovuje, – lebo Židov sa strachuje, – keď „Nech umrie“ volajú.
Pán Ježiš je odsúdený na smrť
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pilát odsúdil Ježiša Krista na smrť. On ochotne prijíma výrok smrti, aby od nás odstránil výrok večného zatratenia.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Pane Ježišu Kriste, ty si z lásky k nám podstúpil bolestnú a potupnú smrť na kríži. Daj, aby sme svoje hriechy, ktoré boli príčinou tvojej smrti, naozaj poznali, zo srdca ich oľutovali, a tak boli oslobodení od večného zatratenia.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Druhé zastavenie
Pieseň: 3. Už Kráľ slávy, Kristus Ježiš, – na ramená berie svoj kríž – bez slovíčka trpkého, – aby dlhy naše splatil – a našiel, čo v raji stratil – hriech človeka biedneho.
Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš Kristus ochotne berie na svoje plecia kríž, obťažený našimi hriechmi. Tým chcel posvätiť a poľahčiť všetky naše životné kríže.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ježišu Kriste, ty si pre nás vzal na seba ťažký kríž. Daj, aby sme aj my z lásky k tebe prijali kríž svojho utrpenia a s ochotným srdcom ho niesli ako pokánie za svoje hriechy.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Tretie zastavenie
Pieseň: 4. Ježiš cestou vysilený, – ťažkým krížom obťažený, – na zem padá v slabosti; – a predsa v tej smutnej dobe – nemá nikto k jeho mdlobe – v srdci svojom ľútosti.
Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nemilosrdne zbičovaný a tŕním korunovaný Ježiš je už taký zoslabnutý, že pod ťarchou kríža padá na zem.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ježišu, ty si niesol ťažký kríž a klesol pod ním. Bola to ťarcha našich hriechov. Vrúcne ťa prosíme, pre zásluhy tohto pádu uchráň nás od každého hriešneho pádu, aby sme novými hriechmi neroymnožovali tvoje bolesti.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Štvrté zastavenie
Pieseň: 5. Ježiš s krížom znova vstáva, – a hľa, s Matkou sa stretáva, – zaronenou slzami; – ó, dve srdcia, tie bez viny, – boli vtedy žalostnými – preniknuté citami.
Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Aký bolestný cit prenikol srdcom Panny Márie, keď uvidela svojho syna, Pána a Boha, takého poníženého a potupeného. A ako bolestne sa zovrelo aj srdce Pána Ježiša, keď zbadal svoju matku, plnú bolesti a zármutku.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Pane Ježišu, pre toto bolestné stretnutie ťa prosíme, zapáľ v našom srdci naozajstnú lásku k tvojej presvätej matke. A ty, Matka Božia, vypros nám u svojho Syna milosť, aby v našom srdci nikdy nevyhasla pamiatka na jeho umučenie.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Piate zastavenie
Pieseň: 6. Vždy viac slabnú sily tela – nebeského Spasiteľa, – už kríž uniesť nemôže; – Šimon k nemu pristupuje, – ochotne sa podvoľuje, – že mu kríž niesť pomôže.
Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš musel byť na bolestnej ceste veľmi zoslabnutý, keď vojaci prinútili Šimona y Cyrény, aby mu pomohol niesť kríž. Báli sa, aby nezomrel skôr, ako ho ukrižujú.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ježišu Kriste, ty si pre nás ostal nevládny a slabý. Pre tvoju lásku ťa prosíme, daj, aby sme ti aj my pomáhali niesť kríž tým, že s kresťanskou trpezlivosťou budeme znášať všetky ťarchy svojho života.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Šieste zastavenie
Pieseň: 7. Tvár Kristova zapotená, – krvou svätou zarosená, – na krutý ľud pozerá; – Veronika šatkou bielou, – s útrpnosťou, láskou vrelou – tvár Kristovu utiera.
Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš si utiera krvou zaliatu tvár šatkou, ktorú mu podala Veronika. Z vďačnosti jej na šatku odtlačil podobu svojej tváre.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ježišu Kriste, ty si láskavú službu Veroniky odmenil krvavým odtlačkom svojej svätej tváre. Ponížene ťa prosíme, vtlač svoje umučenie hlboko do našich duší, aby sme naň nikdy nezabudli.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Siedme zastavenie
Pieseň: 8. Po druhý raz už Ježiša – k zemi tlačí ťarcha kríža, – na zem padá zomdlený; – slzou jeho zrak sa kalí – a z jeho rán krv sa valí, – ach, celý je strápený.
Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježišove bolesti zväčšil jeho druhý pád pod krížom. Naše opakované hriechy ich zväčšujú ešte viac.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Milostivý Ježišu, veľa ráz si nám už odpustil a, my sme ťa, bohužiaľ, znova urazili. Prosíme ťa, pre zásluhy tohto druhého pádu nás posilni, aby sme zotrvali v tvojej milosti a viac neupadli do predošlých hriechov.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
ôsme zastavenie
Pieseň: 9. Ježiš zasa sily zbiera, – vstáva s krížom a pozerá – ta, na ženy plačúce; – „Nad mojimi bolesťami – neplačte, lež nad svojimi – synmi slzte kajúcne.“
Pán Ježiš napomína plačúce ženy
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš vraví ženám: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Učme sa od neho, že aj my máme radšej oplakávať svoje viny, ako žialiť nad jeho mukami, ktoré sme sami zapríčinili.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Pane Ježišu Kriste, daruj nám milosť, aby sme sa pri pohľade na tvoje utrpenie rozpamätali na svoje hriechy a oplakávali ich slzami ľútosti.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Deviate zastavenie
Pieseň: 10. Pozbavený všetkej sily – po tretí raz Ježiš milý – k zemi klesá skalnatej. – Hľa, človeče, naše zlosti – bremenom sú tej ťažkosti, – vinou krvi preliatej.
Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš je stále viac zoslabnutý a pri vrchole Kalvárie pod ťarchou kríža tretí raz padá na zem. Príčinou tohto pádu je aj naša krehkosť a nestálosť v dobrom.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ježišu, ty nevyčerpateľný prameň všetkých milostí, len pre nás si tak zoslabol. Posilňuj nás v našich slabostiach, aby sme premáhali všetky pokušenia, vyhýbali sa hriešnym príležitostiam, neustávali v konaní dobra a až do smrti ostali ti verní.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Desiate zastavenie
Pieseň: 11. Už sa cesta dokonáva, – nová muka zas nastáva, – keď mu rúcho zvliekajú, – lebo s hroznou ukrutnosťou – a s katanskou násilnosťou – zoschlé rany trhajú.
Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Skončila sa cesta s krížom. Teraz zo svätého tela Pána Ježiša násilne a nehanebne strhli rúcho. Zaschnuté rany sa opäť otvorili a bolesti sa obnovili.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ježišu, ty si pre hriešne žiadosti nášho tela a za naše hriechy nečistoty musel zniesť bolestné a necudné stŕhanie svojich šiat. Daj nám milosť, aby sme premáhali všetky hanebné myšlienky a žiadosti a až do smrti viedli čistý a mravný život.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Jedenáste zastavenie
Pieseň: 12. Ježiš z rúcha vyzlečený – a na kríži rozostrený – ťažké muky skusuje; – jeho ruky, nohy jeho, – Baránka, ach nevinného, – rana klincov katuje.
Pána Ježiša pribíjajú na kríž
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš prežíval nepredstaviteľné bolesti, keď jeho doráňané telo vystreli na kríž a pribili ho naň železnými klincami.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ukrižovaný Ježišu, muky ukrižovania za naše hriechy si znášal len z lásky k nám. Naplň naše srdcie odporom voči hriechu a láskou k tebe. Sebazapieraním chceme seba samých križovať a všetky protivenstvá z lásky k tebe trpezlivo znášať.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Dvanáste zastavenie
Pieseň: 13. Ach, už je Pán sveta, žitia, – plný bôľu, krvi, bitia, – na kríži povýšený; – Otcu ducha odovzdáva, – tak svoj úrad dokonáva, – aby svet bol spasený.
Pán Ježiš na kríži zomiera
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zadívajme sa na ukrižovaného Pána Ježiša. Na kríži vyzdvihnutý medzi nebom a zemou tri hodiny trpí v mori múk a bolestí. Svoju dušu odovzdáva Otcovi, nakláňa hlavu a za nás zomiera.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Ukrižovaný Ježišu, ty si zomrel takou trpkou smrťou, len aby si uľahčil našu smrť a zaistil nám večný život. Daj, aby sme žili len pre teba a aby sme po smrti, ktorú prijmeme poslušne ako trest za hriechy, dosiahli večnú spásu.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Trináste zastavenie
Pieseň: 14. Ježišovo sväté telo, – čo za nás na kríži pnelo, – z kríža dolu skladajú; – v Máriino sväté lono, – kde spočívať malo ono, – so žiaľom ho vkladajú.
Pána Ježiša skladajú z kríža
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nikodém a Jozef Arimatey zložili z kríža Ježišovo telo a vložili ho do lona Panny Márie. Plná bolesti ho drží v náručí a s láskou ho objíma.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Bolestná Matka Božia, v lone držíš mŕtve telo toho, ktorý zomrel za nás. Pre bolesť tvojho srdca ťa prosíme, vezmi aj nás do svojho materského náručia, aby sme zostali pod tvojou ochranou v živote i v hodine smrti, a tak dosiahli spásu.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Štrnáste zastavenie
Pieseň: 15. Vykúpenie dokonané, – telo Krista pochované – v novom skalnom hrobe je; – ale v hrobe nezostalo, – na tretí deň slávne vstalo – a jak slnko sa skveje.
Pána Ježiša pochovávajú
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeníci v posvätnej bázni položili Ježišovo telo do skalného hrobu, v ktorom odpočívalo do tretieho dňa, keď Ježiš slávne vstal z mŕtvych.
Chvíľa ticha..
M o d l i m e s a. Pane Ježišu Kriste, vďaky ti vzdávame za všetky bolesti, ktoré si za nás pretrpel. Pre dôstojné pochovanie tvojho tela prosíme, daj, aby sme ťa dobre pripravení dobre pripravení, čím častejšie prijímali do čistého srdca v Oltárnej sviatosti, a tak aj sebe zabezpečili slávne zmŕtvychvstanie.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
Dokončenie
Pieseň: 16. Ó, Ježišu milostivý, – by sme boli večne živí, – smrť si za nás podstúpil; – daj, by plní povďačnosti – kráčali sme cestou čnosti, – lebo si nás vykúpil.
Záverečná modlitba
Milostivý a milosrdný Ježišu Kriste! Tvojej nekonečnej velebnosti obetujeme túto pobožnosť krížovej cesty. Chceme sa ňou poďakovať za tvoje nevýslovné bolesti a potupnú smrť, chceme si vyprosiť odpustenie hriechov a zaslúžených trestov a pomoc pre duše v očistci.
Ježišu, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, nedopusť, žeby tvoja svätá krv bola za nás vyliata zbytočne a žeby cena tvojej smrti bola pre nás stratená. Ty nás spravuj na zemi a silou svojho umučenia vzkries nás k novému životu a voveď do života večného, kde ťa chceme chváliť a velebiť na veky vekov.
R. Amen.
Modlitba na úmysel Svätého Otca
Otče náš. Zdravas. Sláva.
Pane Ježišu Kriste, vypočuj Svätého Otca, pápeža M., svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen.
(Alebo až po požehnaní)
1. Ó, hlava ubolená, – ranami pokrytá; – ó, božská hlava, tŕním – tak strašne obvitá; – ó, hlava, hodná úcty - a venca iného, – buď slzou pozdravená – i od mňa hriešneho.
2. Tvár tvoja krásna zbledla – i ústa v žalosti – a celá krása zvädla – v smrteľnej úzkosti; – no tvoja trpezlivosť – zrie z tvojho pohľadu, – ty hriešnikov chceš blažiť, – daj im milosť svätú.
3. Ach, Pane, čo všetko si – ty trpel na zemi, – to všetko som zavinil – ja, hriešnik neverný. – Všetko to zaslúžil som – ja hriechmi svojimi. – Ó, Kriste milosrdný, – mne zotri zločiny.
4. Pod krížom, Pane, chcem stáť – vždy v duchu pokory – a srdce moje k tebe – tak láskou zahorí, – ťa nikdy neopustí – a v smrti hodine – sa s vierou pevnou k tebe – naveky privinie.
5. Zo srdca tebe vzdávam, – ó, Kriste Ježišu, – za bôle smrti horkej – povďačnosť najhlbšiu. – Daj, by som tebe verný – bol stále v živote, – kým duša z môjho tela – do neba nevojde.
Ak pobožnosť krížovej cesty viedol kňaz, on udelí ľudu kňazské požehnanie.
K. Pán s vami.
Ľ. I s duchom tvojím.
K. Skloňte sa na požehnanie.
Prosíme ťa, Bože, zhliadni na túto svoju rodinu, za ktorú sa náš Pán, Ježiš Kristus neváhal vydať do rúk zločincov a podstúpiť muky kríža. Lebo on s tebou žije a kraľuje na veky vekov.
Ľ. Amen.
K. Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn, † i Duch Dvätý.
Ľ. Amen.
K. Choďte v mene Božom.
Ľ. Bohu vďaka.
Ak je namiesto kňazského požehnania eucharistické požehnanie, musí ho predchádzať krátka poklona.
krížová cesta ii.
Pieseň: Rozjímaj, uvažuj o smrti Kristovej, – s láskou ho sprevádzaj na ceste krížovej: – tvoj Pán a Boh, Baránok nevinný, – za teba umiera Boží Syn jediný.
Spieva sa na melódiu piesne: Čo stanica prvá (JKS 178).
K. Pane, Ježišu Kriste, chceme ťa sprevádzať na tvojej bolestnej ceste od Piláta až po Golgotu. Otvor nám srdce a osvieť myseľ, aby sme čoraz lepšie chápali, že si niesol ťarchu našich hriechov, svojou smrťou si premohol našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním si nám obnovil život; daj, aby sme verne kráčali za tebou, a to až do tvojej slávy a žili s tebou na veky vekov.
Ľ. Amen.
Prvé zastavenie
Pieseň: Keď Krista zajali vojaci v záhrade, – na smrť ho odsúdil Kajfáš vo veľrade; – Pilát výrok zo strachu potvrdil. – Pán sa mu podvolil, aby hriech sveta zmyl.
Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Svätý evanjelista Matúš píše: Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 24-25)
Nevinný, najsvätejší Sudca celého sveta! Jeho súdia ľudia! Plní nenávisti žiadajú jeho smrť: „Ukrižuj ho!“ Pilát zo strachu pred ľuďmi a z obavy, aby nestratil svoj úrad, vynáša nespravodlivý rozsudok. Pán Ježiš stojí a mlčí.
Chvíľa ticha.
K. Kristus sa odovzdal tomu, ktorý súdi spravodlivo.
Ľ. Obetoval sa za nás, lebo sám tak chcel.
K. Pane, často sme ako Pilát konali zo strachu a zbabelosti proti svojmu svedomiu.
Ľ. Zhrešili sme, Pane, zmiluj sa nad nami.
K. Pomôž nám, aby sme vždy konali podľa pravdy.
Ľ. Lebo pravda nás oslobodí.
Druhé zastavenie
Pieseň: Ježiš berie svoj kríž na plecia zranené, – na ňom smrť podstúpi za naše spasenie; – on nás všetkých tak veľmi miluje, – že svoj život za nás hriešnych obetuje.
Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž.
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Vo Svätom písme čítame: „Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali“ (Mt 27, 31). „Sám si niesol kríž“ (Jn 19, 17).
Vojaci prinášajú kríž. Pán Ježiš vzťahuje po ňom ruky, hoci jasne predvída celé svoje utrpenie. Nastupuje cestu bolesti z lásky k nám, aby nás priviedol na cestu spásy.
Chvíľa ticha..
K. Kristus vzal na seba naše neduhy.
Ľ. Našimi bôľmi sa obťažil.
K. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma.
Ľ. Nie je ma hoden.
K. Pane, daj nám silu, aby sme vedeli prinášať obete pre teba.
Ľ. A vytrvali pri tebe až do konca.
Tretie zastavenie
Pieseň: Zbičovaný Ježiš bledne, na zem padá, – rozvášnený dav si Kristovu smrť žiada; – Kristus vstáva, berie svoj kríž znova: – hľa, nesmierna láska Vykupiteľova.
Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Prorok Izaiáš vidí Muža bolestí takto: „Opovrhnutý bol a najposlednejší y ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili“ (Iz 53, 3).
Pán Ježiš nemusel padnúť, keby bol použil svoju božskú silu. Ale chcel sa nám pripodobniť vo všetkom okrem hriechu. Chce nás poučiť, aby sme nikdy nezmalomyseľneli a po každom páde hneď vstali.
Chvíľa ticha.
K. On pre náš pokoj znášal trest.
Ľ. A jeho rany nás uzdravili.
K. Boh je verný.
Ľ. Nenechá nás bez pomoci v našich skúškach.
K. Pane, pomôž nám vstať z našich hriechov.
Ľ. Aby sme žili novým životom.
Štvrté zastavenie
Pieseň: Najčistejšia Panna, matka Krista Pána, – stretá svojho Syna, Bohu odovzdaná; – najnežnejšie stretnutie to lásky – uľavuje bôle, a kríž nie je ťažký.
Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. V Evanjeliu svätého Lukáša čítame: „Simeon Márii, jeho matke, povedal: ,On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč’“ (Lk 2, 34-35).
Pán Ježiš zakrvavený a doráňaný stretá svoju matku Pannu Máriu. V nemohre tohto stretnutia cítiť hĺbku ľudského bôľu, ale aj božskú radosť zo splnenia Otcovej vôle. Zo Synovej krvi a z matkiných sĺz vyrastá vykúpenie človeka.
Chvíľa ticha.
K. Tvoju dušu prenikne meč.
Ľ. Aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.
K. Láska je mocná ako smrť.
Ľ. A rieky ju neodplavia.
K. Náš Spasiteľ, ty si mal pri kríži svoju matku.
Ľ. Daj, aby sme sa na jej príhovor tešili z účasti na tvojom utrpení.
Piate zastavenie
Pieseň: Keď bol Ježiš Kristus na smrť unavený, – priviedli človeka, Šimona z Cyrény, – aby vzal kríž na svoje rameno, – a tak mu pomohol niesť ťažké bremeno.
Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Svätý evanjelista Marek hovorí: „Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž“ (Mk 15, 21).
Šimon je zaiste ustatý a nemá chuť lopotiť sa v poludňajšej páľave s krížom nejakého odsúdenca. Nerád berie na svoje plecia cudzí kríž.
Kiežby bol Pána Ježiša odbremenil niekto z jeho učeníkov alebo blízkych! My ľudia sa bojíme kríža. A predsa v nijakom inom znamení niet spásy, iba v kríži.
Chvíľa ticha..
K. Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba.
Ľ. Nech vezme každý deň svoj kríž a nech ma nasleduje.
K. Noste bremená jeden druhému.
Ľ. Tak naplníte Kristov zákon.
K. Pane Ježišu, otvor nám srdce pre utrpenie iných.
Ľ. Aby sme v každom trpiacom videli teba.
Šieste zastavenie
Pieseň: Veronika vidí Krista krvavého, – ručník sníma z hlavy, utiera tvár jeho; – Pán jej ručník naspäť zas podáva – a doň vtlačenú tvár za odmenu dáva.
Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. V Evanjekiu svätého Lukáša čítame: „Šiel za ním veľký zástup ľudu, aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali“ (Lk 23, 27).
Nábožná tradícia pozná medzi týmito ženami Veroniku. Ona vidí Kristovo utrpenie ale aj bezcitnosť tých, čo sú okolo neho. Nepýta sa, čo si ľudia pomyslia. Odvážne sa prederie cez zástup a podá Pánovi biely ručník. Pán Ježiš si všimol túto pozornosť a bohato sa za ňu odmenil. Dal jej odtlačok svojej tváre.
Pohýna ma utrpenie iných? Vidím vo svojich trpiacich bratoch a sestrách Kristovu tvár?
Chvíľa ticha.
K. Kto mňa vyzná pred ľuďmi.
Ľ. Toho aj ja vyznám pred svojím Otcom.
K. Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Ľ. Neodvracaj svoju tvár odo mňa.
K. Pane, pomôž nám premáhať strach a ľudské ohľady.
Ľ. Daj nám odvahu vždy a všade zastávať teba a tvoju Cirkev.
Siedme zastavenie
Pieseň: Ježiš cestou slabne, znova na zem padá, – dav si však Kristovu smrť na kríži žiada; – neľútostne sáču Nevinného, – potupujú Pána, posmech robia z neho.
Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Počúvajme, čo hovorí Pán ústami žalmistu: „Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel“ (Ž 69, 21bc).
Pánove muky a bolesti sa stále zväčšujú. Padá druhý raz, ťažšie a bolestnejšie. S veľkým vypätím síl sa vzchopí, aby dokonal svoju obetu.
Pane Ježišu, ty trpíš preto, že my znova upadáme do hriechov. Kľakáme v duchu vedľa teba a ľutujeme svoje viny a hriešne pády. Kamene sfarbené tvojou krvou kričia, aké veľké zlo je ťažký hriech.
Chvíľa ticha.
K. Unavoval si ma svojimi hriechmi.
Ľ. A obťažoval svojimi neprávosťami.
K. On niesol hriechy mnohých.
Ľ. A prosil za zločincov.
K. Buď pozdravený, náš Kráľ, poslušný Otcovi.
Ľ. Vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.
ôsme zastavenie
Pieseň: Ženy, čo za Kristom z mesta sa vydali, – vidiac jeho muky, žalostne plakali; – Pán k nim volá: Neplačte nado mnou, – plačte skôr nad deťmi a samy nad sebou.
Pán Ježiš napomína plačúce ženy
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. V Evanjeliu svätého Lukáša čítame: „Šiel za ním veľký zástup ľudu, aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: ,Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi’“ (Lk 23, 27-28)
Muž bolesti kráča na Kalváriu. Sleduje ho najmä skupina žien, ktoré s ním cítili. Plačú nad ním. Pán Ježiš im pripomína ich materskú zodpovednosť.
Chvíľa ticha.
K. Neplačte nado mnou.
Ľ. Ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
K. Ukáž mi, Pane, svoje cesty.
Ľ. A pouč ma o svojich chodníkoch.
K. Pane, daj, aby naši rodičia, najmä matky, nábožne vychovávali svoje deti.
Ľ. A boli im prvými učiteľmi viery a svedkami Ježiša Krista.
Deviate zastavenie
Pieseň: Na Kristove plecia padli hriechy sveta, – srdce Ježišovo úzkosťou sa zmieta; – ťarcha hriechov k zemi ťaží Krista, – po tretí raz padá: – obeť svätá, čistá.
Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Prorok Izaiáš v duchu vidí utrpenie Mesiáša, keď hovorí: „Týrali ho, on to ponížene znášal a neotvoril ústa; ako baránok vedený na zabitie“ (Iz 53, 7).
Pán Ježiš je vyčerpaný. Padá tretí raz. Je ustatý až na smrť. Chce však svoje dielo dokonať, preto sa z posledných síl vzchopí.
Aj nám sa niekedy zdá, že sme celkom pritlačení k zemi, že to už ďalej nevydržíme. Ale je tu Pán. Oslávený Kristus nám podáva pomocnú ruku. A treba na vlastnom tele dopĺňať, čo ešte chýba Kristovmu umučeniu pre dobro jeho tela, ktorým je Cirkev.
Chvíľa ticha.
K. Týrali ho, on to ponížene prijal.
Ľ. A neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie.
K. Chcem poznať Krista, silu jeho zmŕtvychvstania.
Ľ. A spoločenstvo s jeho utrpením.
K. Pane, nech nás tvoj pád uchráni.
Ľ. Od každého hriešneho pádu.
Desiate zastavenie
Pieseň: Už je na Golgote Kristus s krížom svojím – a na ďalšie muky pripravený stojí; – bez citu, bez úcty šaty mu stŕhajú, – sväté telo Pána len na posmech majú.
Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Ježišov najvernejší učeník Ján, ktorý bol prítomný na Golgote, píše: „Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: ,Netrhajme ho, ale lósujme oň, čí bude.’ Aby sa splnilo Písmo: ,Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.’ A vojaci to tak urobili.“ (Jn 19, 23-24)
Ježiš končí ťažkú krížovú cestu. Je na Golgote. Ale prichádza ďalšie utrpenie: z tela mu strhávajú šaty. Chcú z neho strhnúť aj česť. Pán Ježiš všetko obetuje za nás: telesné i duševné muky.
Pán Ježiš toto pokorenie zniesol, aby naše telo posvätil za chrám Ducha Svätého a zaodial nás rúchom posväcujúcej milosti.
Chvíľa ticha.
K. Rozdelili si moje šaty.
Ľ. A o môj odev hádzali lós.
K. Bože, stvor vo mne srdce čisté.
Ľ. A v mojom srdci obnov ducha pevného.
K. Pane, daj, aby sme si chránili rúcho milosti.
Ľ. A priniesli ho nepoškvrnené do večného života.
Jedenáste zastavenie
Pieseň: Baránka Božieho na kríž pribíjajú, – lebo Pána slávy, Krista nepoznajú. – Krv Kristova volá až do neba, – aby s Otcom zmieril a zachránil teba.
Pána Ježiša pribíjajú na kríž
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Pán Ježiš ústami žalmistu hovorí: „Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať
všetky svoje kosti“ (Ž 22, 17-18).
Vojaci zhodili Ježiša na zem. Položili ho na kríž a priklincovali ho naň. Prebili mu ruky a nohy. Vykopali jamu a vztýčili kríž. Ako keď sa sadí strom. Netušili, že sadia strom života. Splní sa jeho slovo: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32).
Chvíľa ticha.
K. Prebodli mi ruky a nohy.
Ľ. Môžem si spočítať všetky svoje kosti.
K. Až budem vyzdvihnutý od zeme.
Ľ. Všetkých pritiahnem k sebe.
K. Vieme, že starý človek v nás musí byť ukrižovaný.
Ľ. Aby sme už neboli otrokmi hriechu.
Dvanáste zastavenie
Pieseň: Spasiteľ na kríži trpí tri hodiny, – za vinníkov kladie svoj život, Nevinný; – je poslušný až na smrť na kríži, – Kristus Pán umiera, aby si večne žil.
Pán Ježiš na kríži zomiera
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Svätý Lukáš píše: „Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: ,Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.’ Po tých slovách vydýchol.“ (Lk 23, 44-46)
Do týchto troch hodín na Kalvárii, do tohto Kristovho umierania na kríži je vtesnaný najväčší bôľ všetkých vekov. Kristus, Boží Syn, ma miluje a seba samého obetoval za mňa.
Chvíľa ticha.
K. Kristus sa stal poslušným až na smrť.
Ľ. Až na smrť na kríži.
K. Jeden z vojakov mu prebodol bok.
Ľ. A hneď vyšla krv a voda.
K. Boží Syn ma miluje.
Ľ. A seba samého obetoval za mňa.
Trináste zastavenie
Pieseň: Nikodém a Jozef z kríža zbožne sňali – Ježišovo telo a ho odovydali – jeho matke, čo pod krížom stála, – aby svojho syna v náručí objala.
Pána Ježiša skladajú z kríža
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Svätý apoštol Ján píše: „Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolili sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou“
(Jn 19, 38-39).
Jozef, člen veľrady, človek z Arimatey, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím veľrady o Kristovej smrti, a podobne aj Nikodém, tajný Kristov učeník, sú odhodlaní dôstojne pochovať Ježiša. Skladajú z kríža jeho telo a kladú ho Márii do náručia.
„Hľa, tvoja matka!“ Mária je Kristova i moja matka. Ona drží v náručí všetkých svojich verných synov a dcéry. Jej materské srdce je pre nás útechou a jej orodovanie nádejou, že po kríži utrpenia príde radosť nového života.
Chvíľa ticha.
K. Všetci, čo idete okolo, dajte pozor.
Ľ. A pozrite, či je bolesť podobná mojej bolesti.
K. Hľa, služobnica Pána.
Ľ. Nech sa mi stane podľa tvojho slova.
K. Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol doráňaný.
Ľ. Hlboko mi v srdce vtlač.
Štrnáste zastavenie
Pieseň: Ježišovo telo s úctou zavinuli – do bieleho plátna, potom uložili – do hrobu, kde ešte nik neležal; – a do sŕdc prítomných vchádza nádej svieža.
Pána Ježiša pochovávajú
K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K. Svätý apoštol Ján pokračuje: „Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plachiet s voňavými olejmi... V tých miestach, kde bol Ježiš ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. Tam uložili Ježiša.“ (Jn 19, 40-41)
Pán Ježiš je v hrobe.. Ten zavalia veľkým kameňom a zapečatia. Ticho okolo tohto najsvätejšieho hrobu je napäté, plné utajených veľkonočných nádejí. Neviditeľné záblesky vzkriesenia žiaria navôkol.
Chvíľa ticha.
K. Nenecháš moju dušu v podsvetí.
Ľ. A nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
K. Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný.
Ľ. Zmiluj sa nad nami.
K. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.
Ľ. A ja ho vzkriesim v posledný deň.
Záver
Pieseň: Ježišu najdrahší, vďaky ti vzdávame – že si zničil úpis dlžobný náš, Pane; – že si všetko svojou smrťou splatil – a stratený život i raj nám navrátil.
K. Pane Ježišu, sprevádzali sme ťa na tvojej krížovej ceste a došli sme až k hrobu. Vieme, že si z hrobu slávne vstal v oslávenom tele. Daj, aby sme podľa príkladu tvojej matky Panny Márie, svätého apoštola Jána a všetkých nábožných ľudí, ktorí ťa sprevádzali v Jeruzaleme, na vlastnom tele dopĺňali, čo chýba tvojmu umučeniu pre dobro tvojho tajomného tela, Cirkvi.
Posilni našu vieru a nádej, aby sme s láskou očakávali tvoj príchod v sláve a raz mali účasť na radostiach tvojho kráľovstva v nebi. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
K. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ. Aj nad dušami v očistci.
( krížová cesta so svätým otcom)
Úvodná modlitba
V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
Pane Ježišu Kriste, ty sám si nám zjavil, že:
„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 16-17).
Pane Ježišu, ty si nám pripomenul, že:
„ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý kto verí, mal v ňom večný život“ (Jn 3, 14); A potešil si nás: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32).
A vo svojej láske si nás povolal:
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28-30).
Prosíme ťa, Pane, na začiatku tejto krížovej cesty:
Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Prvé zastavenie
Ježiš je odsúdený na smrť
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
+
Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“ Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa človek!“ Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“ Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“
Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa váš kráľ!“ Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. (Jn 19, 1-7. 13-16)
+
Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mk 15, 16-20)
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali. (Jn 19, 17-18)
+
Hriechy sveta budú zotreté prostredníctvom kríža. Hľa, sprievod smrti chystá sa vykonať rozsudok. Vezmú z Ježišových pliec šarlátový plášť, v ktorom bol oblečený, aby sa mu posmievali. Položia mu na chrbát jeho šaty. Na plecia mu vložia ťarchu kríža.
Pod touto ťarchou musí prejsť cestami Jeruzalema na Golgotu.
+
Modlime sa.
Ježišu Kriste,
nauč nás niesť tvoj kríž
spolu s každým trpiacim človekom,
ktorý ty kladieš na našu cestu!
Obráť naše srdce k sebe!
+
Ach, tej Matke prežalostnej,
zarmútenej a bolestnej
sedmorý meč v duši tkvel.
tretie zastAvenie
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
+
Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš:
On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého,
vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa,
stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával:
„Ježiš Kristus je Pán!“
na slávu Boha Otca. (Flp 2, 5-11)
+
Pravda kríža sa vyjadruje v Ježišových pádoch na ceste na Golgotu. Kríž je ťarchou. Jeho ťarcha prevyšuje sily človeka. Človek padá pod krížom. Ježiš Kristus padá pod krížom.
„Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“ (Iz 53, 3)
Krátko pred tým „rozkazoval vetru i vode“ (porov. Lk 8, 25), vyháňal z posadnutých diablov, uzdravoval chorých, navrátil k životu mŕtvych, Lazárovi dal vyjsť z hrobu.
Dokázal svoju božskú moc a „učil ako ten, čo má moc“ (Mk 1, 2).
– Preto, hľa, na vykúpenie sveta prostredníctvom kríža je potrebná ešte iná moc: sila, ktorá sa prejavuje v slabosti (porov. 2 Kor 12, 9)
– Táto moc sa prejavuje vlastne v pádoch pod krížom.
– Preto, hľa, na vykúpenie sveta je potrebné ešte iné slovo. Je to slovo ticha: „Ako ovca, ktorá onemela pred strihačmi a neotvorila ústa“ (Iz 53, 7).
Sila slabosti a slovo ticha: hľa, obsah prvého pádu.
+
Modlime sa.
Pane, daj, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia.
Daj, aby sme v tvojich pádoch pod krížom
videli naše pády do hriechov a našich vín.
Daj nám svetlo do svedomia!
Daj nám silu na obrátenie.
+
Ó, jak smutná, doráňaná
bola ona požehnaná
Matka Syna Božieho.
štvrté zastavenie
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
+
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasová, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa ,tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 25-27)
+
„Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49).
Táto Ježišova otázka v svojom čase bola odpoveďou na výčitku, ktorú povedali Mária a Jozef, keď ho stratili v Jeruzaleme.
Hľa, Mária, ktorá „zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (tamže, v. 51).
Hľa, Mária, „blahoslavená, ktorá uverila“ (porov. Lk 1, 45).
Tá istá v Nazarete, v Betleheme, počas úteku do Egypta a znova v Nazarete. A teraz na krížovej ceste.
+
Zdravas’, Mária.
Všemohúci Bože, ty si dal prebolestnej Matke silu,
aby stála pri tvojom ukrižovanom Synovi
a spolu s nim trpela;
prosíme ťa,
daj, aby sme aj my ochotne niesli
svoj každodenný kríž v spojení s Kristom,
a tak dosiahli účasť na jeho zmrtvýchvstaní.
+
Jak plakala a trpela
svätá Matka, keď videla
muky Syna milého
piate zastavenie
šimon z cyrény pomáha pánu Ježišovi niesť kríž
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
+
„Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.“ (Mk 15, 21-23).
+
„Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 38). Šimon z Cyrény však nechce vziať kríž spolu s Ježišom. Nechce byť „hoden“. Nepozoruje žiaden model hodnosti niesť kríž spolu s človekom odsúdeným na smrť na kríži.
Vojaci zo sprievodu ho prinútili (porov. Mt 27, 32). Nesie kríž z donútenia.
Ako sa každý z nás môže poznať v tomto Šimonovi. Človek uteká pred krížom. Nechce mať „malú účasť“ na utrpení. Nechce byť skúšaný poníženosťou.
Bola potrebná cesta kríža, aby Ježiš z Nazareta mohol ohlasovať až do konca evanjelium utrpenia. Šimon z Cyrény, buď solidárny s človekom, ktorý trpí! Pomáhaj mu. Zmeň vonkajšie prinútenie na vnútornú potrebu srdca! Trp s ním!
+
Modlime sa.
Ježišu Kriste,
buď s nami v každom čase,
aby sme vedeli prejsť
so svetlom tvojho evanjelia
cez každú skúšku, ktorú nám život prináša.
+
Ktože by z nás nezaplakal,
keby videl, bolesť aká
je v jej srdci nevinnom.
ŠIESTE ZASTAVENIE
VERONIKA UTIERA JEŽIŠOVU TVÁR
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravodlivil, a tých, čo ospravodlivil, aj oslávil.“ (Rim 8, 28-30)
+
Ešte je tu jedna zo žien, o ktorých Ježiš môže povedať: „Urobila mi dobrý skutok“ (Mt 26, 10).
Evanjeliá mlčia o tomto dobrom skutku ženy. Avšak tradícia ho navždy spojila s Kristovou krížovou cestou. A jej meno, zdá sa, pripomína, že na šatke, ktorou utrela tvár odsúdeného, táto tvár nechala osobitnú podobnosť. Z Ježišovho potu a krvi vsiaknutých do Veronikinej šatky vznikol obraz jeho tváre.
Tento obraz sa stal svedectvom zvláštnej pravdy: Hľa, v každom úkone lásky je vtlačená Kristova tvár. Tento odtlačok zostáva v ľudskom srdci a v ľudskom vedomí. Je vnútornou šatkou Lásky. Kristus Vykupiteľ je Ženíchom ľudských duší. Pozoruj, že duše mu odpovedajú láskou ako Veronika na krížovej ceste.
+
Všemohúci a večný Bože,
ty si vložil do sŕdc ľudí
hlbokú túžbu po tebe,
že len vtedy majú pokoj, keď nájdu teba:
daj, aby napriek všetkým prekážkam
všetci spoznali znamenia tvojej dobroty
a podnecovaní svedectvom nášho života
mali radosť, že veria v teba,
jediného pravého Boha a Otca všetkých ľudí.
+
Svätá Matka, Krista rany,
ktorými bol doráňaný,
hlboko mi v srdce vtlač.
SIEDME ZASTAVENIE
JEŽIŠ DRUHÝ RAZ PADÁ POD KRÍŽOM
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.
Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. (1 Kor 2, 1-5; 1, 21-25)
+
On niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený“ (Iz 53, 4-5b).
Aká je pravda Kristovho kríža? Aká je pravda pádov na bolestnej ceste?
Naozaj túto pravdu vyjadruje Izaiášova kniha, keď vyzdvihuje prevratnú Pieseň o Pánovom služobníkovi.
Pred očami ľudí: odsúdený a teda vinný. Zvíťazila nad ním ľudská spravodlivosť – a teda aj Božia spravodlivosť.
Všetko, k čomu je ľudské srdce schopné priblížiť sa pri jeho utrpení pod krížom, pri jeho pádoch, je nanajvýš spolucítenie.
Okrem toho je možný prístup jedine očami tajomstva. Naozaj tak robí prorok: Hľa, ten, čo padá pod krížom, zadosťučiní za viny, ale nie za vlastné.
„Pre naše zločiny bol strýznený“,
„niesol naše neduhy“.
Je zjednotený s každým človekom v tomto páde – čo je hriech – on však sám ostáva bez hriechu.
Padá, aby človek znova vstal. Padá, aby sme my znova vstali.
Každý pád pod krížom je celkom napustený obsahom božského tajomstva Vykúpenia.
+
Modlime sa.
Smrť tvoju, Pane, zvestujeme.
Ježišu Kriste,
daj, aby sme žili v tom živote,
ku ktorému si nás priviedol
prostredníctvom tvojej smrti.
+
Kto by nebol rozžialený
pozorujúc bolesť Ženy,
ako trpí so synom.
ÔSME ZASTAVENIE
JERUZALEMSKÉ ŽENY PLAČÚ NAD JEŽIŠOM
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte sami nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: ,Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!’
Vtedy začnú hovoriť vrchom: ,Padnite na nás!’ a kopcom: ,Prikryte nás!’ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ (Lk 23, 27-31).
+
Ježiš hovorí: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte sami nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23, 28).
Zvláštne to slová. Slová útechy, ktoré sú zároveň napomenutím.
A toto napomenutie ide ďalej: „Lebo prichádzajú dni, keď povedia: ,Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!’ Vtedy začnú hovoriť vrchom: ,Padnite na nás!’ a kopcom: ,Prikryte nás!’ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ (Lk 23, 29-31).
Takýmto slovám zodpovedá plač a nariekanie jeruzalemských žien, ktoré ho sprevádzajú na krížovej ceste.
Týmito slovami zasahuje všetky bolesti, ktoré rania človeka vo vždy ďalšej perspektíve budúcnosti. Nielen budúcnosti Jeruzalema, ale celého ľudského sveta.
Všetky utrpenia človeka, ľudského sveta – viažuce sa na dedičstvo hriechu – zlievajú sa v Kristovom utrpení. On je „zeleným stromom“. V ňom sa zjavuje nová Spravodlivosť. Nový Život. Z jeho kríža vyžaruje vykúpenie všetkých ľudí.
A tak slová napomenutia, adresované jeruzalemským ženám – slová vážne – nesú v sebe svetlo nádeje. Hovoria: „Neplačte!“ Sú to slová útechy pre človeka držaného „v suchu“ sveta. Pre človeka ohrozeného.
+
Všemohúci a večný Bože,
daj, aby tí, čo nevyznávajú Krista,
žili pred tvojou tvárou statočným životom,
a tak došli k pravde; nám však pomôž
vždy hlbšie vnikať do tajomstiev tvojho života
a rásť vo vzájomnej láske,
aby sme boli vo svete vždy dokonalejšími svedkami
tvojej dobroty.
+
Ó, ty Matka, žriedlo lásky,
nech prežívam bôľ tvoj ťažký
a nech s tebou nariekam.
DEVIATE ZASTAVENIE
PÁN JEŽIŠ TRETÍ RAZ PADÁ POD KRÍŽOM
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Veď on je náš pokoj!
On z oboch urobil jedno
a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia,
nepriateľstvo,
tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach,
aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka,
a nastolil pokoj,
aby v jednom tele skrze kríž
v sebe samom zabil nepriateľstvo
a zmieril oboch s Bohom.
Prišiel a zvestoval pokoj
vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko;
lebo skrze neho máme obaja
v jednom Duchu prístup k Otcovi. (Ef 2, 14-18)
+
„My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou. A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých“ (Iz 53, 6).
Hľa, tretí Ježišov pád na bolestnej ceste. Padá čoraz väčšmi vyčerpaný. Padá pod ťarchou kríža. Padá zároveň pod ťarchou hriechov celého ľudstva: naozaj Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Tak hovorí Izaiáš, prorok Starého zákona a zároveň akoby očitý svedok, je akoby „piaty evanjelista“. Hľa, „Pán dovolil zdrviť ho slabosťou“, tak pokračuje Izaiášova kniha. Mohol vyjadriť lepšie realizmus tohto prevratného tajomstva?
Hľa, „toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom...“ (tak píše svätý Pavol v 2 Kor 5, 21).
Naozaj pre toto bol Ježiš zdrvený utrpením. Ten, ktorý nepoznal hriech, spoznal na krížovej ceste, aké hrozné utrpenie je hriech. Spoznal toto. Prežíval ho srdcom človeka – Boha.
+
Modlime sa.
Ježišu Kriste,
ty padáš tretí raz pod krížom.
Prosíme ťa za všetky ľudské srdcia:
udeľ im milosť ľútosti nad hriechmi,
milosť spasiteľnej bolesti svedomia.
+
Na bolestiach Syna tvojho
za mňa z lásky trpiaceho
nech mám podiel, v srdci plač.
DESIATE ZASTAVENIE
PÁNU JEŽIŠOVI ZVLIEKAJÚ ŠATY
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ (Lk 23, 34-38)
+
„Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty“ (Mt 27, 33-35). Ježiš nechce prijať opájajúci nápoj, ktorý mu ponúkajú vykonávatelia rozsudku. Chce dodržať pre seba plnú – aj ľudsky plnú – mieru utrpenia. Nijakým spôsobom nechce umenšiť muky ukrižovania.
Ukrižovanie musí objať celé jeho telo. Musí preniknúť celý organizmus. Nesie ho ku krajnému poníženiu a zničeniu.
Toto telo, o ktorom hovorí žalmista: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo... Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Hebr 10, 5-7; porov. Ž 40, 7-9).
Toto telo na Golgote je zbavené šiat. Znova sú otvorené rany po bičovaní. Na hlave je tŕňová koruna.
V tomto tele sa naplní údel veľkonočného Baránka. Toto telo sa obetuje v utrpení ako obeta až na úplné zrieknutie sa seba samého.
Obeta Novej a večnej zmluvy.
Telo vydané za hriechy sveta.
Telo, v ktorom sa musí pretvoriť „starý človek“ a pripraviť sa, aby sa stal novým človekom.
Telo, ktoré musí zostať ako Sviatosť, ako pokrm, ako Eucharistia.
+
Modlime sa.
Pane, pre tvoje umučené telo
daj, aby sme prijali ako pravdu
skutočnosť, že naše telá sú chrámom Ducha Svätého,
ktorý prebýva v nás (porov. 1 Kor 6, 19n.).
Daj, aby sme žili z tejto pravdy.
+
Nech mi srdce láskou planie
ku Kristovi neprestajne,
veď on je môj Boh a Pán.
JEDENÁSTE ZASTAVENIE
PÁNA JEŽIŠA PRIBÍJAJÚ NA KRÍŽ
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ,Som židovský kráľ.’“ Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“
Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo:
„Rozdelili si moje šaty
a o môj odev hodili lós.“
A vojaci to tak urobili. (Jn 19, 17-24)
+
„Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti“ (Ž 22, 17).
Keď Ježiš padal na ceste na Golgotu, kríž bol ťarchou, ktorá ho tlačila k zemi.
Teraz je to ináč: je „vyzdvihnutý“ (Jn 12, 32) prostredníctvom kríža. A ťarchou je jeho vlastné telo zdvihnuté prostredníctvom klincov na výšku kríža. Nemôže sa slobodne spustiť na zem. Telo odsúdené na hodiny utrpenia, na trvajúcu hroznú agóniu v objatí drsných ramien kríža.
Treba si tu uviesť na pamäť slová žalmistu a proroka. Možno sa aj obrátiť na novšie lekárske výskumy múk ukrižovania a agónie na Golgote.
Jednako plný realizmus utrpenia zostáva ešte mimo očí akéhokoľvek ľudského výskumu. Toto je realizmus tajomstva skrytého od vekov v Bohu; tajomstva, ktoré na Golgote dosiahlo vlastnú „plnosť času“.
„Láska moja – moja ťarcha“, zvolal raz svätý Augustín (Vyznania XIII, 9, 2). Tieto slová – zdá sa – približujú podstatu tajomstva.
Ťažil kríž telo,
ťaží telo na kríži:
V obidvoch prípadoch je to ťarcha lásky! Láska – ťarcha.
+
Modlime sa.
Duch pravdy,
daj, aby sme vždy cítili
spásonosnú ťarchu Kristovho kríža;
daj, aby sme prenikli temnoty ľudských dejín
svetlom Ukrižovania.
+
Pre hriech ľudu bezbožného
vidí Syna zmučeného,
jak ho človek zbičoval.
DVANÁSTE ZASTAVENIE
JEŽIŠ NA KRÍŽI ZOMIERA
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
+
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. (Mt 27, 45-50)
+
„Stal sa poslušným až na smrť na kríži“ (Flp 2, 8).
Prijal smrť, pravú ľudskú smrť.
Vybral si smrť, smrť na kríži.
Apoštol Pavol hovorí takto: „Kristus Ježiš, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom“ (Flp 2, 6).
Nevyužil nesmrteľnosť. Boh je nesmrteľný, Boh je Život.
A predsa Ježiš Kristus – rovný Bohu v božstve ako Syn k Otcovi – „stal sa podobný ľudom“ v ľudstve, vyvolil si smrť. Prijal smrť: pravú ľudskú smrť.
V tejto smrti „zriekol sa seba samého“ spontánne.
Prijal smrť od človeka. Vzal ju z dejín, z dejín každého človeka. Prijal smrť ako Adamovo dedičstvo. Takto sa stal úplne a definitívne „ podobný ľudom“(Flp 2, 7).
V tejto celkovej podobnosti človekovi skrze smrť bol dokonale poslušný. Spasiteľne poslušný!
A touto poslušnosťou „až na smrť“ premohol smrť! Premohol smrť, pretože premohol hriech. Hriech má svoj koreň v neposlušnosti stvorenia voči Stvoriteľovi a Otcovi a jeho ovocím je smrť.
Ježiš umiera na kríži v hroznom utrpení. Utrpenie zasahuje až do základov jeho duše, keď volá: „Otče, Otče prečo si ma opustil?“ (porov. Mt 27, 46; Mk 15, 34). Pre toto vlastné bytie má utrpenie moc vykúpenia. Utrpenie prichádza, kdekoľvek by došla ničivá moc hriechu, neposlušnosti stvorenia voči Stvoriteľovi a Otcovi. Táto neposlušnosť bola vyplatená nesmiernou poslušnosťou a nesmiernou synovskou Láskou.
Týmto spôsobom Syn vrátil Otcovi človeka a svet. Takýmto spôsobom dal Otca človekovi a svetu.
Prijíma smrť od človeka z dejín a z jeho dedičstva. V tejto smrti dostáva znova od Otca dar Života: začiatok novej zeme a nového neba.
Ježiš zomiera na kríži: vydýchne dušu. „ Je dokonané“ (Jn 19, 30). „Otče do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46). Najväčšia chvíľa v dejinách celého stvorenia.
+
Vidí, že Syn milovaný
dokonáva opustený;
dušu Otcu odovzdal.
TRINÁSTE ZASTAVENIE
PÁNA JEŽIŠA Z KRÍŽA SKLADAJÚ A ODOVZDÁJÚ HO MATKE
v. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vzkúpil svet.
+
Keďže bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.
A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia koho prebodli.“ (Jn 19, 31-37)
+
Mária!
Hľa, vracia sa do tvojho materinského náručia to telo, ktoré si večný Syn vzal v tvojom panenskom lone. „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo“ (Hebr 10, 5)
Raz bol v tvojom náručí ako dieťatko, ako novorodeniatko v Betleheme. A už vtedy mu hrozila smrť rukami Herodesových sluhov. A teraz prišla naňho táto smrť pred tvojimi očami, Matka! A ako dozreté ovocie smrti telo tvojho Syna znova sa kladie do tvojho náručia.
Na tejto smrti má svoju účasť tvoje materinské Srdce, ako ju malo aj pri narodení Emanuela.
„Bol vyťatý z krajiny žijúcich, pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý“ (Iz 53., 8)
Bol „ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2, 34)
„A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (porov. Lk 2, 34)
Matka, zjednotená s Ježišom v jeho umučení a smrti! Matka, zjednotená s Kristom v diele Vykúpenia človeka a sveta!
Ten meč predpovedaný v Simeonovom proroctve prenikol tvoju dušu, „aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“.
+
Modlime sa
Matka, pred tebou zmýšľanie našich sŕdc
sa stáva vždy jasným a zreteľným;
daj nech ho prenikne
svetlo Kristovho kríža
odrážajúce sa v tvojom nepoškvrnenom Srdci.
+
Daj nech Kristovu smrť nosím
a účasť na kríži prosím,
rany jeho uctievam.
ŠTRNÁSTE ZASTAVENIE
JEŽIŠA KLADÚ DO HROBU
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
+
Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.
Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil povedal: ,Po troch dňoch vstanem z mŕtvych’ Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ,Vstal z mŕtvych,’ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ Pilát im povedal: „Máte stráž, choďte a strážte, ako viete!“ Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž. ( Mt 27, 57-66)
+
„Nenecháš moju dušu v podsvätí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie“ (Ž 16, 10). Poďme k telu zloženému z kríža a zavinutému do smútočného plátna. Zúčastnime sa na pohrebe tohto tela, v ktorom sa Kristus zriekol seba samého a stal sa poslušným až na smrť. Tento pohreb je doplnenie jeho poslušnosti.
Prijal ľudskú smrť a teraz prijíma hrob, ktorý mu poskytol blízko miesta smrti jemu naklonený človek: Jozef z Arimatey.
Hrob človeka je miesto, ktoré chráni pred pohľadom iných ľudí postupný proces rozkladu ľudského tela.
Hrob Ježiša z Nazareta je miesto, ktoré skrýva ešte tajomstvo viery: zostúpenie k zosnulým, ako vyznávame v apoštolskom vyznaní viery.
„Nenecháš moju dušu v podsvetí.“
Áno. Vstúpil so svojou smrťou, so svojou vykupiteľskou smrťou, do všetkého, čo je medzi Bohom a človekom. Vstúpil do reality hriechu a do reality odmietnutia.
Vykúpil človeka. To znamená aj: vytiahol ho z perspektívy byť odmietnutý Bohom.
Hrob Ježiša Krista tak teda ukrýva v sebe všetku Spravodlivosť, posilovanú mocou nekonečnej Lásky.Kristov hrob skrýva v sebe začiatok nového Života.
Kristov hrob je naozaj miestom, v ktorom
„Boh ho povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvätí
a aby každý jazyk vyznával:
,Ježiš Kristus je Pán!’
na slávu Boha Otca!“ (Flp 2, 9-11)
Hrob Ježiša Krista je miesto, v ktorom po smrti nasledovalo Vzkriesenie. Vykúpenie nastalo prostredníctvom tohto hrobu, nádej života a nesmrteľnosti.
+
Láskavý Otče,
ty si poslal na svet svojho milovaného Syna,
aby smrťou na kríži spasil všetkých ľudí;
daj, prosíme,
aby sme na zemi stále lepšie poznávali
tajomstvo jeho vykupiteľskej smrti
a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi.
+
Kriste, keď zo sveta vyjdem
nech skry tvoju Matku prídem
k slávnej palme víťazstva.
ZAKONČENIE
Strom šťastný, v tvojich konároch
visela spása sveta, Boh;
on nášmu telu večnosť dal,
podsvetiu korisť odobral.
Zdrav buď, kríž, nádej jediná!
V posvätnom čase mučenia
nábožným milosť umožňuj,
zdvihni tých, čo vstať nemôžu.
+
Modlime sa.
Počuj, Otče, hlas tvojho Syna,
ktorý sa stal poslušným až na smrť na kríži,
aby ustanovil novú a večnú zmluvu;
daj, aby sme mali stále pred očami
veľké poučenie jeho umučenia;
aby sme mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní.
Lebo on je Boh a žije a kraľuje na veky vekov.
R. Amen.
+
Z príhovoru Jána Pavla II. po krížovej ceste v Koloseu večer Veľký piatok vo svätom roku Vykúpenie – 20. apríla 1984.
Hľa, drevo kríža!
Hľa, drevo, na ktorom Kristus, Syn živého Boha, Kristus, Syn Márie z Nazareta, uskutočnil vykúpenie sveta.
Cirkev si dnes uctieva spásonosné Drevo a zároveň sa naň obracia s pokornou modlitbou: O Crux, ave, Spes univa!
„Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami ...
Vznešený kmeň, ohni vetvy, z jemni postoj pristrohý,
hoci Tvorca dal ti tvrdosť, keď ťa staval na nohy,
neotváraj rany Kráľa, našej spásnej zálohy.“
Kríž drží v svojom objatí smrteľné telo Krista až kým je všetko „dokonané“. Až potom podáva mŕtve telo Bolestnej Matke a začína sa pochovanie Ukrižovaného.
Takéto tajomstvo smrteľné objatie kríža s telom Božieho Syna pokračuje v dejinách sveta.
A pokračuje aj sláva Vykúpenia zviazaného vždy s kalvárskym Krížom.
Preto Cirkev – a v nej rímsky biskup ako nehodný strážca tohto nevyspytateľného tajomstva – volá k ľuďom minulosti i budúcnosti, volá predovšetkým ku všetkým ľuďom v súčastnosti; Venite, adoremus! Venite adoremus! : zo všetkých končín zeme, zo všetkých kontinentov, zo všetkých národov a rás, zo všetkých jazykov a kultúr.
Ľudia každého veku a povolania, v akejkoľvek ľudskej skúsenosti sa nachádzate, nech je to akákoľvek cena, ktorú platíte za svoj život, nech je to akákoľvek ťarcha, ktorá ťaží vaše svedomie, nech je to akákoľvek prázdnota, ktorá hrozí vášmu duchu!
Venite! Venite!
Spolu sa klaňajme Kristovmu Krížu, ktorý je nerozlučne zviazaný s dejinami tejto zeme.
Spolu sa klaňajme krížu, na ktorom zomrel Boží Syn! Prostredníctvom tohto kríža Boh už neumrie v dejinách človeka.
Modlitba na úmysel Svätého Otca
Otče náš. Zdravas’. Sláva.
K. Pane Ježišu Kriste, vyslyš Svätého Otca pápeža M., svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
ak pobožnosť krížovej cesty viedol kňaz, on udelí ľudu kňazské požehnanie:
K. Pán s vami.
Ľ. I s duchom tvojím.
K. Skloňte sa na požehnanie.
Prosíme ťa, Bože, zhliadni na túto svoju rodinu, za ktorú sa náš Pán, Ježiš Kristus,
neváhal vydať do rúk zločincov a podstúpiť muky kríža. Lebo on s tebou žije a kráľuje na
veky vekov.
Ľ. Amen.
K. Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn + i Duch Svätý.
Ľ. Amen.
K. Choďte v mene Božom.
Ľ. Bohu vďaka.
Ak namiesto kňazského požehnania je eucharistické požehnanie, musí ho predchádzať krátka poklona, s.
Napokon možno spievať: Ó, hlava ubolená (JKS 180)
Obeta na kríži - prameň života
Kňaz vezme zo svätostánku cibórium, položí ho na oltár a pokľakne. Ak je dlhšia cesta od svätostánku k oltáru, kňaz si berie náplecné vélum, ktorým drží cibórium. Sprevádzajú ho dvaja akolyti so zažatými sviecami.
Medzitým ľud spieva:
1. Pokľakni na kolená, ó, duša vykúpená! – Hľa, tu Sviatosť prevelebná je vystavená. – 2. Hľaď na Boha večného – tu v sviatosti skrytého; – pros ho srdcom poníženým – o milosť jeho. (JKS 260).
Kňaz si kľakne na kľačadlo pred Oltárnou sviatosťou.
K. Nech je zvelebený Ježiš.
Ľ. V najsvätejšej Oltárnej sviatosti.
K. Velebíme ťa, Pane Ježišu, že si nám v Eucharistii zanechal pamiatku svojej smrti a
zmŕtvychvstania.
Ľ. Velebíme ťa, Pane Ježišu.
K. Velebíme tvoje sväté telo obetované za nás na dreve kríža.
Ľ. Velebíme ťa, Pane Ježišu.
K. Velebíme tvoju predrahú krv vyliatu za našu spásu.
Ľ. Velebíme ťa, Pane Ježišu.
Čítanie Božieho slova
Apoštol Ján píše:
K. Keď vojaci prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. Toto sa stalo, preto, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ (Jn 19, 33-34. 36-37)
Ježiš nás miloval až na smrť a seba samého obetoval za nás. Dobrovoľne podstúpil za nás smrť na kríži, aby nás zmieril s Otcom. Vo svojej láske, ktorá presahuje všetko poznanie, vylial za nás svoju krv a očistil nás od všetkých hriechov. Jeho prebodnuté srdce sa nám stalo žriedlom života, aby sme s radosťou mohli čerpať z prameňa spásy.
Chvíľa ticha..
K. Pane Ježišu Kriste, ty si zomrel za nás hriešnikov, aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoju veľkú lásku.
K. V tejto Najsvätejšej sviatosti zostávaš uprostred nás ako náš Veľkňaz a veľkonočná obeta.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoju veľkú lásku.
K. Pod podobou chleba si naším pokrmom a pod podobou vína si naším duchovným nápojom.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoju veľkú lásku.
K. Pane Ježišu Kriste, ty si pravý Boh a pravý človek; na kríži si premohol smrť dal si nám život. Stal si sa pre nás pokrmom a nápojom, aby sme mohli mať účasť na tvojom večnom živote. Daj, aby sme čoraz lepšie chápali túto tvoju nesmiernu lásku a zo srdca ti za ňu ďakovali. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
Spieva sa pieseň:
1. Svätý, svätý, svätý, – nadovšetko svätý, – Ježiš plný milosti – v prevelebnej Sviatosti. – 2. Na kolená padám, – česť a chválu vzdávam, – tebe, Bohu živému, – v Sviatosti sa ti klaniam.
K. Modlime sa.
Pane Ježišu, v tejto vznešenej sviatosti
si nám zanechal pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania;
prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať
tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou,
aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
Kňaz ako zvyčajne požehná ľud s Oltárnou sviatosťou.
Ak sa po eucharistickom požehnaní udeľuje sväté prijímanie, kňaz vyzve prijímajúcich na Modlitbu Pána; po nej nasleduje Hľa, Baránok Boží a rozdávanie svätého prijímania.
Modlitba po prijímaní:
K. Modlime sa.
Bože, naša spása,
ty si zavŕšil dielo nášho vykúpenia veľkonočným tajomstvom svojho Syna;
keď sviatostnými znakmi zvestujeme jeho smrť a zmŕtvychvstanie,
daj, aby sme mali vždy väčšiu účasť na diele našej spásy.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
úvod
Pieseň (JKS 169, 1)
Rozjímajme s pokornosťou – a so všetkou pobožnosťou – o posledných Krista slovách, – ktoré v svojich veľkých mukách – z kríža trpiac nám povedal, – prv jak dušu svoju vydal.
K. Pane, chceme rozjímať o tvojich slovách, ktoré si povedal na kríži v hodine svojej smrti.
Ľ. Nebo i zem sa pominú, ale tvoje slová sa nepominú.
K. Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.
Ľ. Nebo i zem sa pominú, ale tvoje slová sa nepominú.
K. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život.
Ľ. Nebo i zem sa pominú, ale tvoje slová sa nepominú.
K. Ku komu, Pane, pôjdeme? Ty máš slová večného života.
Ľ. Nebo i zem sa pominú, ale tvoje slová sa nepominú.
PRVÉ SLOVO: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.
Pieseň (JKS 169, 2)
Prvým prosí nebeského – Otca svojho láskavého, – by odpustil nepriateľom – a ukrutným mučiteľom, – lebo oni to neznajú, – s kým tak hrozne zachádzajú.
L. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 33-34a)
ÚVAHA
Ježiš prežil na svojom tele zlo, čo robia ľudia. Vojaci ho mučili hrozným, ukrutným spôsobom. A on prosí pre nich odpustenie. Ospravedlňuje ich dokonca pred svojím Otcom. Aj za nich trpí, aj oni potrebujúmilosrdenstvo. A nepoznajú ho. Veď keby ho boli poznali, „nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy“ (1Kor 2,8).
- Aj ja mám odpúšťať a prosiť o odpustenie.
K. Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
Ľ. Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
K. Pane Ježišu, toľkí ľudia nechcú prijať tvoju spásu,
a ty si za nich trpel na kríži.
Ľ. Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
K. Pane Ježišu, toľkí ľudia ťa nenávidia,
a ty si za nich trpel na kríži.
Ľ. Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
K. Pane Ježišu, toľkí ľudia ťa zneucťujú a potupujú v Oltárnej sviatosti
ty si za nich trpel na kríži.
Ľ. Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
K. Nebeský Otče, toľkí ľudia v sebe znovu križujú tvojho Syna a vystavujú ho na posmech; zmiluj sa nad všetkými hriešnikmi a pomáhaj nám, aby nás nič neodlúčilo od lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
Ľ. Amen.
DRUHÉ SLOVO: Dnes budeš so mnou v raji.
Pieseň (JKS 169, 3)
Druhým slovom kajúcemu, – z pravej strany visiacemu – lotrovi dá odpustenie – a láskavé uistenie, – že s ním bude v ten deň v raji, – tam v pokojnom, blahom kraji.
L. Jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 39-42).
ÚVAHA
Ježiš je Boh i náš brat. Je „Emanuel“ - Boh s nami, čiže so všetkými ľuďmi, aj so zločinca-
mi. Práve medzi nimi umiera na kríži. Keďže on je s nami, aj my musíme byť vždy s ním,
aby sme mohli byť s ním v raji. Veď on je naša cesta a náš život. Musíme ho pred zlými
brániť a milovať a keď ho niekto napadá, musíme sa ho zastať ako kajúci lotor po jeho boku.
K. Ježišu, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.
Ľ. Ježišu, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.
K. Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.
Ľ. Ježišu, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.
K. Pán Ježiš je verný; odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.
Ľ. Ježišu, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.
K. Pane Ježišu, veríme, že si náš láskavý Spasiteľ,
nech nájdeme v tebe aj milosrdného Sudcu.
Ľ. Ježišu, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.
K. Pane Ježišu Kriste, ty máš účasť na údele smrti so všetkými ľuďmi; daj, aby sme verili tvojej láske a tvojmu milosrdenstvu; buď s nami v hodine smrti a priveď nás do svojho kráľovstva, aby sme žili s tebou v nebeskom raji naveky. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
TRETIE SLOVO: Hľa, tvoj syn - hľa, tvoja matka!
PIESEŇ (JKS 169, 4)
Tretím svojmu miláčkovi – apoštolovi Jánovi – Máriu za matku dáva, – v ochranu mu zanecháva, – za syna jej ho porúča, – tak sa s nimi Pán rozlúča.
L. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26-27a)
ÚVAHA
Pán Ježiš sa prihovára dvom ľuďom, ktorí sú mu najbližší: matke a Jánovi.Skrze Kristovu
krv sme sa stali aj my, čo sme boli kedysi ďaleko, blízkymi Márii a Jánovi a príbuznými Pána Ježiša. Veď skrze jeho krv sme sa stali Božími deťmi. Mária je našou matkou už od počatia Božieho Syna a sám Ježiš Kristus na kríži ju vyhlásil za našu matku.
K. Pane Ježišu, ďakujeme ti za to, že tvoja matka je i našou matkou.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za to, že tvoja matka je i mojou matkou.
K. Pane Ježišu, daj, nech nás tvoje slovo „Hľa, tvoja matka“ napĺňa vždy väčšou dôverou v pomoc a ochranu Panny Márie.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za to, že tvoja matka je i našou matkou.
K. Pane Ježišu, daj, nech nás tvoje slovo „Hľa, tvoj syn“ stále povzbudzuje, aby sme boli vernými a milujúcimi synmi našej nebeskej matky.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujem ti za to, že tvoja matka je i našou matkou.
K. Pane Ježišu, daj, aby sme úprimne prejavoval bratskú lásku ku všetkým tvojim i našim bratom a sestrám.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujem ti za to, že tvoja matka je i našou matkou.
K. Pane Ježišu Kriste, tvoja matka je aj našou matkou a tvoj učeník Ján je aj naším bratom; daj, nech žijeme tak, aby to zodpovedalo spoločenstvu svätých. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
ŠTVRTÉ SLOVO: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
PIESEŇ (JKS 169, 5)
Štvrtým, keď sa slnko stmelo – z Ježišových úst odznelo: – „Bože, prečos’ ma opustil?“ – Ježiš slabý nemal už síl, – vzýval Otca a nezúfal, – v jeho lásku pevne dúfal.
L. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, Heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 37-44)
ÚVAHA
Ježiš z Nazareta, Syn živého Boha, visí medzi nebom a zemou. Prežíva úplnú opustenosť a bezradnosť človeka. Preto volá: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil. To je prvý verš 22. žalmu, ktorý si opakovával predtým, lebo v ňom nachádzal toľko predpovedí o svojom utrpení. Nemal už toľko síl, aby ho povedal celý. Z raneného srdca Ukrižovaného je to bolestný výkrik ľudskej prirodzenosti priam zaplavenej nesmiernym utrpením a mukami.
K. Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
Ľ. Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
K. Ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Ľ. Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
K. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
Ľ. Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
K. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Ľ. Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
K. Pane Ježišu, tvoj výkrik je výkrikom celého ľudstva, ktoré bolo v tmách a v tôni smrti opustené a nešťastné; prosíme ťa, neopúšťaj nás, stoj pri nás v našich úzkostiach a nauč nás neprestajne volať k tebe o pomoc. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
PIATE SLOVO: Žíznim.
PIESEŇ (JKS 169, 6)
Piatym, krvi pozbavený, – za nás celý skrvavený, – prebolestne zvolal: „Žíznim!“ – Smäd ho veľmi kruto trýznil. – Ale ocot, čo mu dali, – ústa jeho neprijali.
L. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. (Jn 19, 28-29)
ÚVAHA
Z kríža zaznieva Kristov hlas: Žíznim. Ježišov smäd stratou krvi dosiahol najvyšší stupeň. Umrieť smädom je bolestnejšie ako umrieť hladom. Ježišove pery však vyjadrujú túžbu celého ľudstva po spravodlivosti a láske. Túžba ľudského srdca je väčšia, než by ju mohlo splniť všetko, čo zem môže dať.
K. Spasiteľ sveta, daj nám z prameňa živej vody.
Ľ. Spasiteľ sveta, daj nám z prameňa živej vody.
K. Pane, ty nám dávaš vodu milosti, ktorá sa v nás stáva prameňom vody prúdiacej do večného života.
Ľ. Spasiteľ sveta, daj nám z prameňa živej vody.
K. Pane, kto sa napije z vody, ktorú ty dávaš, nebude žízniť naveky.
Ľ. Spasiteľ sveta, daj nám z prameňa živej vody.
K. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Ľ. Spasiteľ sveta, daj nám z prameňa živej vody.
K. Pane Ježišu Kriste, ty voláš smädných k vode života; veď nás k tomuto prameňu milostí a utišuj náš smäd po spravodlivosti a láske. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
ŠIESTE SLOVO: Je dokonané.
PIESEŇ (JKS 169, 7)
Šiestym slovom pri skonaní – a už samom umieraní – hlasno volá: „Dokonané!“ – čo mu bolo uložené. – Dokonané je spasenie, – hriešnych ľudí vykúpenie.
L. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané“ (Jn 19, 30a).
ÚVAHA
Slovo „je dokonané“, znelo celkom ináč ako výkrik opustenosti „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“. Podľa Otcovho rozhodnutia pretrpel vo svojej duši stav hriešnikovho vnútra, stav odlúčenosti od Boha. V tomto slove Ježiš zvestuje tajomstvo svojej smrti. Začína žiariť deň Veľkej noci. Vo chvíli jeho smrti sa zrodí život. Nehovorí teda o konci utrpenia, ale o ceste vykúpenia.
K. Pane Ježišu, ďakujeme ti za dielo vykúpenia.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za dielo vykúpenia.
K. Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za dielo vykúpenia.
K. Otče, ja som ťa oslávil na zemi; dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za dielo vykúpenia.
K. Pane Ježišu, daj, aby som dokončil svoj beh a svoju službu svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
Ľ. Pane Ježišu, ďakujeme ti za dielo vykúpenia.
K. Pane Ježišu, buď so mnou, aby som dobrý boj bojoval, beh dokončil, vieru zachoval, a tak získal veniec spravodlivosti. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
SIEDME SLOVO: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
PIESEŇ (JKS 169, 8)
Siedmym slovom napĺňa sa, – čo nám Sväté písmo hlása: – Ježiš oči k nebu dvíha, od bolesti, trýzne vzdychá, – seba do rúk Otca dáva, – dušu svoju odovzdáva.
L.: Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. (Lk 23, 45-46)
ÚVAHA
Pán Ježiš vo svojom poslednom slove na kríži volá Boha svojím Otcom. S dôverou sa mu odovzdáva. Splnil vôľu svojho Otca. Posledné Ježišovo slovo na kríži vyjadruje tajomstvo jeho osoby. Aj my máme takto hovoriť v živote i v hodine smrti.
K. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
Ľ. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
K. Veď ty si moja sila a moje útočisko.
Ľ. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
K. Ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Ľ. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
K. Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma.
Ľ. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
K. Pane Ježišu Kriste, ty si sa celkom odovzdal Otcovi v živote i v smrti; daj, aby sme aj my plnili vôľu nášho Otca a v hodine smrti mu do rúk odovzdali svoj život. Lebo ty si Syn Otca a žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
ZÁVER
PIESEŇ (JKS 169, 9)
Slová plné poučenia, – plné pre nás potešenia, – v mysli vždy nám ostávajte, – k polepšeniu nás vzbúdzajte, – by sme mohli šťastne umrieť, – toho, čo nás spasil, uzrieť.
K. Kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.
Ľ. Kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.
K. Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, velebíme a oslavujeme tvoje zmŕtvychvstanie.
Ľ. Kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.
K. Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, lebo drevo kríža prinieslo radosť celému svetu.
Ľ. Kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.
K. Buď pozdravený, svätý kríž, ty nádej naša jediná.
Ľ. Kríž je naša spása, kríž je náš život, kríž je naša nádej.
V minulosti nábožní veriaci pripájali k obrazom riadnej krížovej cesty sedem obrazov siedmIch bolestí Panny Márie, a tak si prehlbovali úctu k bolestnej Matke.
Táto prepracovaná forma pobožnosti je z knihy Nábožne výlevy. Možno ju konať tam, kde takéto zastavenia jestvujú, ale aj tam, kde sa príležitostne vystavia takéto obrazy, alebo aj súkromne, najmä v rodinách, kde sa živými slovami vykreslí príslušné zastavenie.
ÚVOD
Pieseň
Deti Matky Márie,
obraz jej múk známy je:
meč bolesti prenikol
jej srdce za hriešnikov.
L. (K.) V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
V. Amen.
prípravná modlitba
L. (K.) Sedembolestná Matka Mária, prijmi od nás túto krížovú cestu, ktorú chceme vykonať na pamiatku mnohých tvojich nevyslovných bolestí. Ty si ich znášala z lásky k svojmu synovi a nášmu Pánovi, a tak si spolupracovala na našej spáse. Meč bolesti, ktorý vnikol do tvojho prečistého materského srdca, nech duchovne poraní aj nás, nech v nás vzbudí ducha kajúcnosti a pokánia, aby sme žili v Božej láske a milosti, a tak sa stali účastnými na tej sláve, ktorú nám tvoj syn zaslúžil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.
V. Amen.
pieseň
Keď Syna obetuje
v chráme Pána, počuje
proroctvo Simeona,
čo bude trpieť ona.
Simeon predpovedá Panne Márii meč bolesti
čítanie BOžIEHO SLOVA
L. (K.) Z evanjelia svätého Lukáša. Simeon povedal Márii, Ježišovej matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, - aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. (2, 34-35)
ÚVAHA
L. (K.) Predstavme si, akú veľkú bolesť musela Panna Mária pocítiť, keď počula slová staručkého Simeona, ktorý predpovedal, že jej predrahý syn bude trpieť, že jej vlastné srdce prenikne meč bolesti. Z prorockých slov tušila, čo čaká jej syna, a vedela si predstaviť nevďačnosť mnohých ľudí, ktorých viny on sám ponesie.
Nepatrím aj ja medzi týchto nevďačníkov?
V duchu si kľaknime k nohám bolestnej Matky a odprosme ju za svoju nevďačnosť voči jej synovi a vašmu Spasiteľovi.
L. Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V. Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.
MODLITBA
C. (K.) Presvätá Panna, ty si pri Simeonovom proroctve pocítila v srdci ostrú bolesť; prosíme ťa pre tvoje ranené srdce, vypros nám milosť, aby sme vždy verne stáli po boku tvojho syna, nášho Pána Ježiša Krista, a jeho svätej Cirkvi a nikdy sa nedali strhnúť do krážov jeho nepriateľov.
V. Amen.
PIESEŇ
Druhý meč ju stíha zas:
Herodesov krutý hlas;
keď pred hnevom človeka
do Egypta uteká.
Svätá rodina uteká do Egypta
Čítanie
l. (c.) z evanjelia svätého Matúša 2, 13-14. Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.
ROZJÍMANIE
C. (L.) Sprítomnime si bolesť, ktorú Mária v srdci pocítila, keď Pánov anjel prikázal Jozefovi, aby nočnou hodinou utekali s dieťaťom do Egypta, lebo Herodes chcel zavraždiť jej syna! Je to možné? Koľký strach a aká úzkosť zvierali jej srdce pri pomyslení, žeby ich vojaci ukrutného kráľa mohli na ceste dohoniť! Herodesovi sa podobá každý, kto ťažkým hriechom vyháňa Ježiša zo svojho srdca alebo zo srdca iného.
Každý, kto vraždí nenarodené dieťa, má v sebe krutosť Herodesa. Padni v duchu k nohám bolestnej Matky a odpros ju za všetky svoje nevernosti voči Pánu Ježišovi i za určité odmietanie jeho prítomnosti v tvojom srdci, v tvojej rodine.
Chvíľa ticha..
L. Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V. Aby sme sa stali hodni prisľúbení Kristových.
MODLITBA
C. (L.) Bolestná Matka, s akou láskou si túlila k svojej hrudi Božie dieťa, keď si v úzkosti a strachu utekala pred Herodesom! Pre tvoje úzkosti a bolesti, pre plač betlehemských matiek nad ich zavraždenými synmi ťa prosíme, vypros našim ženám a matkám milosť, aby si uvedomili, čo je život dieťaťa, a nezabíjali plod svojho lona. Zároveň ťa prosíme, buď pomocnicou a ochrankyňou všetkých utečencov, ktorí musia v cudzom kraji znášať útrapy vyhnanstva.
V. Amen.
tretie zastavenie
pieseň
Tretia bolesť, hľa, tu je,
keď s úzkosťou zisťuje,
že Ježiša nemajú, -
s bolesťou ho hľadajú.
Mária hľadá strateného Ježiša v chráme
ČÍTANIE
C. (L.) Z evanjelia podľa Lukáša 2, 43-45. Keď sa dni slávnosti skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
ROZJÍMANIE
C. (L.) Zaiste veľká bolesť zovrela srdce Márie, keď zbadala, že bez vlastnej viny stratila Ježiša. Bolesť sa stupňovala tým väčšmi, že ani príbuzní, ani známi nevedeli jej nič povedať o stratenom Ježišovi. Nezúfa, skôr tým odhodlanejšie hľadá. Spolu s Jozefom sa vráti do Jeruzalema a s bolesťou ho tri dni hľadá.
Koľko ľudí stratí Ježiša a netrápi ich to! Ani ho nehľadajú. A strácajú ho svojou vinou, hriechom.
Nebol som azda i ja dlhší čas bez Ježiša?
V duchu sa vrhni k nohám bolestnej Matky a pros ju, aby ti pomáhala čím vernejšie a plnšie hľadať Ježiša, poklad a lásku tvojho srdca.
Chvíľa ticha..
L. Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V. Aby sme sa stali hodni prisľúbení Kristových.
MODLITBA
C. (L.) Bolestná Matka, pomôž nám, aby sme sa učili od teba vytrvalo hľadať Ježiša vždy, keď sme od neho vzdialení, a nech nás nič neodlúči od neho, lebo on je našou cestou, pravdou a životom.
V. Amen.
štvrté zastavenie
pieseň
Štvrtá bolesť skľučuje
Božiu Matku, zraňuje,
keď sa stretá s Ježišom
padajúcim pod krížom.
Mária sa stretá s Ježišom na ceste na Kalváriu
ČÍTANIE
C. (L.) Z evanjelia svätého Lukáša 23, 26-27. Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali.
ROZJÍMANIE
L. (C.) Láskyplná Matka sa stretá so svojím zmučeným synom na krížovej ceste. Ježiš je uprostred veľkého zástupu ľudu. Jedni ho trýznia, iní mu pomáhajú. Kristus celý zmučený sa s láskou pozrie na svoju matku. „Ktože by z nás nezaplakal, keby videl, bolesť aká je v jej srdci nevinnom.“ Príčinou bolesti a utrpenia jej syna a jej žiaľu sme my, naše hriechy. Hriechy ľudského pokolenia. Tie ho priviedli na kríž.
V duchu sa vrhni k nohám bolestnej Matky a pros ju, aby ti pomáhala kráčať s krížom za Kristom.
Chvíľa ticha..
L.: Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V.: Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.
modlitba
C. (L.) Najsvätejšia Panna, bolestná Matka, daj, nech Kristov pohľad nás privedie k úprimnej ľútosti nad hriechmi; pomáhaj nám, aby sme spolu s tebou kráčali za Kristom so všetkou odvahou a láskou a vypros nám milosť, aby sme raz uvideli tvojho syna a nášho Pána z tváre do tváre v nebeskom kráľovstve.
V.: Amen.
piate zastavenie
pieseň
Stojí Matka pod krížom
v zatemnení hrozivom,
bolesťou sa priblíži
Baránkovi na kríži.
Panna Mária pri Ježišovom kríži
čítanie
L. (C.) Z evanjelia svätého Jána 19, 25-27a
Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“
rozjímanie
„Panna Mária verne ostávala v jednote so synom až po kríž, pri ktorom nie bez Božieho riadenia veľmi trpela so svojím Jednorodeným; s materským srdcom sa pridružila k jeho obete a s láskou súhlasila s obetovaním žertva, ktorú ona porodila“ (LG 58).
„Trpiac spolu so svojím umierajúcim synom na kríži, spolupracovala na diele Spasiteľa celkom mimoriadnym spôsobom, a to poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou, aby obnovila nadprirodzený život duší. Práve preto je našou Matkou v poriadku milosti“ (LG 61).
V duchu padni k nohám bolestnej Panny a Matky a poďakuj sa jej za spoluprácu na diele Spasiteľa za tvoje vykúpenie.
Cítiš sa synom, dcérou nebeskej Matky?!
Vážiš si túto veľkú milosť?!
Chvíľa ticha..
L.: Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V.: Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.
modlitba
C. (L.) Bolestná Matka, vytrvala si na Kalvárii až do konca, kým sa nenaplnil kalich utrpenia do poslednej kvapky. A my sa tak často zdráhame trpieť a znášať bolesti. Usilujeme sa vyhnúť aj tým najmenším utrpeniam, ktoré na nás Boh niekedy dopúšťa len pre našu spásu. Vypros nám milosť, aby sme poznali pravú hodnotu utrpenia a bolesti, a pomôž nám, aby sme na vlastnom tele dopĺňali to, čo ešte chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.
V.: Amen.
šieste zastavenie
pieseň
Z kríža Krista snímajú,
v náruč Matky skladajú;
šiesta bolesť už ranní
srdce Matky a Panny.
Panna Mária objíma mŕtve Ježišovo telo.
čítanie
L. (C.) Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna
rozjímanie
Pozrime sa na bolestnú Matku, ako sa skláňa nad Ježišovým mŕtvym telom zaliatym krvou, pokrytým hlbokými ranami, s prebodnutým srdom: „Ó, ty Matka, žriedlo lásky, nech prežívam bôľ tvoj ťažký a nech s tebou nariekam.“
Priblíž sa srdcom k milujúcej a milovanej trpiacej Matke a povedz jej, aby ti vyprosila milosť rásť vo vernosti voči Pánu Ježišovi, aby ťa nič od neho, od Kristovej lásky, neodlúčilo, ani súženie, ani úzkosť, ani prenasledovanie, ani smrť.
Chvíľa ticha.
L.: Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V.: Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.
modlitba
C. (L.) Bolestná Matka Božia, držíš v náručí mŕtve telo svojho syna a nášho Pána. V tejto podobe bolesti si nášmu slovenskému ľudu najviac vošla do vedomia a uctieva si ťa ako Sedembolestnú. V takejto podobe nám žiariš v našej národnej bazilike v Šaštíne. S dôverou sa ponáhľame k tebe, k tvojmu srdcu sa vinieme; zachráň nás, Matka láskavá, nedaj nám zahynúť v záplavách hriechu, prenasledovania a utrpenia.
siedme zastavenie
pieseň
Do hrobu ho skladajú,
všetci v srdci bôľ majú;
Matku bodá siedmy meč,
všetci zmĺknu, stíchne reč.
Panna Mária odprevádza Ježišovo telo do hrobu
čítanie
L. (C.) Z evanjelia svätého Jána 19, 40. 41-42a
Učeníci Jozef z Arimatey a Nikodém vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi.... V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša.
rozjímanie
C. (L.) Bolestná Matka pochováva telo toho, ktorého počala z Ducha Svätého, telo svojho syna a Syna večného Otca. A ako pri Zvestovaní s vierou a poslušnosťou vyslovila: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“, tak aj teraz pomocou Ducha Svätého má tú silu, ktorá udržiava jej poslušnosť Božej vôli, odvahu, ktorá ju posilňuje, keď trpí pod krížom, i teraz pri pohrebe. A tak ako vedela, že jej syn má zomrieť, tak pevne dúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych.
No napriek tomu žialila nad ukrižovaným a pochovaným synom. Veď bezcitnosť podľa apoštola patrí medzi najväčšie hriechy pohanov. A ako hovorí svätý Bernard, to bolo ďaleko od Máriinho srdca. A nech je to ďaleko aj od nás, jej služobníkov.
Jej dušu preniká sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia.
Chvíľa ticha..
L.: Oroduj za nás, Matka sedembolestná.
V.: Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.
modlitba
C. (L.) Bolestná Matka, tvoj syn nás svojím umučením, svojou smrťou, svojím pochovaním a zmŕtvychvstaním vykúpil. Ty si spolu s ním trpela a spolupracovala na diele Spasiteľa celkom mimoriadnym spôsobom. Zachránila nás Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik a na našej záchrane spolupracovala tvoja Matka Mária: po jej láske už inej podobnej niet. Buď nám teda ochrankyňou a Prostrednicou milostí.
V. Amen.
záver
pieseň
Matka sedembolestná,
do Kristovho kráľovstva
priveď všetkých veriacich
vrúcne teba prosiacich.
prosby
Napokon možno pridať tieto prosby:
Oslavujme nášho Spasiteľa, ktorý sa narodil z Panny Márie, a prosme ho:
Pozri na bolestnú Matku a vyslyš nás.
Pane, pri tvojom obetovaní Simeon predpovedal tvojej matke Márii, že jej dušu prenikne meč bolesti;
- posilňuj tých, čo trpia pre tvoje meno.
Ježišu Kriste, tvoja matka Mária a svätý Jozef utekali s tebou do Egypta;
- pomáhaj vyhnancom a všetkým, čo nemajú strechu nad hlavou.
Ježišu, Syn Otca, tvoji rodičia ťa s bolesťou hľadali;
- priveď do domu svojej Cirkvi všetky jej roztratené deti.
Láskavý Ježišu, ty si na krížovej ceste uzrel uprostred zástupu plačúcich žien svoju trpiacu matku;
- dobrotivo zhliadni na všetkých, ktorí vo svojich úzkostiach upierajú zrak na teba.
Dobrotivý Ježišu, keď si zomieral na kríži, Panne Máriu si dal Jánovi za matku;
- daj, aby sme žili tak, ako sa sluší na jej deti.
Ježišu, syn Márie, keď ťa skladali z kríža, tvoja matka ťa vzala do svojho náručia;
- daj, aby sme pod jej ochranou dosiahli spásu.
Pane Ježišu, keď ťa ukladali do hrobu, tvoju matku prenikla sila bolesti a zároveň svitla v jej srdci aj nádej a viera v tvoje zmŕtvychvstanie;
- na jej orodovanie udeľ nášmu ľudu, ktorý si uctieva jej bolesti, vytrvalosť vo viere, úľavu v utrpení a slávu večného života.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus:
Otče náš.
aklamácia
V.: Raduj sa, Matka bolestná:
veď po toľkých zápasoch si v nebi
pri svojom milovanom Synovi,
ovenčená slávou ako Kráľovná celého sveta.
požehnanie
Ak je prítomný kňaz alebo diakon, udelí toto požehnanie:
Všemohúci Bože,
zošli na svojich veriacich,
ktorí prešli vo viere cestu bolestí Panny a Matky,
hojnosť svojich darov:
útechu a odpustenie, jas a pokoj, radosť a bezpečnú nádej
a účasť na sláve zmŕtvychvstalého Krista,
ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
Ľ.: Amen.
Alebo (v pôstnom období):
Boh, ktorý prežiaril temnoty sveta
zmŕtvychvstaním svojho Syna,
nech osvieti vaše srdcia veľkonočným svetlom
a nech vás upevní v Božom pokoji..
Ľ.: Amen.
A požehnanie všemohúceho Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého
nech zostúpi na vás a zostane s vami.
prvá pôstna nedeľa
úvod
Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, nášmu Pánovi, pre nás pokúšanému a umučenému.
Žalm 95, s.
hymnus
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
krátke čítanie
Napomíname vás, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci /2 Kor 6, 1-4a/.
Ant. Ježiš bol na púšti štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.
Žalm 1
Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných +
a nechodí cestou hriešnikov, *
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
/Opakuje sa antifóna/
Je ako strom zasadený pri vode, *
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne;
darí sa mu všetko, čo podniká.
/Opakuje sa antifóna/
úvaha
V evanjeliu sa čítalo, ako diabol pokúšal Pána Ježiša na púšti. Áno, diabol pokúšal Krista. Ale v Kristovi pokúšal teba, lebo Kristus mal z teba pre seba telo, zo seba pre teba spásu. Z teba mal pre seba smrť, zo seba pre teba život; z teba pre seba potupu, zo seba pre teba slávu; teda z teba mal pre seba pokušenie, zo seba pre teba víťazstvo.
Ak sme v ňom boli pokúšaní my, my v ňom víťazíme nad diablom. Všímaš si, že Kristus bol pokúšaný, a nevšímaš si, že zvíťazil? Uvedom si, že v ňom si pokúšaný ty, a vedz, že v ňom ty víťazíš. Mohol diabla nepripustiť k sebe, ale keby nebol býval pokúšaný, nebol by ťa mohol naučiť, ako zvíťaziť, keď budeš v pokušení /Sv. Augustín/.
prosby
Dobrorečme nášmu Vykupiteľovi, ktorý nám milostivo zaslúžil tento čas spásy, a pokorne ho prosme:
Pane, stvor v nás nového ducha.
Kriste, náš život, vo sviatosti krstu sme boli s tebou tajomne pochovaní a vzkriesení;
– daj, aby sme dnes žili s tebou novým životom.
Pane, ty si robil dobre všetkým;
– daj, nech sa aj my staráme o spoločné dobro všetkých.
Daj, aby sme svorne spolupracovali na budovaní pozemskej vlasti
– a zároveň hľadali večnú vlasť v nebesiach.
Ježišu, lekár tela i duše, uzdrav rany nášho srdca,
– aby sme s tvojou pomocou deň čo deň rástli vo svätosti.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus:
Otče náš.
zvolanie
Bedli nad nami, večný Spasiteľ, aby nás neschvátil úskočný pokušiteľ, veď ty si naša pomoc naveky.
modlitba k svätému michalovi archanjelovi
Svätý Michal, archanjel, s.
požehnanie
úvod
Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, najvyššiemu Kráľovi slávy.
Žalm 100, s.
krátke čítanie
Naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. /Flp 3, 20-21/.
V. Moje srdce i moje telo.
Ľ. Vznášajú sa k Bohu živému.
úvaha
Pán zjavuje svoju slávu pred vyvolenými svedkami a svoje telo, ktoré má spoločné s ostatnými ľuďmi, prežaruje takým jasom, že jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol biely ako sneh.
Pri tomto premenení išlo predovšetkým o to, aby sa v srdciach učeníkov predišlo pohoršeniu z kríža; bola im odhalená veľkosť skrytej dôstojnosti, aby poníženie dobrovoľne podstúpeného umučenia nezmiatlo ich vieru.
Ale nemenšia prozreteľnosť tu položila základy nádeje svätej Cirkvi, aby celé Kristovo telo poznalo, akou premenou bude obdarené, a aby aj jeho údy túžili mať účasť na sláve, ktorá zažiarila na ich Hlave.
Vravel to ten istý Pán, keď hovoril o svojom príchode v sláve: „Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca“. A svätý apoštol Pavol dosvedčuje to isté: „Myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ /Sv. Lev Veľký/.
Prosby
S dôverou prosme nebeského Otca, ktorý nám pri premenení svojho Syna naznačil, čo nás očakáva v nebeskej sláve:
Nech v tvojom svetle, Bože, uvidíme svetlo.
Láskavý Otče, ty si premenil svojho milovaného Syna a sám si sa zjavil v žiarivom oblaku;
– daj, aby sme s vierou počúvali Kristovo slovo.
Bože, ty zahŕňaš vyvolených blahobytom svojho domu a napájaš ich z potoka svojich rozkoší;
– daj, aby sme v Kristovom tele našli zdroj svojho života.
Bože, ty si rozkázal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, a zažiaril si v našich srdciach, aby sme mohli hľadieť na tvoju slávu v tvári Ježiša Krista;
– posilňuj nášho ducha v rozjímaní o tvojom milovanom Synovi.
Bože, ty si nás povolal svätým povolaním zo svojej milosti, ktorá sa stala známou teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ, Ježiš Kristus;
– ukáž ľuďom svetlom evanjelia neporušiteľný život.
Milovaný Otče, ty si nám daroval takú veľkú lásku, že sa voláme Božími deťmi a nimi aj sme;
– daj, aby sme sa stali podobnými Kristovi, keď sa zjaví v sláve.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus:
Otče náš.
zvolanie
Peter povedal Ježišovi: Pane, dobre nám je tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.
požehnanie
(Prvé skrutínium katechumenov)
úvod
Ant. Čujte dnes Pánov hlas: Nezatvrdzujte svoje srdcia.
Žalm 96, s.
čítanie božieho slova
V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený /Jn 7, 37-39/.
úvaha
„Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť.“
A teraz počuj, kto si to pýta piť. „Ježiš jej povedal: Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Pýta si piť a sľubuje nápoj. Pýta si, akoby potreboval, a pritom oplýva ako ten, čo môže nasýtiť. Vraví: „Keby si poznala Boží dar“. Boží dar je Duch Svätý. Ale ešte hovorí žene skryto a pomaly vniká do srdca. A zdá sa, že už učí. Lebo čo je lahodnejšie a milšie ako toto povzbudenie? „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“.
Akú vodu to chcel dať, ak nie tú, o ktorej sa píše: „U teba je zdroj života“? Lebo ako by mohli byť smädní tí, čo sa „opájajú blahobytom tvojho domu“?
Sľuboval teda nejaký pokrm a nasýtenie Duchom Svätým, ale ona ešte nechápala /Sv. Augustín/.
prosby
K.: V Cirkvi sa túto nedeľu pripravujú katechumeni na krst. Konajú sa prvé skrutíniá čiže duchovné skúšky. My si zasa máme uvedomiť svoj krst a prehĺbiť si život podľa krstu. Modlime sa za vyvolených, ktorých si Cirkev s dôverou a po náležitej dlhšej duchovnej ceste, ktorú už prešli, vybrala, aby sa po náležitej príprave /na veľkonočné sviatky/ stretli s Kristom v jeho sviatostiach.
Aby sa naši vyvolení ako Samaritánka zahľadeli pred Kristom na svoj život a uznali svoje hriechy, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sa zbavili ducha nedôvery, ktorý odďaľuje kroky človeka od Kristovej cesty, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby očakávali Boží dar a celým srdcom túžili po živej vode, ktorá prúdi do večného života, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby prijali Božieho Syna ako učiteľa a stali sa pravými ctiteľmi Boha Otca v Duchu a pravde, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby po osobnom obdivuhodnom stretnutí s Kristom prinášali radostnú zvesť aj svojim priateľom a spoluobčanom, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sa všetci chudobní vo svete a tí, čo im chýba Božie slovo, mohli priblížiť ku Kristovmu evanjeliu, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sme sa všetci učili od Krista, plnili Otcovu vôľu a s láskou uskutočňovali jeho plány, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus:
Otče náš.
požehnanie
Nasleduje požehnanie kňazské, alebo ak je pobožnosť pod vyloženou Oltárnou sviatosťou, eucharistické.
(Druhé skrutínium katechumenov)
úvod
Ant. Pán je dobrý, velebte jeho meno.
Žalm 100, s.
čítanie božieho slova
Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo.
Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ /Ef 5, 8-14/.
úvaha
Za čím idú oslobodení a vzpriamení, ak nie za svetlom, od ktorého počujú: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách“? Lebo Pán otvára oči slepým. Bratia, oči sa nám otvoria len vtedy, keď budeme mať liečivú masť viery. Veď bola potrebná jeho slina so zemou, aby mohol pomazať slepého od narodenia. Aj my sme sa z Adama narodili slepí a potrebujeme jeho, aby nám otvoril oči…
Budeme hľadieť z tváre do tváre. Apoštol hovorí: „Teraz poznávame iba čiastočne, len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre“. A apoštol Ján vo svojom liste: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“. To je veľké prisľúbenie /Sv. Augustín/.
prosby
V túto nedeľu sa katechumeni zúčastňujú na druhom skrutíniu, aby urobili ďalší krok ku sviatosti krstu. Aj my si máme uvedomovať svoj krst, ktorý sme prijali, a žiť čoraz zodpovednejšie tejto sviatosti znovuzrodenia. Modlime sa za vyvolených, ktorých Boh povolal, aby žili s ním zjednotení vo svätosti a vydávali platné svedectvo o slovách večného života.
Aby Pán zahnal temnoty a sám zažiaril v srdciach našich vyvolených, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby nebeský Otec dobrotivo viedol našich vyvolených ku Kristovi, svojmu Synovi, ktorý sa stal svetlom tohoto sveta, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby si títo naši vyvolení otvorili srdcia a spoznali Boha, Pána svetla a svedka pravdy, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby ich Otec uzdravil a ochránil od nevery tohoto sveta, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby ich ten, ktorý sníma hriechy sveta, oslobodil od nákazy a ťarchy hriechu, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby osvietení Duchom Svätým neprestajne vyznávali evanjelium spásy a odovzdávali ho druhým, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sme aj my všetci príkladom svojho života boli svetlo sveta v Kristovi, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby všetci ľudia na svete spoznali pravého Boha, stvoriteľa všetkého, ktorý nám dáva Ducha a život, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus:
Otče náš.
požehnanie
(Tretie skrutínium)
úvod
Klaňajme sa Pánovi, lebo on nás stvoril.
Žalm 95, s.
čítanie božieho slova
Bol som ako krotký baránok, vedený na zabitie; nevedel som, že stroja proti mne úklady: Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno! Ale ty, Pane zástupov, súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie, nech uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor, Pane, Bože môj /Jer 11, 19-20/.
úvaha
Ježiš Kristus je náš Veľkňaz, jeho predrahé telo je naša obeta, ktorú priniesol na oltári kríža za spásu všetkých ľudí.
Krv, čo vylial za našu spásu, nebola krv teliat ani capov /ako v Starom zákone/, ale krv najnevinnejšieho baránka Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.
Chrám, v ktorom náš Veľkňaz konal obetu, nebol zhotovený rukou, ale postavený mocou samého Boha. Lebo vylial krv pred celým svetom a ten je chrámom zhotoveným iba Božou rukou.
A tento chrám má dve časti: jednou je zem, ktorú my teraz obývame, druhú my smrteľníci ešte nepoznáme.
Najprv priniesol obetu tu na zemi, keď podstúpil ukrutnú smrť. Potom odetý novým rúchom nesmrteľnosti vošiel so svojou vlastnou krvou do Svätyne svätých čiže do neba, a tam priniesol pred trón nebeského Otca túto krv nesmiernej ceny, ktorú sedem ráz vylial za všetkých ľudí, čo otročili hriechu.
A táto obeta je Bohu taká milá a príjemná, že len čo ju zazrel, nemohol urobiť nič iné, iba sa hneď zmilovať nad nami a láskavo zaobchodiť so všetkými, čo sa opravdivo kajajú /Sv. Ján Fisher/.
prosby
Modlime sa za služobníkov, ktorých si Boh vyvolil, aby sa pripodobnili smrti a zmŕtvychvstaniu Krista, a tak mohli milosťou sviatostí premôcť bolestný údel smrti.
Aby títo vyvolení dostali dar viery a ňou vyznávali, že Kristus je naše vzkriesenie a život, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby oslobodení od hriechu mali ovocie milosti na posvätenie a pre večný život, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sa pokáním zbavili pút hriechu, krstom pripodobnili Kristovi a aby mŕtvi hriechu vždy žili Bohu, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby mali nádej v Ducha, ktorý oživuje, a horlivo sa chystali na obnovu života, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sa eucharistickým pokrmom, ktorý čoskoro prijmú, zjednotili so samým pôvodcom života a vzkriesenia, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby sme my všetci, čo žijeme novým životom, zjavovali svetu silu Kristovho zmŕtvychvstania, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
Aby všetci ľudia na svete našli Krista a spoznali v ňom prisľúbenia večného života, prosme Pána.
Ľ.: Pane, vyslyš nás.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
Otče náš.
požehnanie
kajúcna pobožnosť v pôste
pokánie ako prostriedok na posilnenie
a obnovenie krstnej milosti
a) spev a pozdrav
Možno spievať nejaký kajúci žalm alebo pieseň z JKS, napr.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.(Ž 6,5)
R. (4, 2cd): Zmiluj sa, Pane, nado mnou
a vyslyš moju modlitbu.
Alebo pieseň z JKS, Mizerere, mizerere.
Kňaz sa prežehná:
V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Ľud:
Amen.
Potom kňaz pozdraví ľud s rozpätými rukami:
Milosť vám a pokoj od Boha Otca
i od Ježiša Krista, ktorý si nás zamiloval
a svojou krvou nás obmyl od hriechov.
Ľud:
Jemu sláva na veky vekov. Amen.
Po speve a po pozdrave kňaz poučí veriacich o význame tejto slávnosti, ktorá pripravuje kresťanské spoločenstvo na obnovenie krstnej milosti v noci Kristovho vzkriesenia a na obnovu života s Kristom, čo sa dosiahne oslobodením od hriechov.
b) modlitba
Kňaz vyzve všetkých na modlitbu:
Bratia a sestry, naše hriechy zapríčiňujú, že zabúdame na svoj krst; prosme Pána, aby sme sa pokáním obnovili v krstnej milosti.
Kľaknime na kolená.
Alebo:
Skloňte si hlavy pred Bohom.
Všetci sa chvíľku v tichosti modlia.
(Vstaňte.)
Pane, láskavo ochraňuj týchto svojich synov a dcéry narodených pre nový život vo sviatosti krstu; a ako si ich vykúpil svojím umučením, tak im daj aj účasť na tvojom vzkriesení. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Všetci:
Amen.
c) čítanie
Nasledujú čítania. Pred prvým čítaním možno uviesť veriacich do čítania týmito slovami:
Ako Izraeliti po prechode cez Červené more zabudli na obdivuhodné Božie skutky, tak aj členovia nového Božieho ľudu sa po krste nezriedka znova vracajú k hriechu.
prvé čítanie
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 10, 1-13
Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.
To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. Ani modlármi nebuďte, ako niektorí z nich; ako je napísané: „Ľud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabávali sa.“ Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc. Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov. Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.
Počuli sme slovo Pánovo.
responzóriový žalm
Ž 105, 6-10. 13-14.
R. Zhrešili sme, odpusť nám, Pane!
1. Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
2. Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, +
zabudli na tvoje dobrodenia
a skúšali tvoju trpezlivosť, keď sa blížili k moru,
k Červenému moru. - R.
3. Ale on ich pre česť svojho mena predsa zachránil,
aby ukázal svoju moc.
4. Červenému moru pohrozil, a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
5. Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa. - R.
6. No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
7. Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. - R.
8. Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej.
9. Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte. - R.
verš pred evanjeliom
R. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Tvoje slová, Pane, sú Duch a život.
Ty máš slová večného života.
R. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Evanjelium možno uviesť týmito slovami:
Otec prijíma s láskou syna, ktorý ho opustil a teraz sa vracia k nemu. Pastier starostlivo vyhľadáva ovcu, ktorá sa vzdialila z ovčinca. Tak aj nás, čo sme po krste zhrešili, boh znova hľadá. A tých, čo sa k nemu vracajú, prijíma s láskou. A z toho sa raduje celá Cirkev.
evanjelium
† Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša 13, 4-7
Ježiš povedal toto podobenstvo:
„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ,Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.’ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Alebo: Lk 15, 11-32 Podobenstvo o márnotratnom synovi.
d) homília
Možno hovoriť na tieto témy:
- Nevyhnutnosť uplatňovať krstnú milosť a opravdivým kresťanským životom svedčiť o evanjeliu (porov. 1 Kor 10, 1-13);
- Závažnosť hriechu po krste (porov. Hebr. 6, 4-8);
- Nekonečné milosrdenstvo Boha, nášho Otca, ktorý nás vždy prijíma, keď sa po hriechu vraciame k nemu (porov. Lk 15);
- Veľká noc ako sviatok Cirkvi, ktorá sa teší z kresťanského zasvätenia katechumenov a zo zmierenia kajúcnikov.
e) spytovanie svedomia
f) úkon kajúcnosti
Diakon alebo iný prisluhujúci osloví prítomných takto:
Bratia a sestry, hľa, tu je čas vítaný, tu sú dni Božieho milosrdenstva a našej spásy. Hľa, čas, v ktorom bola zničená smrť a v ktorom sa začal večný život. V Pánovej vinici sa sadia nové ratolesti a čistia sa staré, aby prinášali viacej ovocia.
Každý z nás vyznáva, že je hriešny. Každý z nás pohnutý príkladom a modlitbou kajúcich bratov a sestier sa dáva na pokánie a pokorne vyznáva a volá: „Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.Odvráť svoju tvár od mojich hriechov, Pane, a všetky moje viny znič. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty.“
So srdcom skrúšeným pokorne prosme Pána Boha, ktorého sme hriechmi urazili, aby sa zmiloval nad nami a aby nám pomohol pripojiť sa v Cirkvi, ktorá je spoločnosťou vykúpených, k sláve nášho vzkrieseného Pána.
Kňaz pokropí prítomných svätenou vodou. Pritom všetci spievajú (alebo recitujú):
Pane, pokrop ma yzopom a zase budem čistý,
obmy ma a budem belší ako sneh.
(Namiesto tohto verša možno spievať z JKS, č. 484: Yzopom ma pokrop, Pane.)
Po speve kňaz hovorí:
Bože, svätý a milosrdný Otec,
ty si nás stvoril a vykúpil;
ty si v krvi svojho Syna udelil človekovi večný život,
ktorý stratil závisťou diabla.
Svojím Svätým duchom oživ všetkých,
veď nikoho nechceš nechať v moci smrti;
prijmi k sebe kajúcnikov,
veď ty neopúšťaš ani blúdiacich.
Pane, nech ťa pohýna
pokorné a dôverné vyznanie tvojich synov a dcér.
Uzdrav ich rany,
podaj záchrannú ruku všetkým padajúcim,
aby telo tvojej Cirkvi nebolo zbavené ani jedného údu,
aby tvoje stádo nebolo rozptýlené,
aby sa nepriateľ neradoval zo záhuby členov tvojej rodiny
a aby znovuzrodených z vody a z Ducha Svätého
nezastihla večná smrť.
K tebe, Pane, stúpajú naše pokorné prosby,
pred tebou zaznieva plač nášho srdca:
odpusť kajúcim hriešnikom,
priveď ich z cestičiek omylov na cestu spravodlivosti;
chráň ich, aby ich neranili nové hriechy,
a pomáhaj im, aby si opatrovali
neporušenú a dokonalú milosť znovuzrodenia v krste
a milosť zmierenia v pokání.
Skrze nášho Pána, Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
Boh po všetky veky vekov.
Všetci:
Amen.
Nasleduje vhodný spev, napr. JKS, č. 494: Všemohúci večný Bože.
Napokon kňaz veriacich požehná a prepustí:
Kňaz: Pán s vami.
Všetci: I s duchom tvojím.
Kňaz:
Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn, + i Duch Svätý.
Všetci: Amen.
Kňaz: Choďte v mene Božom.
Ľud: Bohu vďaka.
pokánie ako prostriedok plnšej účasti
na kristovom veľkonočnom tajomstve na spásu sveta
a) spev a pozdrav
Možno spievať nejaký kajúci žalm alebo pieseň, napr.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou
pre svoje milosrdenstvo;
a pre svoje veľké zľutovanie
znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného (Ž 50, 3-4. 12)
Alebo: Pieseň z JKS, č. 152, 1-2 Môj milý Ježišu.
Kňaz sa prežehná:
V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Ľud:
Amen.
Potom pozdraví ľud s rozpätými rukami:
Milosť vám a pokoj od Boha Otca
i od Ježiša Krista, ktorý si nás zamiloval
a svojou krvou nás obmyl od hriechov.
Ľud:
Jemu sláva na veky vekov. Amen.
Po speve a po pozdrave veriaci sa krátkym príhovorom uvedú do tejto slávnosti na tému, že majú byť solidárni v pokání, ako bývajú spojení aj v hriechu, a že každý je povolaný kajať sa, aby posvätil celé spoločenstvo.
b) modlitba
Kňaz vyzve všetkých na modlitbu:
Bratia a sestry, modlime sa, aby sme sa pokáním zjednotili s Kristom, ktorý bol za naše hriechy ukrižovaný, a aby sme tak mohli mať so všetkými ľuďmi účasť na jeho vzkriesení.
Kľaknime na kolená.
Alebo:
Skloňte si hlavy pred Bohom.
Všetci sa chvíľku v tichosti modlia.
(Vstaňte.)
Pane, náš Boh a Otec,
ty si nám vo vykupiteľskom umučení svojho Syna
daroval život;
daj, aby sme sa prostredníctvom pokánia
pridružili k jeho smrti
a aby sme tak so všetkými ľuďmi mohli mať
aj účasť na sláve jeho vzkriesenia.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
Všetci:
Amen.
Alebo:
Všemohúci a milosrdný Otče,
osvieť nás a pomôž nám svojím Duchom,
aby sme vo svojom tele vždy nosili
Ježišovo zomieranie
a aby sa tak v nás zjavil aj jeho život.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
Všetci:
Amen.
c) čítania
Nasledujú čítania. Pred prvým čítaním možno uviesť veriacich do čítania týmito slovami:
„Pánov Služobník“ berie na seba a nesie hriechy ľudu a svojimi ranami uzdraví ľud. Aj Kristovi učeníci môžu byť svojím pokáním zmiernou obetou za hriechy celého sveta.
Prvé čítanie
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša 53, 1-7. 10-12
Kto by uveril, čo sme počuli? Komu sa ukázala Pánova moc? Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka, sťa koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby upútal náš pohľad; nemá vzhľad, aby sme zatúžili za ním. Opovrhnutý, opustený od ľudí, muž bolestí, znalý utrpenia; ako ten, pred ktorým si ľudia zakrývajú tvár, potupený, od nás nevážený.
A predsa on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa obťažil. No my sme ho pokladali za zabitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti. Na ňom je trest pre našu spásu a jeho rany nás uzdravili.
Všetci sme blúdili ako ovce, každý z nás išiel svojou vlastnou cestou. Pán naňho uvalil neprávosť nás všetkých. Bol týraný, ale podrobil sa a neotvoril ústa. Ako baránok vedený na zabitie a ako ovca, ktorá mlčí pred strihačmi, a neotvoril ústa.
(Vv. 8-9: Bol odstránený útrapou a nespravodlivým súdom. Kto sa stará o jeho právo? Bol vyrvaný zo zeme živých, pre zločin svojho ľudu bol ubitý na smrť. Hrob mu dali so zločincami, posmrtný domov s boháčom, hoci sa nedopustil násilia, ani podvod nemal v ústach.)
Pánovi sa však zaľúbilo zdrviť ho utrpením; tým, že dá svoj život na obetu za hriech, uzrie potomstvo, ktoré bude žiť dlho, a splní sa v ňom Pánova vôľa. Po útrapách sa jeho duša nasýti svetlom, svojím utrpením môj spravodlivý Služobník ospravedlní mnohých, lebo vezme na seba ich viny.
Preto mu dám za odmenu zástupy a ako korisť dostane mocnárov, veď sám seba vydal na smrť a pripočítal sa k hriešnikom, keď niesol hriechy mnohých a prosil za zločincov.
Počuli sme slovo Pánovo.
responzóriový žalm 21, 2-3. 7-9. 18-20. 23-28
Na úvod možno povedať:
Pán vypočul modlitbu Krista, ktorý umiera na kríži za naše hriechy. Jeho smrť prináša život celému svetu. Pokánie, ktorým odumierame našim hriechom, je obnovou života v Cirkvi a vo svete.
R. Otče, nech sa stane tvoja vôľa.
1. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,
kto by ma zachránil.
2. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja. - R.
3. Ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
4. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a kývajú hlavami:
5. „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí;
nech ho zachráni, ak ho má rád.“ - R.
6. Všetky kosti si môžem spočítať;
lež oni si ma premeriavajú a skúmajú.
7. Delia si moje rúcho
a o môj odev hádžu kocky. - R.
8. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa;
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
9. Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia ťa chcem velebiť. - R.
10. Chváľte ho vy, ktorí sa bojíte Pána,
oslavujte ho, všetci potomci Jakubovi.
11. Nech majú pred ním strach všetky pokolenia Izraelove,
veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
12. ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu. - R.
13. Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa ťa boja.
14. Potom sa dosýta najedia chudáci +
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
na večné veky nech žijú ich srdcia.“ - R.
15. Pána budú spomínať
a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. - R.
Druhé čítanie
Možno ho uviesť týmito slovami:
Ak trpezlivo znášame bolesti, ktoré pochádzajú z našej ľudskej prirodzenosti alebo ktoré nám zapríčiňujú iné okolnosti, môžeme podľa Kristovho príkladu svojou láskou vyhasiť nenávisť sveta a dobrom premáhať zlo. Takto sa naša účasť na Kristovom utrpení stáva spoluprácou na spáse sveta.
Čítanie z Prvého listu sv. Petra apoštola 2, 20b-25
Drahí bratia, ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo
aj Kristus trpel za vás
a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.
On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.
Keď mu zlorečili on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.
Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.
Počuli sme slovo Pánovo.
verš pred evanjeliom
R. Sláva ti, Pane.
V. Sláva ti, Pane, za to, že si bol ukrižovaný za naše hriechy a že si vstal z mŕtvych na naše ospravedlnenie.
R. Sláva ti, Pane.
(Alebo iný spev.)
evanjelium
Pred evanjeliom možno uviesť veriacich do čítania týmito slovami:
Ježiš povzbudzuje svojich učeníkov, aby sa podľa jeho príkladu (piť z jeho kalicha) stali služobníkmi bratov a dávali za nich život.
† Čítanie zo sv. evanjelia podľa Marka 10, 32-45 alebo kratší text: 32-34, 42-45
Učeníci vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“
Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Počuli sme slovo Pánovo.
d) homília
Možno hovoriť na tieto témy:
– hriech je urážkou Boha a aj Kristovho tela, Cirkvi, ktorej členmi sme sa stali krstom;
– hriech je nedostatok lásky voči Kristovi, ktorý nás svojím veľkonočným tajomstvom miloval až do krajnosti;
– vzájomné vzťahy v dobrých skutkoch a v zlých skutkoch;
– tajomstvo nahrádzajúceho zmierenia, ktoré Kristus vykonal za nás; on vzal na seba naše hriechy, aby nás jeho rany uzdravili (porov. Iz 53; 1 Pt 2, 24);
– sociálna a ekleziologická povaha pokánia: jednotlivci spolupracujú na obrátení celého spoločenstva;
– Veľká noc je sviatkom kresťanského spoločenstva, ktoré sa obnovuje prostredníctvom obrátenia alebo pokánia každého zo svojich členov, aby sa tak stalo pre svet jasným znamením spásy.
e) spytovanie svedomia
úkon kajúcnosti
Po spytovaní svedomia všetci hovoria spoločne:
Vyznávam všemohúcemu Bohu i vám, bratia a sestry, že som veľa zhrešil
myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.
Bijú sa do pŕs a hovoria:
Moja vina, moja vina, moja preveľká vina.
Potom pokračujú:
Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy Pannu,
všetkých anjelov a svätých i vás, bratia a sestry,
modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.
Ako znak obrátenia a lásky voči blížnym nech sa určí nejaký dobrý skutok, napr. pomôcť chudobným, aby mohli s radosťou sláviť veľkonočné sviatky, alebo návšteva chorých alebo konkrétna pomoc pri náprave nejakých neporiadkov v spoločenstve
Napokon sa môže spievať alebo recitovať modlitba Pána (Otče náš), ktorú kňaz zakončí takto:
Zbav nás, Otče, každého zla
a pre blahoslavené utrpenie tvojho Syna,
ku ktorému sa pripájame pokáním,
daruj nám účasť na jeho zmŕtvychvstaní.
Skrze Krista, nášho Pána.
Všetci: Amen.
Ak je to podľa okolností vhodné, po úkone kajúcnosti možno konať nejakú pobožnosť, napr. poklonu krížu, pobožnosť krížovej cesty. Treba brať na ohľad miestny zvyk a žiadosť veriacich.
Na záver sa spieva vhodná pieseň, napr.:
Ó, hlava ubolená, ranami pokrytá (JKS 180, 1-3).
Po speve kňaz pozdraví ľud, požehná ho a prepustí:
Kňaz: Pán s vami.
Ľud: I s duchom tvojím.
Kňaz: Skloňte sa na požehnanie.
Potom vystrie ruky nad ľud a hovorí:
Nech nás žehná všemohúci Boh Otec,
ktorý nás zrodil pre život večný.
Všetci: Amen.
Kňaz: Nech nám udelí spásu Syn Boží,
ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych.
Všetci: Amen.
Kňaz: Nech nás posvätí Duch Svätý,
ktorého sme dostali do sŕdc
a ktorý nás vedie cestou pravdy.
Všetci: Amen.
Kňaz: Choďte v mene Božom.
Všetci: Bohu vďaka.
KVETNÁ NEDEĽA
úvod
Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, nášmu Pánovi, pre nás pokúšanému a umučenému. Žalm 95, s.
hymnus
Ľud Boží nech sa rozplýva
v prejavoch vďaky za spásu,
chránia ho kríža ramená,
čo trónom smrti otrasú.
Hľa, sprievod spieva Kristovi:
„Hosanna“, sláva, nech žije,
cestu mu čerstvým vetvovím
paliem a olív pokryje.
Nuž nebeskému Kniežaťu
vyjdime aj my naproti
s palmami v rukách, každý nech
zo srdca spev mu zanôti.
Nech jeho milosť chráni nás
v živote krehkom, neistom,
aby sme plní vďačnosti
kráčali verne za Kristom.
Buď sláva večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.
krátke čítanie
Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. /Hebr 12, 1-3/.
úvaha
Poďte, vystúpime aj my na Olivovú horu; poďme naproti Kristovi, ktorý sa dnes vracia z Betánie a dobrovoľne ide v ústrety tomu úctyhodnému a blaženému umučeniu, aby zavŕšil tajomstvo našej spásy.
Prichádza z vlastnej vôle a ide do Jeruzalema ten, čo kvôli nám zostúpil z neba, aby nás z najhlbšej priepasti povýšil so sebou, ako hovorí Písmo, „nad každé kniežatstvo, nad každú mocnosť a silu a nad každé iné meno“.
On, taký tichý, teší sa, že k nám prichádza tak ticho „a vychádza nad západom“ našej najhlbšej chudoby, že prichádza a žije naším životom, aby nás svojou podobnosťou pozdvihol a priviedol späť k sebe.
Mávajme aj my každý deň duchovnými ratolesťami svojho srdca a s deťmi volajme to posvätné: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela.“
Chvíľka ticha.
V. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
prosby
Klaňajme sa Kristovi, veď o ňom zástupy vyhlasovali, keď vchádzal do Jeruzalema, že je Kráľ a Mesiáš.
Vyznávajme aj my s radosťou: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Hosanna ti, Dávidov Syn a Kráľ vekov,
– hosanna ti, víťaz nad smrťou a peklom.
Ty si vystúpil do Jeruzalema, aby si trpel, a tak vošiel do svojej slávy;
– priveď svoju Cirkev putujúcu na zemi do večnej veľkonočnej radosti.
Ty si svojou smrťou premenil drevo kríža na strom života;
– udeľ znovuzrodeným v krste jeho spasiteľné ovocie.
Náš Spasiteľ, ty si prišiel zachrániť hriešnikov;
– láskavo priveď do svojho kráľovstva tých, čo veria, dúfajú a milujú.
litánie ku kristovej krvi, s.
A teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus:
Otče náš.
modlitba
Všemohúci a večný Bože, ty si dal ľudstvu vzor poníženosti v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi, keď sa z tvojej vôle stal človekom a zomrel na kríži; láskavo nám pomáhaj, aby sme nasledovali jeho príklad v utrpení, a tak mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Skrze Krista, nášho Pána.
požehnanie