Cezročné obdobie po Veľkonočnom období
najsvätejšej trojice
úvod
Ant. Buď s nami, jediný všemohúci Boh, Otec i Syn, i Duch Svätý.
Žalm 67, s.
hymnus
Na večnom tróne Trojica sa skveje,
čo láskou vládne nad srdciami ľudí
nech ti znie pieseň chvály nekonečnej
na veky večné.
Stvoriteľ sveta, Otče dobrotivý,
dal si nám život, sme aj tvoje deti;
daj, by sme stále podľa viery žili,
vždy tebe milí.
Večného svetla odblesk, Synu Boží,
nazývaš bratmi nás a s nami bývaš,
daj, nech sme v tebe ako ratolesti
dobrej povesti.
Ty oheň lásky, Tešiteľ, Duch Svätý,
čo mocným svetlom nežne riadiš svety,
obnov nám myseľ, srdce k dobru pohni
vo svojom ohni.
Trojica nežná, vítaný hosť duše,
spoj nás so sebou putom silnej lásky;
daj, nech náš život, radosť i spev rastie
na večné šťastie. Amen.
krátke čítanie
Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám (Jn 14, 15-18).
úvaha
Trojica je svätá a dokonalá. Poznávame ju ako Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je v nej primiešané nič cudzie ani vonkajšie, ani nepozostáva zo stvoriteľa a stvorenej veci, ale celá je plná tvorivej a účinnej sily. Prirodzenosťou sa podobá sama sebe a je nedeliteľná. A jedna je aj jej pôsobnosť a činnosť. Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Tak sa v Cirkvi ohlasuje jeden Boh, ktorý je „nad všetkým, preniká všetko a je vo všetkom“. „Nad všetkým“ ako Otec, ako východisko a prameň. „Preniká všetko“ čiže skrze Slovo. A konečne „je vo všetkom“ v Duchu Svätom.
Čo Duch rozdeľuje jednotlivcom, to dáva Otec skrze Slovo. A potom čo dáva Syn v Duchu, sú pravé Otcove dary. Podobne keď je v nás Duch, je v nás aj Slovo, ktoré nám ho dáva, a v Slove je aj Otec. A tak sa spĺňa to: „Prídeme ja a Otec a urobíme si uňho príbytok“. Lebo kde je svetlo, tam je aj odblesk. A zasa kde je odblesk, tam je podobne aj jeho pôsobenie a žiarivá milosť.
To isté učí Pavol v Druhom liste Korinťanom týmito slovami: „Milosť nášho Pána, Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými“. Lebo milosť a dar, ktorý sa dáva v Trojici, dáva Otec skrze Syna v Duchu Svätom. Lebo ako sa milosť dáva z Otca skrze Syna, tak my nemôžeme nijako ináč tento dar prijať, iba v Duchu Svätom. A keď sa na nej staneme účastnými, máme lásku Otca, milosť Syna a spoločenstvo samého Ducha (Sv. Atanáz).
vyznanie viery v trojicu
Veríme v Otca, ktorý vo večnosti plodí Syna, veríme v Syna, Božie Slovo, vo večnosti rodené, veríme v Ducha Svätého, nestvorenú osobu, čo vychádza z Otca i Syna ako ich večná láska. Takto v troch Božích osobách, ktoré sú medzi sebou jednako večné a rovné, nadovšetko oplýva a sa završuje život a blaženosť jediného Boha vo zvrchovanej vznešenosti a sláve vlastnej tomu, ktorý je, a nebol stvorený, takže treba uctievať jednotu v Trojici a Trojicu v jednote /Vyznanie viery Pavla VI.).
prosby
Klaňajme sa Otcovi i Synovi, i Duchu Svätému a s radosťou ich oslavujme:
Sláva Otcu i Synu, i Duchu Svätému.
Svätý Otče, my nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba, preto ám milostivo daj Ducha Svätého,
– nech príde na pomoc našej slabosti a prihovára sa za nás.
Boží Syn, ty si prosil Otca, aby poslal tvojej Cirkvi Tešiteľa;
– daj, nech s nami naveky zostane Duch pravdy.
Príď, Duchu Svätý, a daruj nám svoje ovocie: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu,
– vernosť, miernosť, zdržanlivosť a čistotu.
Všemohúci Otče, ty si poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče;
– daj, nech nás vedie Duch, aby sme boli tvoji dedičia a Kristovi spoludedičia.
Kriste, ty si poslal Tešiteľa, ktorý vychádza od Otca, aby o tebe vydal svedectvo;
– daj, nech aj my svedčíme o tebe pred ľuďmi.
Otče náš.
Bože, láskavý Otče, ty si poslal na svet svojho Syna, večné Slovo pravdy, a Ducha Svätého, Posvätiteľa, a tak si zjavil ľuďom nevyspytateľné tajomstvo božského života; daj, aby sme v duchu pravej viery vyznávali slávu večnej Trojice a klaňali sa jedinému všemohúcemu Bohu. Skrze Krista, nášho Pána.
Eucharistická pieseň, orácia a požehnanie.
v cezročnom období
1. pieseň
2. úvodné zvolania
K.: Poďte, klaňajme sa Pánovi, ktorý prebýva medzi nami.
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Pánovi, ktorý prebýva medzi nami.
Alebo:
K.: Poďte, klaňajme sa Kristovi, Pánovi, prítomnému v Oltárnej sviatosti.
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Kristovi, Pánovi, prítomnému v Oltárnej sviatosti.
Táto výzva sa opakuje po každej strofe.
K.: Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky
Budem ťa velebiť každý deň a tvoje meno chváliť navždy a naveky. – R.
K.: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý.
Dobrý je Pán ku každému
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. – R.
K.: Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela - a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva
a o tvojej moci nech hovoria. – R.
3. čítanie božieho slova
„Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 54-56).
Môže byť krátka homília alebo táto úvaha:
Úvaha:
Na Eucharistii nesmie mať účasť nik, iba ten, kto verí, že je pravda, čo učíme, a bol obmytý kúpeľom na odpustenie hriechov a znovuzrodenie, a žije tak, ako to Kristus zanechal. Veď ju nepožívame ako obyčajný chlieb a ako obyčajný nápoj. Veď ako sa náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, skrze Božie Slovo stal sa človekom a pre našu spásu mal telo a krv, tak sme poučení, že aj tento pokrm, nad ktorým sa po premenení živí naša krv a naše telo, je telom a krvou vteleného Ježiša (Sv. Justín).
Alebo:
B. Apoštol Pavol okolo roku 57 píše Korinťanom:
„Ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: ,Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.’ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.’ A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“ (1 Kor 11, 23-26).
Úvaha
Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a krvi, aby ňou v priebehu vekov neprestajne pokračoval v obete kríža, kým on sám nepríde. Tak zveril Cirkvi, svojej milovanej neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania (VSRM, 2).
Alebo:
C. Svätý apoštol Ján vo svojom Zjavení píše:
„Počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: ,Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi“ (Zjv 21, 3ˇ).
Úvaha:
Keď veriaci zotrvávajú pri Kristovi, svojom Pánovi, okusujú jeho dôvernú blízkosť, otvárajú pred ním svoje srdce a prosia za seba, za všetkých svojich blízkych, za pokoj a spásu sveta. S Kristom obetujú v Duchu Svätom celý svoj život Otcovi a týmto obdivuhodným spojením vzrastajú vo viere, nádeji a láske. Takto živia v sebe tie vnútorné predpoklady, ktoré umožňujú s primeranou nábožnosťou sláviť Pánovu pamiatku a často prijímať Chlieb, ktorý nám Otec daroval (Úcta eucharistického tajomstva, čl. 80).
Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, z tvojej boli a sú stvorené.
Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať na zemi.
Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať, moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie (Zjv 4, 11; 5, 9. 10. 12.).
Alebo:
D. Pán Ježiš hovorí:
„Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6, 48-51).
Úvaha:
Nebeská obeta ustanovená Kristom je naozaj dedičným darom jeho novej zmluvy, ktorú nám zanechal v tú noc, keď bol vydaný na ukrižovanie, ako znak svojej prítomnosti.
Je naším pokrmom na cestu. Ním sa živíme a sýtime na ceste tohoto života, kým neodídeme z tohoto sveta a nedostaneme sa k nemu. Preto hovorí ten istý Pán: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život.“
On chcel, aby jeho dobrodenia trvalo zostali u nás. Chcel, aby sa duše vykúpené jeho drahou krvou stále posväcovali podľa obrazu jeho umučenia. A preto prikazuje verným učeníkom, ktorých ustanovil za prvých kňazov svojej Cirkvi, aby ustavične slávili tieto tajomstvá večného života (Sv. Gaudencius).
4. Chvíľa ticha
5. LITÁNIE K NAJSV. MENU JEŽIŠ, alebo K NAJSV. SRDCU JEŽIŠOVMU alebo K PREDRAHEJ KRVI KRISTA PÁNA
6. Vhodná pieseň.
Nasleduje hymnus o Oltárnej sviatosti, modlitba a požehnanie.
NAJSVÄTEJŠIEHO KRISTOVHO TELA A KRVI
ÚVOD
Ant. Kristus, náš Pán, je Chlieb života; poďte, klaňajme sa mu.
Ž 100, s.
Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý /JKS 270, 1.2/.
KRÁTKE ČÍTANIE
Bratia sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu /Sk. 2, 42.47/.
Úvaha
Keď nás chcel jednorodený Boží Syn urobiť účastnými na svojej božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.
A okrem toho všetko, čo si vzal z nášho, použil pre našu spásu. Lebo svoje telo priniesol na oltári kríža Bohu Otcovi na obetu za naše zmierenie a svoju krv vylial ako výkupnú cenu a zároveň na očistný kúpeľ, aby sme boki vykúpení z biedneho otroctva a očistili sa od všetkých hriechov.
A aby nám zostala trvalá pamiatka tohoto veľkého dobrodenia, zanechal svoje telo za pokrm a svoju krv za nápoj, ktoré majú veriaci prijímať pod spôsobmi chleba a vína.
Aká vzácna a obdivuhodná hostina, spásonosná a preplnená každou dobrotou! ..
Nijaká iná sviatosť nie je spasiteľnejšia ako táto, ktorou sa očisťujú hriechy, zveľaďujú čnosti a myseľ sa napĺňa hojnosťou všetkých duchovných darov /Sv. Tomáš Akvinský/.
Chvíľa ticha.
PIESEŇ
Ave verum Corpus natum de Maria Virgine:
Vere passum, immolatum in cruce pro homine,
Cuius latus perforatum fluxit aqua et sanguine:
Esto nobis praegustatum mortis in examine.
O Jesu dulcis! O Jesu pie!
O Jesu, fili Mariae!
Alebo:
Zdrav buď, pravé telo Krista,
z Panny Matky zrodené,
za nás ako obeť čistá
na kríži umučené.
Z jeho boku tiekla voda
i krv, čo nás obmyla:
ochraňuj nás v chvíli smrti,
sviatosť spásy premilá.
Ježiš drahý, dobrotivý,
Syn Márie milostivý.
Alebo responzórium:
V tomto chlebe poznajte telo, ktoré viselo na kríži, a v kalichu krv, ktorá vytiekla z prebodnutého boku. Vezmite teda a jedzte Kristovo telo, vezmite a pite Kristovu krv. Veď ste už Kristovými údmi.
Aby ste sa nerozdeľovali, jedzte toto spojivo jednoty; aby ste sa necítili bezcenní, pite cenu svojho vykúpenia. Veď ste.
Ant. na Magnifikat: Svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávime ako pamiatku jeho umučenia duša sa nám napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy, aleluja.
Velebí moja duša Pána, s.
Opakuje sa antifóna.
PROSBY
Kristus pozýva všetkých na sviatostnú hostinu, pri ktorej dáva svoje telo a krv za život sveta. Pokorne ho prosme:
Kriste, chlieb z neba, daj nám večný život.
Kriste, Syn živého Boha, ty si prikázal sláviť eucharistickú obetu na svoju pamiatku;
- obohacuj svoju Cirkev verným slávením svätých tajomstiev.
Kriste, jediný kňaz Najvyššieho, ty si zveril kňazom sviatostnú obetu;
- daj, nech vyjadrujú životom, čo slávia vo sviatostných znakoch.
Kriste, manna z neba, ty utváraš jedno telo z tých, čo majú účasť na jednom Chlebe;
- zveľaďuj pokoj a svornosť všetkých, čo veria v teba.
Kriste, nebeský lekár, ty v Eucharistii dávaš liek nesmrteľnosti a závdavok zmŕtvychvstania;
-daj chorým zdravie a hriešnikom nádej na odpustenie.
Kriste, Kráľ budúceho veku, ty si nám prikázal, aby sme slávením svätých tajomstiev zvestovali tvoju smrť, kým neprídeš v sláve;
- daj, nech všetci zosnulí veriaci majú účasť na tvojom zmŕtvychvstaní.
Otče náš.
Eucharistická pieseň, orácia:
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Požehnanie.
TROJDŇOVÁ POBOŽNOSŤ PRED SVIATKOM NAJSVÄTEJŠIEHO SRDCA JEŽIŠOVHO
Táto pobožnosť sa môže konať v mesiaci júni, najmä ako tríduum pred sviatkom najsvätejšieho Srdca Ježišovho alebo aj inokedy, napríklad na prvé piatky.
Je vhodné konať ju vtedy, ak sa nevykladá Oltárna sviatosť (napríklad pred omšou). No možno ju konať aj pred vyloženou Sviatosťou alebo aj po omši po svätom prijímaní. Vtedy je na začiatku eucharistická pieseň a na konci sviatostné požehnanie.
I. SRDCE JEŽIŠOVO, PRAMEŇ ŽIVOTA A SVATOSTI
Viera
ÚVOD
Pieseň o najsvätejšom Srdci Ježišovom.
K. V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Ľ. Amen.
K. Ježišu tichý a pokorný srdcom.
Ľ. Pretvor naše srdcia podľa svojho Srdca.
K. V tejto požnosti prehĺbme si čnosť viery.
Mt 17, 14-15. 18-21 Ak budete mať vieru...
1. Bratia a sestry, počujme slová evanjelia podľa Matúša
Keď prišli k zástupu, k Ježišovi pristúpil istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: „Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojim učeníkom, no nemohli ho uzdraviť.“
Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý.
Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ On im povedal: „Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ,Prejdi odtiaľto ta!, - prejde. A nič vám nebude nemožné.“
Chvíľa ticha.
ÚVAHA
Pri svätom krste spolu s posväcujúcou milosťou Boh vlial do našej duše rozličné nadprirodzené schopnosti. Predovšetkým tri božské čnosti: vieru, nádej a lásku a potom mravné čnosti: opatrnosť, spravodlivosť, zmužilosť a miernosť, odvahu.
Vierou sa začína náš nový život. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený,“ hovorí Pán Ježiš. Vierou v Ježiša Krista sme ospravedlnení a žijeme v pokoji s Bohom. Ježiša Krista „ustanovil Boh ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery“ (Rim 3,25).
Z Ježišovho prebodnutého Srdca sa na nás vyliali prúdy milostí. Aj milosť svätého krstu, ktorý sme prijali vo viere Cirkvi a ktorým sme sa stali Božíme deťmi a bratmi a sestrami Ježiša Krista. Ale moja viera musí byť živá. „Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je aj viera mŕtva bez skutkov“ (Jak 2, 26). Viera má byť činná skrze lásku (porov. Gal 5, 6). Prosme Srdce Ježišovo, ktoré nám dalo život viery, aby v nás viera rástla a sa zdokonaľovala. „Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa (Gal 2, 20).
Chvíľa ticha.
Môže sa spievať pieseň: Tisíc ráz buď pozdravené (JKS 233, 1. verš).
LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU
Alebo:
PROSBY
Pokorne prosme Pána Ježiša, ktorého Srdce je prameňom života a svätosti, aby v nás upevňoval život viery, a volajme:
Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti, zmiluj sa nad nami.
1. Pane Ježišu, prameň života a svätosti, posilni našu slabú vieru, aby sme žili plným životom viery, a tak sa páčili Bohu.
2. Daj, aby naši rodičia boli prvými svedkami viery pre svoje deti a rozvíjali v nich nadprirodzený život, ktorý dostali vo sviatosti krstu.
3. Prosíme ťa za všetkých, ktorí sú vo viere ľahostajní alebo ju stratili, aby uverili, že ty si cesta, pravda a život.
4. Pane Ježišu, pre tvoje prebodnuté Srdce zachovaj nás vo svojej milosti a láske, aby sme vytrvali vo viere až do konca, a potom ťa videli z tváre do tváre.
K. Pane Ježišu, v tvojom Srdci sú všetky poklady múdrosti a poznania; daj, aby sme čerpali z tohoto prameňa pravú múdrosť a poznanie, a tak sa vzmáhali vo viere a ňou víťazili nad svetom. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
II. SRDCE JEŽIŠOVO, NÁDEJ VERIACICH
Nádej
ÚVOD
Pieseň o najsvätejšom Srdci Ježišovom.
K. V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Ľ. Amen.
K. Ježišu tichý a pokorný srdcom.
Ľ. Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca.
Tít 2, 11-14
A očakávali blahoslavenú nádej
L. Bratia a sestry, počujme slová apoštola Pavla
Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.
Chvíľa ticha.
ÚVAHA
Blahoslavená nádej! Nádej je túžobné očakávanie nejakého dobra, ktoré len s námahou môžeme dosiahnuť. Ak dobro, ktoré tak túžobne očakávam, je v mojej moci, a ak ho pri vypätí svojich síl môžem dosiahnuť aj bez cudzieho prispenia, tak mám nádej len vo svojich silách, dúfam v seba. V tomto prípade sa však môžem sklamať; sily ma opustia a je po nádeji.
Ak to túžobne očakávané dobro je v moci iného, tak musím svoju nádej skladať do iného. A v tomto prípade sa môžem sklamať omnoho ľahšie.
No na túžobne očakávané nadprirodzené dobro nestačí nijaká nádej ani v seba alebo v iného človeka. Tu je Boh, v ktorého moci je všetko. Tu je Kristus, nádej slávy, ktorý je spásou, našou spásou. „V nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení“ (Sk 4, 12). On sa vydal za nás, ba nás vykúpil a očistil. A keď Boh „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko“ (Rim 8, 32). A toto je tá blahoslavená nádej. Skrze Krista dostávame odpustenie hriechov nadprirodzené dary a večný život.
Boh sľúbil človeku viac, než človek mohol očakávať. My by sme mohli očakávať len dobrá, ktoré poznáme, len veci, ktoré sme videli alebo o ktorých sme počuli. Ale „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9). Srdce Ježišovo, naša nádej a naša spása!
Chvíľa ticha.
Môže sa spievať pieseň: Tisíc ráz buď pozdravené (JKS 233 aj druhý verš).
LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU (s.)
Alebo:
PROSBY
V Pánu Ježišovi nachádza naša duša odpočinok, lebo jeho Srdce je našou spásou; preto ho vrúcne prosme:
Srdce Ježišovo, spása všetkých v teba dúfajúcich, zmiluj sa nad nami.
1. Pane Ježišu, pre tvoje najsvätejšie Srdce, ktoré je našou spásou, nech nás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sme v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.
2. Daj, nech všetci pochybujúci dôverujú v tvoje slovo, a v tvoju lásku a milosrdenstvo.
3. Prosíme ťa za tých, čo nemajú kresťanskú nádej, aby ťa spoznali a v nádeji boli spasení.
4. Posilňuj našu nádej v tvoje prisľúbenia, aby sme ti boli verní až do smrti a dosiahli veniec života.
K. Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoj prísľub. Kto bude jesť z tohoto Chleba, bude žiť naveky; daj, aby sme posilnení nebeským Chlebom bezpečne došli do kráľovstva večného svetla a života. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
III. SRDCE JEŽIŠOVO, HORIACE OHNISKO LÁSKY
Láska
ÚVOD
Pieseň o najsvätejšom Srdci Ježišovom.
K. V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Ľ. Amen.
K. Ježišu tichý a pokorný srdcom.
Ľ. Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca.
Jn 15, 9-11 Ostaňte v mojej láske
L. Bratia a sestry, počujme slová evanjelia podľa Jána
Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať prikázania, ostanete v mojej láske, ako aj ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.
Chvíľa ticha.
ÚVAHA
Pán Ježiš je horiace ohnisko lásky. Boží Syn „ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20). Láska je vrcholom božských čností. Všetky čnosti oživuje láska.
Vzor takejto lásky máme v božskom Srdci Ježišovom; ono je horiacim ohniskom lásky. Večný Otec a večný Syn sa milujú večnou, nekonečnou láskou. A táto láska horí a v ľudskom srdci, ktoré si Boží Syn privlastnil; je to teda srdce Boha i človeka, Bohočloveka. Výrazné sú vyobrazenia, na ktorých z božského Srdca Ježišovho šľahá plameň. Keď v roku 1674 Margita Alacoque kľačala pred vyloženou Sviatosťou, zjavil sa jej Pán Ježiš, a z jeho tela šľahali plamene. A po posolstve, ktoré jej dal Ježiš, „vyšľahli plamene z jeho Srdca“.
Nijaké ľudské srdce nie je schopné obsiahnuť nekonečnú Božiu lásku, iba Srdce Ježišovo. A to je naše šťastie, to je naša nesmierna radosť. Kristus nás miluje do krajnosti, ustanovuje pre nás obetu lásky, v ktorej sprítomňuje svoju obetu na kríži, kde z lásky k nám kladie život za nás. A aby naša radosť bola úplná, dáva sa nám za pokrm, spája sa s nami čo najdôvernejšie, svoje telo a svoju krv spája s naším telom, s našou krvou, s našou bytosťou a pretvára nás na svoju podobu. „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20). Srdcom k Srdcu!
Chvíľa ticha.
Môže sa spievať: Znej pieseň srdcom lásky (JKS 235m 1, 2, 3) alebo Daruj, ó, Ježiš, srdce mne (JKS 227, 1, 2, 3).
LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU (s.)
Alebo:
PROSBY
Bratia a sestry, Boh nás miluje odvekou láskou; preto keď bol vyzdvihnutý od zeme, milosrdne si nás pritiahol na srdce; vrúcne volajme:
Srdce Ježišovo, horiace ohnisko lásky, pritiahni si nás k sebe.
1. Ježišu, kráľ a stredisko všetkých sŕdc, ty nás miluješ láskou odvekou a milosrdne nás priťahuješ k sebe; daj , aby všetci ľudia mali účasť na tvojej novej zmluve.
2. Ty nás miluješ a obmyl si nás svojou krvou; daj, aby sme ťa milovali celým svojím srdcom, celou svojou dušou a zo všetkej svojej sily.
3. Ty si bol prebodnutý pre naše neprávosti; daj, aby sme čerpali z prameňa spásy tvoju milosť a tvoju lásku.
4. Pane Ježišu, ty si sa pre svoju nesmiernu lásku stal poslušným až na smrť na kríž; vzkries pre večný život všetkých, čo zosnuli v tvojej milosti a láske.
K. Pane Ježišu, v tvojom Srdci sú všetky poklady múdrosti a poznania; daj, aby sme čerpali z tohoto prameňa pravú múdrosť a poznanie, a tak sa vzmáhali v láske a vo viere a ňou víťazili nad svetom. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
NAJSVÄTEJŠIEHO SRDCA JEŽIŠOVHO
ODPROSUJÚCA POBOŽNOSŤ
Po svätom prijímaní kňaz nechá na oltári cibórium alebo vloží Hostiu do monštrancie a prikryje ju priesvitným závojom. Po modlitbe po prijímaní odhalí monštranciu a zíde ku kľačadlu. Vezme kadidelnicu a incenzuje Sviatosť. Ak je na oltári iba cibórium, incenzácia Sviatosti môže byť, ale nemusí. Medzitým sa spieva:
1. PIESEŇ (JKS 260, 1-2)
Pokľakni na kolená, ó, duša vykúpená!
Hľa, tu Sviatosť prevelebná
je vystavená!
Hľaď na Boha večného
tu v Sviatosti skrytého:
pros ho srdcom poníženým
o milosť jeho.
2. ÚVODNÉ ZVOLANIA
K.: Nech je zvelebené Srdce Ježišovo, naša spása.
Ľ.: Nech je zvelebené Srdce Ježišovo, naša spása.
K.: Velebíme ťa, Pane Ježišu, lebo sme spoznali lásku tvojho Syna, a ďakujeme ti za slovo, ktoré nám zjavuje, že nás miluješ.
Ľ.: Nech je zvelebené Srdce Ježišovo, naša spása.
K.: Velebíme tvoje otvorené Srdce, lebo cezeň máme prístup k Otcovi, a ďakujeme ti za obetu lásky na kríži.
Ľ.: Nech je zvelebené Srdce Ježišovo, naša spása.
K.: Velebíme tvoje Srdce, plné dobroty a lásky, lebo je kráľom a strediskom všetkých verných sŕdc.
Ľ.: Nech je zvelebené Srdce Ježišovo, naša spása.
K.: Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.
Ľ.: Amen.
3. ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
Pán Ježiš hovorí:
Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná (Jn 15, 9-11).
4. ÚVAHA
Fyzické Ježišovo srdce je Srdcom božskej osoby, čiže vteleného Slova, a tak predstavuje celú lásku, ktorú mal a má k nám. A práve z tohoto dôvodu sa úcta a oddanosť najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu pokladá za praktické vyznanie kresťanstva.
Kresťanské náboženstvo tým, že je Ježišovým náboženstvom, je celé skĺbené okolo Človeka - Boha, prostredníka, tak, že sa nemožno dostať k Srdcu Boha ináč, ako ísť cez Srdce Krista v zhode s tým; čo povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).
Z toho sa dá vyvodiť, že úcta k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je v podstate úctou k láske, ktorú má Boh k nám v Ježišovi, a súčasne je praktickým prejavom našej lásky k Bohu a k ľuďom. (Pius XII., enc. Haurietis aquas in gaudio, 11. Mája 1956).
Chvíľa ticha
Obnovím si svoje zasvätenie a oddanosť Srdcu Ježišovmu.
odprosujúca modlitba na sviatok najsvätejšieho srdca ježišovho
Najsladší Ježišu, ty skusuješ toľkú nevšímavosť, ľahostajnosť, opovrhnutie a nevďačnosť za lásku preukazovanú ľuďom! Hľa, my, sklonení pred tvojím oltárom, usilujeme sa osobitnou pobožnosťou odprosiť ťa za hriešnu nevšímavosť a krivdy, ktorými ľudia urážajú tvoje najláskavejšie Srdce.
(Ľ.: Odprosujeme ťa, Pane Ježišu.)
Uznávame, že ani my sme v minulosti neboli bez hriechu, ale pohnutí veľkou bolesťou to ľutujeme a prosíme ťa predovšetkým o tvoje milosrdenstvo voči nám, ktorí sme ochotní dobrovoľným odprosením ti zadosťučiniť za urážky, ktorými sme ťa urazili nielen my, ale aj tí, čo sa veľmi vzdialili z cesty spásy, a tebe, Pastierovi a Vodcovi, tvrdošijne sa protivia neverou, alebo pošliapali svoje krstné sľuby a zhodili zo seba príjemné jarmo tvojich prikázaní.
(Ľ.: Odprosujeme ťa, Pane Ježišu.)
Za všetky tieto oplakaniahodné zločiny chceme ťa odprosiť a chceme ti dať náhradu aj za jednotlivé viny; predovšetkým: za výstredný a nemravný život; za zhubné osídla nastrojené nevinným dušiam; za znesväcovanie sviatkov; za ohavné rúhania, ktorých sa dostáva tebe i tvojim svätým; za potupu, ktorú tvoj námestník, pápež, a celý kňazský stav skusuje pre tvoje meno; za nevšímavosť a svätokrádeže spáchané voči sviatosti božskej lásky. Napokon ťa odprosujeme za verejné útoky národov namierené proti tvojej svätej Cirkvi, proti jej právam a učiteľskému úradu.
(Ľ.: Odprosujeme ťa, Pane Ježišu.)
Kiež by sme mohli vlastnou krvou zmyť tieto neprávosti! Aby sme ťa odprosili a urobili zadosť tvojej urazenej božskej cti, venujeme ti to zadosťučinenie, ktoré si kedysi obetoval na kríži svojmu Otcovi a ktoré každodenne obnovuješ na našich oltároch. Venujeme ti ho s odprosením, ktoré ti podáva tvoja panenská Matka, všetci svätí i nábožní veriaci. Zároveň ti úprimne sľubujeme, že podporovaní tvojou milosťou ti dáme, sko sa len dá náhradu za svoje minulé hriechy aj za hriechy iných, aj za nevšímavosť voči toľkej láske, a
to tak tým, že budeme pevne veriť; čisto a mravne žiť; dokonale plniť tvoje príkazy, najmä príkaz lásky daný nám v evanjeliu; zo všetkých síl prekážať útokom namiereným proti tebe; a čím viacerých budeme získavať, aby ťa nasledovali.
(Ľ.: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.)
Preslávny Ježišu, prosíme ťa, prijmi toto naše dobrovoľné odprosenie na príhovor blahoslavenej Panny Márie Zmieriteľky a daj, aby sme až do smrti zostali verní tvojej službe; daruj nám milosť vytrvať až do konca, aby sme sa raz
dostali k tebe do neba, kde s Otcom i s Duchom Svätým žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ.: Amen.
litánie k najsvätejšiemu srdcu ježišovmu
(ak sa táto pobožnosť koná mimo omše popoludní)
Nasleduje eucharistická pieseň, modlitba a požehnanie.
Táto pobožnosť nech sa koná vo všetkých kostoloch aspoň pri hlavnej omši alebo aj popoludní mimo omše. Pri ostatných omšiach po modlitbe iba samú modlitbu. (Porov. Pius XI., encyklika Miserentissimus Redemptor z 8. Mája 1928.)
narodenie sv. jána krstiteľa
úvod
Ant. Poďte, klaňajme sa Božiemu Baránkovi, na ktorého Ján s radosťou ukázal.
Ž 95, s.
hymnus
Aby sme mohli tvoje slávne činy,
svätý Ján, hlásať srdcom čistým, voľným,
nám pery hriechom, zlobou poškvrnené
očisti od vín.
Sám anjel z neba prišiel s Božou zvesťou,
že budeš slávnym synom svojho otca,
zjavuje tvoje meno, tvoju cestu:
Pánov predchodca.
On ale váha veriť v prisľúbenie;
hneď potom schopnosť hovorenia stráca,
až mu napokon tvoje narodenie
dar reči vracia.
Keď si bol ešte v lone svojej matky,
stretol si Kráľa, čo prebýval v Panne;
tu obe matky ospevujú vďačne
tajomstvá slávne.
Nech tebe večne, Bože trojjediný,
v nebi znie pieseň chvály, slávy zvučne;
nám vykúpeným odpusť všetky viny,
prosíme vrúcne. Amen.
krátke čítanie
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. Pred jeho príchodom, Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. Keď Ján končil svoj beh, hovoril: Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách (Sk 13, 23-25).
úvaha
Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo. Toto nemôže byť bez významu. A ak si aj nevieme dostatočne vysvetliť takéto vyznačenie, osožnejšie a cennejšie je premýšľať o ňom. Ján sa rodí z neplodnej starenky, Kristus z mladučkej panny.
Zdá sa, že Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“ Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa s radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Uváž, čo sa tu stalo, lebo ide o obraz plnej skutočnosti. (Sv. Augustín).
Ant. na Benediktus: Zachariášovi sa rozviazali ústa a takto prorokoval: Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, s.
Opakuje sa antifóna.
litánie k svätým, s.
Alebo
prosby
S dôverou sa obráťme na Krista, ktorému Ján pripravoval cestu, a pokorne ho vzývajme:
Vychádzajúci z výsosti, navštív nás.
Ty si spôsobil, že Ján sa zachvel radosťou v lone Alžbety;
- daj, nech sa ustavične radujeme z tvojho príchodu na tento svet.
Ty si nám Krstiteľovým slovom a životom ukázal cestu pokánia;
- obráť naše srdcia, aby sme sa riadili príkazmi tvojho kráľovstva.
Ty si chcel, aby ťa ľuďom ohlásil jeden z ľudí;
- pošli do celého sveta hlásateľov tvojho evanjelia.
Ty si sa dal Jánovi pokrstiť v Jordáne, aby sa splnilo všetko, čo je spravodlivé;
- daj, nech spolupracujeme na šírení tvojho kráľovstva spravodlivosti a pokoja.
Otče náš.
Dobrotivý Bože, ty si poslal svätého Jána Krstiteľa, aby pripravil starozákonný ľud na príchod Ježiša Krista; daruj svojej Cirkvi radosť v Duchu Svätom a veď nás stále po ceste pokoja a spásy. Skrze Krista, nášho Pána.
Eucharistická pieseň, orácia a požehnanie.
Ak nie je pobožnosť pred vyloženou Oltárnou sviatosťou, kňaz udelí kňazské slávnostné požehnanie.
sv. petra a pavla, apoštolov
29. júna
úvod
Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi, Kráľovi apoštolov.
Ž 100, s.
hymnus
Si šťastný, Rím, že obliekaš si vzácny plášť
skropený krvou kniežat Cirkvi, drahý zvlášť;
nie tvoja sláva, ale mučeníkov zásluhy
vyzdvihli mesto a svet ťa tak velebí,
hoci ich kati umučili na tvoj hlas.
Vy mučeníci, ktorí slávou žiarite,
ty, svätý Peter, Pavol, na nás pozrite;
obaja v nebi, bojovníci víťazní,
nás pred každým zlom ochraňujte prosbami,
aby nás po zápase prijal Spasiteľ.
Buď sláva Otcovi a chvála naveky,
aj tebe, Ježišu, oddaná poklona,
aj Duchu Svätému česť, pocta srdečná,
náš pozdrav spoločný nebeskej Trojici
v tom čase míňavom i v stálej večnosti. Amen.
Alebo:
Pieseň: Svätý Peter, svätý Pavol (JKS 429, 1. 2).
krátke čítanie
Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva (1 Pt 4, 13-14).
Keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa (Gal 1, 15-16a. 17b.-18a).
úvaha
Tento deň nám posvätilo umučenie svätých apoštolov Petra a Pavla. Nehovoríme o nejakých neznámych mučeníkoch. „Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.“ Títo mučeníci videli, čo hlásali, a tak šli za spravodlivou vecou, lebo vyznávali pravdu a zomreli za pravdu.
Svätý Peter, prvý z apoštolov, pre svoju ohnivú lásku ku Kristovi zaslúžil si počuť: „A ja ti hovorím: Ty si Peter.“ Keď on povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ Kristus jemu: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“
Jeden deň je zasvätený umučeniu dvoch apoštolov. Ale aj oni dvaja boli jedno. A hoci trpeli v rozličné dni, boli jedno. Prvý šiel Peter, za ním išiel Pavol. Slávime sviatok apoštolov, ktorý nám posvätila ich krv. Milujme ich vieru, ich život, ich námahy, ich utrpenia, ich vyznanie, ich ohlasovanie. (Sv. Augustín):
Ant. na Magnifikát: Peter, prvý z apoštolov, a Pavol, učiteľ národov, učili nás tvoj zákon, Pane.
Velebí moja duša Pána, s.
Opakuje sa antifóna.
litánie k svätým, s.
Alebo:
prosby.
S dôverou prosme Krista, ktorý postavil svoju Cirkev na základe apoštolov a prorokov:
Pane, príď na pomoc svojmu ľudu.
Ty si povolal rybára Šimona, aby sa stal rybárom ľudí;
- povolávaj stále robotníkov na svoju žatvu, aby dosiahli spásu všetky národy.
Ty si pohrozil rozbúrenému moru, aby sa loď tvojich učeníkov nepotopila;
- chráň svoju Cirkev od búrlivých rozvratov a posilňuj Petrovho nástupcu.
Ty si po zmŕtvychvstaní združil svoje rozpŕchnuté stádo okolo Petra;
- zhromaždi, dobrý Pastier, všetok svoj ľud do jedného ovčinca.
Ty si poslal apoštola Pavla hlásať evanjelium pohanom;
- daj, aby sa slovo spásy ohlasovalo všetkému stvoreniu.
Ty si zveril svojej Cirkvi kľúče od nebeského kráľovstva;
- otvor bránu neba všetkým, čo vo svojom živote dúfali v tvoje milosrdenstvo.
Otče náš.
modlitba
Všemohúci a večný Bože, dnešnou slávnosťou svätého Petra a Pavla pripravil si nám veľkú a svätú radosť; pomáhaj svojej Cirkvi, aby vo všetkom nasledovala učenie svätých apoštolov, od ktorých pri svojom zrode prijala dar viery. Skrze Krista, nášho Pána, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Eucharistická pieseň, orácia a požehnanie.
Ak nie je pobožnosť pred vyloženou Oltárnou sviatosťou, kňaz udelí slávnostné požehnanie (misál, s.)
Na konci sa spieva
V sedmobrežnom kruhu Ríma.(s.)
sv. cyrila, mnícha, a sv. metoda, biskupa,
slovanských vierozvestov
5. júla
úvod
Ant. Na sviatok svätého Cyrila a Metoda oslavujme nášho Pána.
Ž 24, s.
krátke čítanie
Pokorte sa pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete. A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen. (1 Pt 5, 6-11).
úvaha
Apoštoli Slovanov svätý Cyril a svätý Metod zostávajú v pamäti Cirkvi spolu s veľkým evanjelizačným dielom, ktoré uskutočnili. Ba možno tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne živou a aktuálnou za našich dní.
Vzhľadom na úctu, plnú vďačnosti, ktorej sa po stáročia tešia svätí solúnski bratia zo starobylej Tessaloniky najmä u slovanských národov, a pamätajúc na ich nedocenený prínos k hlásaniu evanjelia medzi týmito národmi a zároveň prínos zmiereniu, priateľskému spolunažívaniu, ľudskému rozvoju a úcte k vnútornej dôstojnosti každého národa, vyhlásil som 31. decembra 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Takto som nadviazal na líniu svojich predchodcov, osobitne Leva XIII., ktorý pred viac než sto rokmi, 30. septembra 1880 rozšíril úctu k týmto dvom svätým encyklikou Grande munus na celú Cirkev...
Dokument spred piatich rokov smeroval k tomu, aby oživil povedomie týchto slávnych činov a zamýšľal upútať pozornosť kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle, ktorým leží na srdci dobro, svornosť a jednota Európy, na stále živšiu aktuálnosť vynikajúcich postáv, Benedikta, Cyrila a Metoda, ako na konkrétne príklady a duchovné opory pre kresťanov našich čias a najmä pre národy európskeho svetadielu. Tie už dávno, predovšetkým vďaka modlitbám a pôsobeniu týchto svätcov zapustili vedome a svojrázne korene do Cirkvi a kresťanskej tradície.
Už od 9. storočia, keď kresťanská Európa nadobudla nové obrysy a usporiadanie, svätý Cyril a Metod nám predložili posolstvo, ukazujúce sa veľmi časové aj pre našu dobu, ktorá v dôsledku toľkých zložitých náboženských, kultúrnych, občianskych a medzinárodných otázok hľadá zdôvodnenú jednotu v skutočnom spoločenstve rôznych zložiek. Možno povedať, že pre týchto dvoch hlásateľov evanjelia bola príznačná ich láska k všeobecnému cirkevnému spoločenstvu na Východe i na Západe, v ktorom vyhradili miesto pre novú cirkev, rodiacu v slovanských národoch. Od nich vychádza aj pre dnešných kresťanov a ľudí našich čias výzva, aby budovali toto spoločenstvo spoločnými silami (enc. Jána Pavla II. Slavorum Apostoli , č. 1. 2. 26).
Alebo:
Pieseň
Oslavujme hviezdy jasné (JKS 432, 1. 2).
prosby
S radosťou oslavujme Ježiša Krista, nášho Veľkňaza a Pastiera, ktorý nám poslal vierozvestov Cyrila a Metoda, a pokorne ho prosme:
Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.
Pane Ježišu, ty osvecuješ svoju Cirkev svätými a vynikajúcimi mužmi;
– daj, nech všetci kresťania žiaria radosťou z poznania pravdy o tebe.
Pane Ježišu, ty si nás svojou krvou zmieril s Otcom;
– zachovaj nás vo svojej láske, aby sme všetci boli jedno.
Pane Ježišu, urob z nás znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere i v jej správnom vyznávaní,
– a vlej nám do sŕdc slovo svojho učenia.
Pane Ježišu, ty prostredníctvom pastierov Cirkvi dávaš svojim ovečkám večný život;
– prijmi k sebe zosnulých, za ktorých si položil svoj život.
Otče náš.
modlitba
Všemohúci a večný Bože, ty si našim predkom poslal svätého Cyrila a Metoda, aby ich priviedli k pravej viere; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme si verne zachovali dedičstvo otcov, statočne vyznávali svoju vieru a podľa nej aj žili. Skrze Krista, nášho Pána.
Pred prosby možno vložiť:
Ant. na Magnifikat: Toto sú naši otcovia a praví pastieri, ktorí nás, čo sme sedeli vo tme a tôni smrti, priviedli do obdivuhodného svetla života.
Velebí moja duša Pána, s.
požehnanie
6. augusta
premenenie pána
Všetko ako je na Druhú pôstnu nedeľu, s. Po úvode sa však vloží
hymnus
Svetlo zo svetla zrodené,
Ježišu, Vykupiteľ náš,
vypočuj naše prosebné
spevy i chvály v tento čas.
Šat si mal belší od snehu,
tvár sa ti skvela nad zore,
keď zjavil si svoj majestát
vybraným svedkom na hore.
Žiakov si svojich pripojil
k prorokom starozákonným
a božsky si ich presvedčil,
že ty si Kristus, Boží Syn.
Z neba sa ozval Otcov hlas
a v tebe Syna poznáva;
s láskou ťa verne každý z nás
za kráľa neba uznáva.
Ty z lásky ku nám úbohým
vzal si si telo smrteľné;
daj, nech na tele tajomnom
živými údmi stále sme.
Spievame chvály s nadšením,
že ty si milý Boží Syn;
Otec ťa s Duchom vznešeným
ukázal v sláve trom verným. Amen.
Pred prosbami je:
Ant. na Magnifikat: Z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho, aleluja.
Velebí, moja duša Pána, s.
Eucharistická pieseň, orácia a požehnanie.
Nanebovzatie panny márie
15. augusta
úvod
Ak sa slávenie koná pred vyloženou Sviatosťou, kňaz najprv vyloží Sviatosť a veriaci spievajú eucharistickú pieseň. Potom je chvľa ticha na adoráciu.
Namiesto chvíle ticha možno vyzvať na poklonu, ako nasleduje:
Ant. Poďte, klaňajme sa Kráľovi kráľov, ktorého panenská Matka bola dnes vzatá do nebeskej vlasti.
Ž 100, s.
Pozdrav kňaza
Nehc je zvelebený náš Boh, v každom čase,
teraz i vždycky i a veky vekov amen.
R. Amen.
Príhovor
Bratia a sestry, dnes slávime sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Veľké veci robil Márii ten, ktorý je mocný. Uprime svoj pohľad na slávnu Pannu Božiu matku, ktorú vzal Pán s telom i dušou do nebeskej vlasti. Prosme našu Matku a Paniu, aby nám bola na pomoci, aby nám ochraňovala telo, určené na oslávenie, v čistote a v zdraví, i dušu v skúškach a pokušeniach, aby nám pomáhala v osobnom, rodinnom i spoločenskom živote). Položme k nohám Panny naše sdcia i náš život a predsavzatie, že budeme kráčať takou cestou, aby sme sa raz dostali ta, kde nás predišla ona zaodetá slávou svojho Syna.
hymnus
Slnečnou žiarou, Panna, ovenčená,
dvanásť hviezd skvie sa vôkol tvojej hlavy
za podnož Mesiac máš a z krásnej tvári
neha ti žiari.
Smrť si premohla, skrotila si peklo
a za nás prosíš svojho Syna, Krista,
Kráľovná mocná, ktorej sa zem korí
aj rajské zbory.
Ochraňuj nás i našu vieru v Boha
vzdialených navráť k otcovskému domu,
tých, čo pokrýva tôňa smrti, prebuď,
pozdvihni k nebu.
Vinníkom vypros milosť odpustenia,
ujmi sa tých, čo plačú, trpia, biedia,
vypočuj vrúcne úzkostlivé hlasy,
ty nádej spásy.
Trojici svätej nech sa vzdáva chvála,
že vencom slávy zdobí teba, Panna,
že nám za matku darovala teba,
Kráľovnú neba. Amen.
krátke čítanie
Radosťou jasám v Pánovi, duša mi plesá v mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako nevestu okrášlenú šperkami (Iz 61, 10).
úvaha
Svätí otcovia a veľkí učitelia v homíliách a rečiach, ktoré mávali na sviatok Nanebovzatia Bohorodičky, hovorili o ňom ľudu ako o veci, ktorú veriaci už poznajú a prijímajú. Bližšie ho vysvetľovali a hlbšie zdôvodňovali jeho zmysel a podstatu a najmä do jasnejšieho svetla stavali, že sa týmto sviatkom nepripomína iba to, že mŕtve telo preblahoslavenej Panny Márie nepodľahlo nijakému porušeniu, ale sa pripomína aj jej víťazstvo nad smrťou a nebeské oslávenie podľa príkladu jej jednorodeného Syna, Ježiša Krista.
A tak keď svätý Ján Damascénsky, ktorý je najslávnejším hlásateľom tejto zdedenej pravdy, porovnával telesné nanebovzatie požehnanej Božej Matky s jej ostatnými darmi a výsadami, s veľkou výrečnosťou povedal: „Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia. Patrilo sa, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa v lone ako dieťa, bývala v Božích príbytkoch. Patrilo sa, aby nevesta, s ktorou sa zasnúbil Otec, prebývala v nebeských komnatách. Patrilo sa, aby tá, ktorá sa dívala na svojho Syna na kríži a nastavila hruď meču bolesti, od ktorého bola uchránená pri pôrode, hľadela na neho , aj keď sedí pri Otcovi. Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu.“
Svätý Germán Carihradský bol presvedčený, že telo Bohorodičky Panny Márie ostalo neporušené a že jeho nanebovzatie zodpovedá nielen jej božskému materstvu, ale aj zvláštnej svätosti jej panenského tela: „Ty sa zjavuješ, ako je napísané, ,v kráse’. Tvoje panenské telo je celé sväté, celé čisté, celé Božím príbytkom, a preto sa ani neskôr nemôže rozpadnúť na prach. Premenilo sa, keďže bolo ľudské, pre vznešený neporušiteľný život. Ale to isté je živé a veľmi slávne, neporušené a účastné na dokonalom živote (Pius XIII., enc. Munificentissimus Deus).
Vhodný spev alebo Responzórium
R. Dnes je slávny deň, lebo Bohorodička Panna bola vzatá do neba, preto jej všetci volajme na slávu: * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
V. Šťastná si naozaj, svätá Panna Mária, a všetkej chvály najhodnejšia; lebo z teba vyšlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh.. Požehnaná si.
Ant. na Magnifikat: Dnes Panna Mária bola vzatá do neba; radujte sa, lebo s Kristom kraľuje naveky.
Velebí moja duša Pána, s.
prosby
Z celého srdca chváľme všemohúceho Boha Otca, lebo z jeho vôle oslavujú Pannu Máriu, matku jeho Syna, všetky pokolenia, a pokorne ho prosme:
Pozri na Milostiplnú a vyslyš nás.
Bože, pôvodca zázrakov, ty si dal nepoškvrnenej Panen s telom i dušou účasť na Kristovej nebeskej sláve;
– veď k tej istej sláve srdcia svojich synov a dcér.
Ty si nám dal Pannu Máriu za matku; na jej príhovor udeľ chorým zdravie, zarmúteným útechu, hriešnikom odpustenie
– a všetkým pokoj a spásu.
Panne Márii si dal plnosť milosti;
– daruj hojnosť milosti a radosti všetkým ľuďom.
Nech je tvoja Cirkev jedno srdce a jedna duša
– a veriaci nech jednomyseľne zotrvávajú na modlitbách s Máriou, Ježišovou matkou.
Ty si Pannu Máriu korunoval za Kráľovnú neba;
– daj, nech sa zosnulí naveky radujú so všetkými svätými v tvojom kráľovstve.
modlitba
Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku svojho Syna, telom a dušou do nebeskej slávy; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mohli mať s ňou účasť an večnej blaženosti. Skrze Krista, nášho Pána.
povýšenie svätého kríža
14. septembra
úvod
Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, Kráľovi, ktorý bol za nás povýšený na kríž.
Žalm 95, s.
poklona svätému krížu
Ant.
Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, velebíme a oslavujeme tvoje zmŕtvychvstanie, lebo drevo kríža prinieslo radosť celému svetu.
Žalm 66, 2
Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami. Zmiluj sa nad nami.
Opakuje sa antifóna.
krátke čítanie
Vidíme, že Ježiš bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých. Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením (Heb 2, 9-10)
S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.(Gal 2, 19-20).
úvaha
Slávime sviatok kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok kríža a spolu s Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť kríž je taká vzácna a taká veľké vec, že kto ju vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v skutočnosti i podľa mena najkrajšie. V ňom, cezeň a doň je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu.
Keby totiž nebolo bývalo kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z jeho boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené.
Preto je kríž veľká a drahocenná vec. Veľká, lebo cezeň vzniklo veľa dobrého; o toľko viac, o koľko väčšiu hodnotu treba pripísať Kristovým zázrakom i mukám. Aj drahocenná, lebo kríž je Božím utrpením i trofejou., lebo na ňom bol zasiahnutý diabol a s ním porazená aj smrť.; závory pekla boli rozbité a kríž sa stal všeobecnou spásou celého sveta.
Kríž sa nazýva aj Kristovou slávou a Kristovým povýšením. To on je ten vytúžený kalicha a skončenie múk, ktoré pre nás Kristus pretrpel. Že kríž je Kristovou slávou, o tom počuj, čo sám hovorí: „Teraz je Syn človeka oslávený v ňom je oslávený Boh, a čoskoro ho oslávi.“ A zasa: „Ty, Otče, osláv mňa slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“ A znova: „Otče, osláv svoje meno. A z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.“ Oznamoval tým slávu.
A že kríž je aj Kristovým povýšením, počúvaj, čo sám hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vidíš, že kríž je Kristovou slávou a povýšením (Svätý Ondrej Krétsky).
Ant. Hľadajme slávu v kríži nášho Pána, Ježiša Krista.
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, +
vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom; *
a podľa vonkajšieho zjavu
bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, +
stal sa poslušným až na smrť, *
až an smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil +
a dal mu meno, *
ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno *
v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával: *
„Ježiš Kristus je Pán!“
na slávu Boha Otca (Flp 2, 6-11)
Ant. Hľadajme slávu v kríži nášho Pána, Ježiša Krista.
S dôverou prosme nášho Vykupiteľa, ktorý nás vykúpil svojím krížom:
Spas nás svojím krížom, Pane.
Boží Syn, ty si znakom medeného hada uzdravoval izraelský ľud;
ochraňuj nás dnes od každého hriechu.
Syn človeka, ty si bol vyzdvihnutý na kríži ako Mojžišov had na púšti;
povýš nás do radosti svojho kráľovstva.
Jednorodený Syn Otca, ty si prišiel na svet, aby nezahynul nik, kto v teba uverí;
udeľ večný život všetkým, čo ťa s dôverou hľadajú.
Milovaný Syn Otca, ty si neprišiel na svet, aby si svet odsúdil, ale aby sa skrze teba svet spasil;
daruj našim príbuzným vieru, aby nezahynuli.
Večný Syn Otca, ty si prišiel oheň vrhnúť na zm a chcel si, aby vzplanul;
daj, nech žijeme podľa pravdy, aby sme mohli žiariť tvojím svetlom.
Otče náš.
Láskavý Otče, ty si poslal na svet svojho milovaného Syna, aby smrťou na kríži spasil všetkých ľudí; daj, prosíme, aby sme na zemi stále lepšie poznávali tajomstvo jeho vykupiteľskej smrti a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi. Skrze Krista, nášho Pána.
Eucharistická pieseň, orácia a požehnanie.
15. septembra
Ant. Oslavujme bolestnú Pannu, našu patrónku; klaňajme sa Kristovi, jej Synovi a nášmu Pánovi.
Žalm 95, s.
Mária, Panna bolestná,
patrónka nášho Slovenska,
ty poznáš všetky úzkosti,
buď s nami v žiali, v radosti.
Ty nesieš všetkým útechu
a chrániš všetkých od hriechu;
voláme k tebe v každý čas:
u Syna svojho pros za nás.
S dôverou k tebe ideme,
k srdcu sa tvojmu vinieme;
drž si nás, Matka láskavá,
zahynúť nedaj v záplavách.
Buď nám vždy mocnou ochranou
pred zlobou hriechu, bludných snov,
ty, čo si stála v ohni rán
pod krížom, keď Pán umieral.
Vieru nám chráň vždy v istote,
pomáhaj mladým v čistote,
v Kristovi aby žiarila
mlaď naša verná, premilá.
Si Matka Cirkvi preslávna,
pozri, jak túžia kresťania
jednotu Cirkvi obnoviť:
spoj všetkých v jedno v Kristovi.
Márie Panny bolestnej
buď sláva tebe, Otcovi
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.
Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“
A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha (Jn 19, 25-30).
Aká krásna, nesmrteľná, tvorivá a víťazná je viera, ktorú sme dostali od Krista Pána! Očividne to dosvedčujú všelijako skúšané a sužované národy, ktoré sa za krutých prenasledovaní utiekali vždy do Božích chrámov k Pánovmu oltáru alebo k oltáru panenskej Bohorodičky a aj teraz sa utiekajú s takou istou dôverou.
Takúto neochvejnú vieru osvedčil v priebehu storočí aj slovenský ľud vedený učením a príkladom svätého Cyrila a Metoda a ani dnes od nej neodpadol.
Veľkou útechou mu bola vrúcna úcta k bolestnej Panne čiže k Sedembolestnej, ktorú odpradávna jednomyseľne vzýva ako Patrónku celého Slovenska. Keď ju potom začali zvlášť uctievať v šaštínskom chráme na území Trnavskej apoštolskej administratúry, náš predchodca blahej pamäti pápež Pius Jedenásty ju roku tisíc deväťsto dvadsaťsedem svojou autoritou potvrdil za nebeskú ochrankyňu tejto krajiny. Táto svätyňa je chýrečná, lebo patrí celému slovenskému národu, sústreďujú sa v nej viaceré starobylé archiodiakonáty a početné púte veriacich aj zo vzdialenejších krajov: prichádzajú pred starodávnu sochu preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej a vo vrúcnych modlitbách jej vylievajú svoje žiale a strasti. Okrem toho panovníci a králi bohato obdarili tento chrám cenným zariadením a umeleckými dielami. Biskupi zasa, ba aj rímski pápeži ho štedro zahrnuli duchovnými výsadami. Najmä roku tisíc osemsto šesťdesiatštyri na trojsté výročie založenia tohto chrámu náš predchodca Boží sluha pápež Pius Deviaty popri niektorých odpustkoch ochotne dovolil korunovať sochu Panny Márie.
Aj my sa chceme pričiniť o vzrast úcty k Panne Márii a preukázať slovenskému duchovenstvu a veriacim našu otcovskú lásku, preto týmto listom z plnosti našej apoštolskej moci natrvalo povyšujeme chrám zasvätený Bohu na počesť preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej v obci Šaštín na hodnosť bazilika minor.
(Apošt. list Pavla VI., Quam pulchra)
Otče náš, Zdravas´, Sláva.
... požehnaný je plod života tvojho, Ježiš, ktorý zomrel za našu spásu.
Svätý Otče,
ty si vo veľkonočnom tajomstve
uskutočnil spásu ľudského pokolenia;
udeľ nám milostivo,
aby sme boli pripočítaní k tvojim adoptovaným deťom,
ktoré Ježiš Kristus, umierajúci na kríži,
zveril svojej panenskej Matke.
Lebo on je Boh a žije a kraľuje na vejy vekov. (O M P, č. 13)
Ant. na Magnifikat: Keď Ježiš videl stáť pri kríži matku a učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka.
Velebí moja duša Pána, s.
Z celého srdca chváľme všemohúceho Boha Otca, lebo z jeho vôle oslavujú Pannu Máriu, matku jeho Syna, všetky pokolenia, a pokorne ho prosme:
Nech oroduje za nás Sedembolestná.
Bože, ty konáš vo svete veľké veci: poníženú Pannu Máriu si ustanovil za matku Cirkvi;
– daj, nech ju blahoslavia všetky pokolenia.
Ty si nám dal Pannu Máriu za matku a patrónku;
– na jej orodovanie udeľ nášmu národu pokoj a spásu.
Ty si posilňoval Pannu Máriu, keď stála pod krížom, a pri vzkriesení svojho Syna si ju naplnil radosťou;
– uľahči trpiacim a posilni ich nádej.
Ty si Pannu Máriu urobil pozornou voči tvojmu slovu a svojou vernou služobnicou;
– na jej príhovor urob z našich biskupov a kňazov verných služobníkov tvojho Syna a správcov jeho tajomstiev.
Ty si dal Panne Márii plnosť milosti;
– daruj nám vytrvalosť vo viere a láske.
Ty si bolestnú pannu korunoval za Kráľovnú neba;
– daj, nech sa naši zosnulí naveky radujú so všetkými svätými v tvojom kráľovstve.
Otče náš.
Všemohúci Bože, ty si dal prebolestnej Matke Márii silu, aby stála pri tvojom ukrižovanom Synovi a spolu s ním trpela; prosíme ťa, daj, aby sme aj my ochotne niesli svoj každodenný kríž v spojení s Kristom, a tak dosiahli účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Lebo on je Boh a žije a kraľuje na veky vekov.
Nové materstvo v Duchu Svätom
1. Úvodný spev
Spieva sa pieseň k Duchu Svätému:
Poprosme Ducha Svätého,
Tešiteľa nám verného,
nech v ňom žije duša naša,
nepadne v moc satanáša.
By hrešiť sme už prestali,
čnosti sväté milovali,
milosť jeho v sebe mali
a radosťou oplývali.
2. modlitba
K.: Modlime sa.
Svätý Otče, ty si vo veľkonočnom tajomstve ustanovil spásu ľudského pokolenia; udeľ všetkým ľuďom, aby boli milosťou tvojho Ducha pripočítaní do počtu adoptívnych synov, ktorých umierajúci Ježiš zveril Panne, Matke. On žije a kraľuje na veky vekov.
V.: Amen.
3. vyloženie najsvätejšej sviatosti
Ak sa slávenie koná pred vyloženou Sviatosťou, teraz sa intonuje eucharistický spev a vyloží sa Najsvätejšia sviatosť. Nasleduje chvíľa ticha na poklonu.
4. ŽALM
Všetci si sadnú. Spieva sa alebo recituje 48.žalm alebo iný podobný žalm, alebo iný biblický chválospev.
Ľ.: Žalm 48, ktorý hovorí o dávnom Jeruzaleme ako o nedobytnom veľkom meste Vladára, večnom mieste jeho príbytku, predpovedá Ježišovu matku. Ona je matkou všetkých rozptýlených Božích detí, ktoré sa stali jedným ľudom v mystickom chráme osoby Krista, ktorý si obliekol naše telo v jej materskom lone.
Žalm 48
Veľký je Pán a hoden každej chvály *
v meste nášho Boha.
Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, *
je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok, *
je mestom veľkého kráľa.
Boh sa preslávil v jeho palácoch *
ako istá ochrana.
Lebo hľa, králi sa spolčili *
a utvorili jeden šík.
No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, *
zmiatli sa a dali sa na útek;
hrôza ich tam schvátila, *
bolesti ako rodičku,
ako keď východný víchor
rozbije lode taršišské.
Čo sme počuli,
to sme aj videli v meste Pána zástupov +
v meste nášho Boha: *
Boh ho založil naveky.
Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo *
uprostred tvojho chrámu.
Ako tvoje meno, Bože, +
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; *
tvoja pravica je plná spravodlivosti.
Nech sa raduje vrch Sion +
a júdejské dcéry nech jasajú *
nad tvojimi výrokmi.
Obíďte Sion a obklopte ho, *
spočítajte jeho veže.
Dobre si všimnite jeho hradby, +
prejdite jeho paláce, *
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
že on je Boh, náš Boh, +
naveky a na veky vekov: *
on sám nás bude stále sprevádzať.
5. biblické čítanie
Ľ.: Matka pri ukrižovanom Synovi v historicko - symbolickom rozprávaní sv. Jána je vznešená dcéra Siona, nová Eva, Matka pri ukrižovanom Synovi v historicko - symbolickom rozprávaní sv. Jána je vznešená dcéra Siona, nová Eva, „ Matka všetkých žijúcich“. Umierajúci Kristus zveruje jej materinskej láske dedičstvo získané svojou krvou: všetkých učeníkov, všetkých ľudí.
K.: Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili. Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
6. medzispev
Po krátkej tichej meditácii nasleduje spev (alebo sa recituje striedavo v chóroch); spieva sa (alebo recituje) jedna strofa z antického byzantského mariánskeho spevu, zvaného Akathistos (čo značí, že sa hymnus spieva stojačky). Recitatívy uvádza lektor, aklamácie prednesú dva zbory alebo sólista a zhromaždenie.
Akathistos
Ľ.: Keď zažiaril Egyptu
jas pravdy,
zahnal si temnotu bludu,
lebo vtedy, Pane, modly
rozbité božskou silou padli;
a zachránení ľudia volali
k Božej Matke:
A.: Ave, ty bojovníčka ľudského pokolenia,
ave, ty si porazila kráľovstvo pekla.
Ave, ty si pošliapala klamstvo a blud;
ave, ty si odhalila podvod modiel.
B.: Ave, ty more, čo prehltlo veľkého faraóna;
ave, ty skala, z ktorej vytryskli vody života.
Ave, ty ohnivý stĺp, ktorý vedie vo tme;
ave, ty útočište šíreho sveta, ktorý zahaľujú mračná.
A+B. Ave, darkyňa nebeskej manny;
ave, služobníčka svätých slastí.
Ave, ty tajomná prisľúbená zem;
ave prameň mlieka a medu.
Všetci: Ave, Panna a Nevesta!
7. čítanie z cirkevných dokumentov
Po krátkej chvíli ticha je nasledujúce čítanie:
Ľ.: Z encykliky pápeža Jána II. Redemptoris Mater
Ak úryvok Jánovho evanjelia o svadbe v Káne hovorí o Máriinom starostlivom materstve na začiatku Ježišovej mesiášskej činnosti, tak iný úryvok z toho istého evanjelia potvrdzuje toto materstvo v spásnej ekonómii milosti v jeho vrcholnom bode, keď sa dovršuje veľkonočné tajomstvo, Kristova obeta na kríži. Jánov opis je veľmi stručný. „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: ,Žena, hľa tvoj syn!’ Potom povedal učeníkovi: ,Hľa, tvoja matka!’ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 25-27). V tomto čine sa nepochybne prejavuje jedinečná starostlivosť Syna o matku, ktorú opúšťal v takej veľkej bolesti. Tento Ježišov „testament z kríža“ nám však o tejto starostlivosti hovorí ešte viac. Ježiš vyzdvihuje nové puto medzi matkou a Synom a slávnostne potvrdzuje všetku jeho pravdivosť a skutočnosť. Možno povedať, že ak Máriino materstvo, vzťahujúce sa na všetkých ľudí, bolo načrtnuté už prv, teraz sa jasne spresňuje a ustanovuje. Vynára sa z definitívneho vyzrievania veľkonočného tajomstva Vykupiteľa. Keďže Kristova Matka je priamo v tomto tajomstve, ktoré sa týka človeka – jednotlivca i všetkých –, ona je daná človekovi – každému a všetkým – ako Matka. Týmto človekom pod krížom je Ján, „učeník, ktorého Ježiš miloval“. Nie je to však len on sám. Koncil v duchu tradície bez váhania nazýva Máriu „Matkou Kristovou a Matkou ľudí“. Vskutku, ona „v potomstve Adamovom spojená so všetkými ľuďmi… ba je priam Matkou (Kristových) údov, lebo s láskou spolupracovala na zrode veriacich v Cirkvi“ (LG, 53).
Toto „nové Máriino materstvo“ zrodené z viery, je teda plodom „novej lásky“, ktorá v nej definitívne dozrela pod krížom jej účasťou na Ježišovej vykupiteľskej láske.
8. modlitba svätého ruženca
Po čítaní nech je chvíľa ticha (ak vedie pobožnosť kňaz, môže povedať krátky komentár k čítaniu).
Všetci sa spoločne modlia desiatok z ruženca Ktorý bol pre nás ukrižovaný alebo Ktorý slávne z mŕtvych vstal.
9. modlitba veriacich
Ak sa nemodlia ruženec, nesleduje modlitba veriacich:
K.: Pohnutí tým istým Svätým Duchom, ktorý udržiaval Máriu na jej púti viery ku krížu Božieho a jej Syna, s ktorým bola nerozlučne spojená v diele ľudskej spásy, so synovskou dôverou pozdvihnime svoje prosby k Otcovi, k Bohu, ktorý dáva život.
R. Prosíme ťa, vyslyš nás.
1. Pre Pannu Máriu, tvoju vernú služobnicu, ktorá od detstva skladala svoju nádej v teba a prispôsobila svoj život tvojmu slovu,
– zhliadni na všetkých mladých celého sveta, aby rástli pred tebou v múdrosti a svätosti.
2. Pre tvoju lásku k Panne Márii, plnej milosti, ktorá s jasnými očami viery prežívala Božie materstvo a celkom sa zasvätila osobe a poslaniu Syna Vykupiteľa,
– zhliadni na nevesty a matky na celom svete, aby s radosťou prijali a s láskou chránili dar, ktorým sú deti.
3. Pre lásku k Panne, dcére Siona, múdrej a silnej žene, ktorá v radostiach i v bolestiach rodinného života s vierou chápala udalosti a všetko vkladala do tvoji rúk a rozjímala o tom v svojom srdci,
– zhliadni na rodiny celej zeme, aby dúfali v teba a pocítili tvoju otcovskú starostlivosť.
4. Pre lásku k Panne Márii, dokonalej učeníčke, ktorá pozorne počúvala každé slovo a pozorovala každý pohyb Syna, aby sa mu stala podobnou vo všetkom a veľkodušnou spolupracovníčkou,
– zhliadni na svoju Cirkev rozptýlenú po celom svete, aby zvestovala národom evanjelium a prežívala ho s neporušenou vernosťou.
5. Pre lásku k Panne Márii, žene bolesti, ktorá s láskou súhlasila s obetovaním obete, ktorú zrodila, ale s neochvejnou vierou očakávania, že Syn vstane z hrobu,
– zhliadni na chudobných, nešťastných, chorých a umierajúcich, aby sa celý svet stal oltárom a obeťou zmierenia v Kristovi.
6. Pre lásku k Ježišovej Matke, modliacej sa s apoštolmi vo Večeradle, ktorá je vzorom viery a materskej lásky pre celú putujúcu Cirkev,
– zhliadni na duchovných pastierov, kňazov a diakonov, na rehoľné rodiny a na všetkých laikov, aby svojím životom ohlasovali vieru.
Otče náš.
záverečná modlitba
K.: Pane a Bože náš, ty si chcel, aby Matka tvojho Syna bola prítomná a modlila sa v prvotnom kresťanskom spoločenstve; daj, aby sme s ňou ostávali v očakávaní Ducha Svätého, aby sme boli jedno srdce a jedna duša, a tak cítili účinky príjemného a trvácneho ovocia nášho vykúpenia. Skrze Krista, nášho Pána.
V.: Amen.
10. eucharistické požehnanie
Ak sa pobožnosť koná pred vystavenou Sviatosťou, po krátkej tichej adorácii sa spieva eucharistická pieseň a kňaz dá požehnanie so Sviatosťou zvyčajným spôsobom.
11. pocta panne márii
Je dobré, keď sa nakoniec vzdá pocta Panne Márii. Tá spočíva v procesii k soche alebo ku kaplnke Panny Márie (ak sa pobožnosť nekonala na tých miestach) a v speve Raduj sa, nebies kráľovná (alebo mimo Veľkonočného obdobia v inej antifóne) s oráciou alebo aj bez nej.
12. prepustenie
Ak nebolo požehnanie so Sviatosťou a sláveniu predsedal kňaz alebo diakon, on požehná ľud kratšou alebo dlhšou formulou požehnania:
Nech na vás zostúpi požehnanie všemohúceho Boha Otca,
ktorý nás vykúpil skrze Ježiša Krista,
narodeného z preblahoslavenej Panny Márie.
V.: Amen.
Nech vás vždy a všade ochraňuje Panna Mária,
skrze ktorú sme dostali pôvodcu života, Ježiša Krista.
V.: Amen.
Všetkým vám, ktorí ste sa zišli osláviť (sviatok… Panny Márie) Pannu Máriu,
nech dobrotivý Boh udelí pravú duchovnú radosť a bohatú odmenu v nebi.
V.: Amen.
Nech vás žehná všemohúci Boh,
Otec i Syn, + i Duch Svätý.
V.: Amen.
Zachovajte si v srdci slovo spásy.
Choďte v mene Božom.
V.: Bohu vďaka.
1. novembra
Ant. Poďte, klaňajme sa Bohu, ktorého oslavuje zbor všetkých svätých.
Ž 100, s.
HYMNUS
Ó, Kriste, Vykupiteľ náš,
kiež si nás v službe zachováš;
nech život náš vždy svätý je
na prosby Panny Márie.
Anjeli Boží blažení,
pomáhajte nám v súžení,
zažeňte od nás diabla preč,
by sme neprišli o veniec.
Vás, dávni svätí proroci,
vás, apoštoli Pánovi,
vzývame cez deň, za noci,
nech máme spásu ako vy.
Vy, mučeníci víťazní
aj vyznavači prešťastní,
proste a pomáhajte nám,
nech vystúpime k výšinám.
Zbor svätých panien ctihodných
aj každý pustovník a mních,
pomôžte, nech so svätými
Kristovi patríme aj my.
Buď sláva svätej Trojici;
nech za jej slávnej pomoci
nás so všetkými svätými
spája vždy puto rodiny. Amen.
Apoštol Ján hovorí:
Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 9-10).
ÚVAHA
Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev svätá Cirkev si s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spojená s dielom spásy svojho Syna. V nej Cirkev obdivuje a velebí vznešené ovocie Vykúpenia a v nej ako v najčistejšom obraze s radosťou pozoruje, akou ona sama celá túži a dúfa byť.
Do ročného cyklu Cirkev zaradila aj spomienky na mučeníkov a iných svätých, ktorí mnohotvárnou milosťou privedení k dokonalosti dosiahli už večnú spásu, spievajú v nebi dokonalú chválu Bohu a orodujú za nás /SC, 103. 104).
Pán Ježiš, božský Učiteľ a vzor všetkej kresťanskej dokonalosti, hlásal všetkým svojim učeníkom bez rozdielu v každom životnom prostredí svätosť života, ktorej on sám je pôvodcom a zavŕšením: „Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Všetkým totiž poslal Ducha Svätého, aby ich vnútorne pobádal milovať Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily, a aby sa milovali navzájom, ako ich miluje Kristus. Kristovi vyznavači od Boha povolaní a v Pánu Ježišovi ospravedlnení nie podľa svojich skutkov, ale podľa jeho vôle a milosti sa stali krstom viery naozaj Božími deťmi a účastnými na Božej prirodzenosti, a tým sa vskutku stali svätými. podľa tejto svätosti, ktorej sa im dostalo, majú s pomocou Božou aj žiť a ju zdokonaľovať. Apoštol ich napomína, aby žili „ako sa patrí na svätých“ a obliekli si „ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“, a tak prinášali ovocie Ducha vo svätosti (LG, 40).
Chvíľa ticha.
LITÁNIE K SVÄTÝM, s.
Ant. na Magnifikat: Teba oslavuje slávny zbor apoštolov, teba velebí veľký počet prorokov, teba chváli vznešený zástup mučeníkov; všetci svätí a vyvolení jednomyseľne velebia teba, blažená Trojica, jediný Bože.
Velebí moja duša Pána, s.
PROSBY
Vrúcne a s radosťou prosme Boha, ktorý je korunou všetkých svätých:
Na orodovanie svätých zachráň nás, Bože.
Najmúdrejší Bože, ty si skrze Ježiša Krista ustanovil apoštolov za základ Cirkvi;
– zachovaj svojich verných v ich učení.
Ty si mučeníkom daroval silu vydať svedectvo až po vyliatie krvi;
– daj, nech sú kresťania vernými svedkami tvojho Syna.
Ty si svätým pannám daroval vynikajúci dar napodobniť v panenstve Krista;
– daj, nech v ich panenskom zasvätení tebe všetci veriaci vidia osobitný znak nebeských dobier.
Ty vo všetkých svätých zjavuješ svoju prítomnosť, svoju dobrotu a svoje slovo;
– daj, nech sa uctievaním svätých užšie spájame s tebou.
Udeľ zosnulým, aby boli navždy s preblahoslavenou Pannou Máriou, svätým Jozefom a všetkými svätými;
– a na ich príhovor priveď aj nás do ich spoločenstva v nebi.
Otče náš.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, doprial si nám radosť, že dnešným sviatkom môžeme osláviť zásluhy všetkých tvojich svätých; vrúcne ťa prosíme, na príhovor toľkých orodovníkov zahrň nás svojou milosrdnou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
POBOŽNOSŤ NA DUŠIČKY
2. novembra
Po modlitbe po prijímaní sa zažne veľkonočná svieca. Kňaz môže zostať vo fialovom ornáte alebo si vziať pluviál.
Spieva sa pieseň JKS 468: Odpočinku večného daj.
1. KŇAZ S PRISLUHUJÚCIMI ide k veľkonočnej sviece a osloví veriacich takto alebo podobne:
Bratia a sestry, pri tejto veľkonočnej svieci, ktorá nám predstavuje vzkrieseného Pána, spomeňme si teraz na našich blízkych zosnulých.
Nás živých spája so zosnulými zmŕtvychvstalý Kristus. Veď on je Pánom aj nad mŕtvymi aj nad živými a v ňom žijú všetci, čo ho milujú. Svetlo veľkonočnej sviece nám veriacim, čo putujeme tu na zemi, ukazuje cestu do nebeskej vlasti. Našim zosnulým Kristus žiari ako večné svetlo. Preto naša spomienka na zosnulých nie je poznačená iba smútkom a žiaľom, ale prežaruje ju viera vo večný život a nádej na vzkriesenie. S apoštolmi vyznávame: verím vo vzkriesenie tela a v život večný. V tejto viere a nádeji si teraz spomíname na našich zosnulých bratov a sestry.
2. SPIEVA SA NIEKTORÉ RESPONZÓRIUM, napr. Verím, že môj Vykupiteľ žije (Pohrebné obrady, s. 102 alebo Vysloboď ma, Pane Ježišu, z podsvetia, s. 78).
PROSBY
Bratia a sestry, v tajomnom tele Kristovom, v Cirkvi, všetci sme navzájom za seba zodpovední. Dnes na Spomienku všetkých zosnulých veriacich prosme nebeského Otca za údy Cirkvi trpiace v očistci.
1. Pane, zmiluj sa nad našimi zosnulými duchovnými pastiermi: daj, aby tí, čo ti slúžili ako kňazi, mali účasť na radosti nebeskej bohoslužby.
R. Prosíme ťa, vyslyš nás.
2. Zmiluj sa, Pane, nad našimi zosnulými rodičmi. Daj, aby tí, čo nám darovali pozemský život, mali z tvojej milosti účasť na blaženosti večného života. – R.
3. Zmiluj sa, Pane, nad našimi zosnulými súrodencami, príbuznými, priateľmi a dobrodincami. Daj, aby tí, ku ktorým nás tu na zemi pútala láska, na druhom svete prežívali tvoju večnú lásku. – R.
4. Prosíme, Pane, za obete vojen; daj, aby tí, čo toľko trpeli a obetovali svoj život, odpočívali z tvojho láskavého milosrdenstva vo večnom pokoji. – R.
5. Prosíme, Pane, za tých, na ktorých si nik nespomína; nech ich tvoji anjeli privedú do večných príbytkov. – R.
6. Prosíme, Pane, za všetkých našich bratov a sestry, čo v tomto roku zomreli v nádeji na vzkriesenie; dobrotivo im dovoľ uzrieť svoju tvár. – R.
7. A na koniec prosíme ťa, Pane, za nás tu prítomných; daj, aby sme v deň posledného súdu patrili medzi požehnaných. – R.
Pane, Ježišu Kriste, Spasiteľ a Vykupiteľ všetkých veriacich, vyslyš naše prosby a odpusť svojim zosnulým služobníkom a služobniciam všetky tresty za hriechy; preukáž im milosrdenstvo, po ktorom vždy túžili. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ľ. Amen.
Alebo:
Bože, Stvoriteľ, Pán živých a mŕtvych, stvoril si človeka na svoj obraz a vo svojej nekonečnej láske si ho prijal za svoje dieťa. Keď v pokušení upadol do hriechu, smrťou svojho Syna na kríži si ho pozdvihol. Od Kristovho vzkriesenia naša smrť už nie je beznádejným zánikom. Pevne veríme, že my, čo sme boli v krste pochovaní do smrti tvojho Syna, budeme mať účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní. Pokorne ťa prosíme za tých, čo už skončili svoju životnú púť a prekročili bránu smrti. Tvoje veľké milosrdenstvo nech ich vyslobodí z očistca. Vezmi ich do kráľovstva, kde už nie je plač, ani nárek, ani bolesť, ale večná blaženosť. Nás však, čo si teraz spomíname na našich zomrelých, milosrdný Bože, veď cestou spravodlivého života a posilňuj svojou milosťou, aby sme žili podľa viery. A keď sa priblíži posledná hodina nášho života, daj, nech v tvojom Synovi nájdeme milosrdného sudcu, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov.
Ľ.: Amen.
4. PIESEŇ: JKS 467
5. ZÁVEREČNÝ OBRAD
Kňaz pozdraví veriacich: Pán s vami.
Ľ.: I s duchom tvojím.
Kňaz vyzve veriacich takto alebo podobne:
Skloňte sa na požehnanie.
Kňaz potom vystrie ruky nad veriacich a prednesie slávnostné požehnanie. Veriaci na jednotlivé vzývania odpovedajú: Amen.
Nech vás žehná Boh, ktorý vo svojej nevýslovnej láske stvoril človeka a zmŕtvychvstaním svojho Syna veriacim dal nádej na vzkriesenie.
Buď nám milostivý a našich zosnulých uveď do kráľovstva svetla a pokoja.
Daj, aby sme šťastne žili s Kristom všetci, čo s vierou vyznávame, že skutočne vstal z mŕtvych.
Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn, @ i Duch Svätý.
Obrad zakončí prepustením:
Choďte v mene Božom.
Ľ.: Bohu vďaka.
6. PIESEŇ JKS 464
Na pamiatku zosnulých veriacich možno dlhšie zvoniť.
POBOŽNOSŤ NA CINTORÍNE
Spomienka na všetkých zosnulých veriacich
2. novembra
V predvečer alebo v deň tejto spomienky sa má konať osobitná pobožnosť za duše v očistci, a to v priestore cintorína.
1. Veriaci sa zhromaždia pri hlavnom kríži cintorína alebo pri kaplnke, alebo pri dome smútku.
2. Kňaza, oblečeného v superpelícii a vo fialovom pluviáli s fialovou štólou, sprevádzajú miništranti. Jeden z nich nesie svätenú vodu s kropáčom a ďalší kadidlo.
ÚVODNÉ OBRADY
3. Celebrant sa spolu s veriacimi prežehná:
V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Ľud: Amen.
Celebrant:
Milosť nášho Pána, Ježiša Krista,
darcu života a víťaza nad smrťou,
nech je s vami všetkými.
Ľud: I s duchom tvojím.
4. Celebrant sa prihovorí veriacim takto alebo podobne:
Drahí bratia a sestry, s kresťanskou nábožnosťou sa schádzame na tomto svätom poli, v ktorom sa sejú telá porušiteľné a vstávajú neporušiteľné, telá potupené a vstanú slávne, telá slabé a vstanú mocné, telá živočíšne a vstanú duchovné (porov. 1 Kor 15, 42-44). Odpočívajú tu telesné pozostatky našich zosnulých bratov a sestier, kým im nesvitne slávny deň Pánov. Budeme prosiť Pána Ježiša, ktorý nám priniesol radostnú zvesť o údele veriacich zosnulých, že oni žijú a budú žiť aj v tele oslávení, aby prejavil svoje veľké milosrdenstvo našim zosnulým bratom a sestrám najmä dnes, keď si celá putujúca Cirkev osobitne spomína na svojich členov, ktorí nás predišli do večnosti.
5. Potom celebrant prednesie úvodnú modlitbu:
Bože, ty si pre svojich veriacich ustanovil Cirkev, putujúcu na zemi, aby si ich prijal do neba ako večných obyvateľov; zhliadni na túto svoju rodinu, zhromaždenú na tomto posvätnom mieste, a vyslyš naše prosby za našich bratov a sestry, ktorí zosnuli v Kristovom pokoji, i za všetkých zosnulých, ktorých vieru iba ty si poznal: prosíme ťa za nich v spojení s Kristom, tvojím Synom a naším Spasiteľom, ktorý pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
R.: Amen.
BOHOSLUŽBA SLOVA
Číta sa jedno alebo viacero čítaní zo Svätého písma, vybraných z lekcionára k pohrebným obradom. Medzi čítania sa vkladajú vhodné responzóriové žalmy, alebo sa zachová chvíľa ticha. Ak by však nasledovala eucharistická obeta, nech sa vždy čítajú aspoň dve čítania vybrané z lekcionára za zosnulých s vhodným responzóriovým žalmom; posledné čítanie má byť vždy evanjelium.
PRVÉ ČÍTANIE
Pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu
Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Filipanom 3, 20-21
Bratia, naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
Počuli sme Božie slovo.
Alebo: (pri trojčlennom čítaní ako prvé)
Prijal ich ako celopalnú žertvu
Čítanie z Knihy Múdrosti 3, 1-6. 9
Duše spravodlivých sú v Božích rukách,
muka smrti sa ich nedotkne.
Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi;
za nešťastie pokladali ich smrť
a ich odchod od nás za záhubu.
Ale oni sú v pokoji.
A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky,
ich nádej je plná nesmrteľnosti.
po krátkom utrpení prijmú
veľké dobrodenie,
lebo Boh ich skúšal
a zistil, že sú ho hodni.
Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú žertvu.
Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu
a verní zotrvajú v láske pri ňom,
lebo pre svätých je pripravená milosť
a zľutovanie
a pre jeho vyvolených odmena.
Počuli sme Božie slovo.
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM Ž 63, 2. 3-4. 5-6. 7-9
R. (2b): Za tebou prahne moja duša, pane, Bože môj.
XVI
1. Bože, ty si môj Boh, *
už od úsvitu sa viniem k tebe.
2. Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo
ako vyschnutá pustá zem bez vody. – R.
3. Tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu.
4. Veď tvoja milosť je lepšia než život: *
moje pery budú ťa oslavovať. – R.
5. Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať
svoje ruky k modlitbe.
6. Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – R.
7. Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
8. Moja duša sa vinie k tebe, *
ujímaš sa ma svojou pravicou. – R.
ALELUJOVÝ VERŠ Zjv 14, 13
R. Aleluja. – Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi.
Nech si odpočinú od svojich námah;
veď ich skutky idú s nimi. – Aleluja.
EVANJELIUM
Ak pšeničné zrno odumrie, prinesie veľkú úrodu
† Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 12, 23-26
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“
Počuli sme slovo Pánovo.
7. Po čítaniach celebrant v homílii vysvetlí biblické čítania a veľkonočný zmysel kresťanskej smrti.
8. Po homílii celebrant pokropí svätenou vodou hroby zosnulých, pričom hovorí:
Táto svätená voda nech nám pripomenie náš krst a krst našich zosnulých bratov a sestier i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojím umučením a zmŕtvychvstaním.
Potom môže hroby zosnulých aj incenzovať, pričom hovorí:
Týmto okiadzaním vonným tymianom preukazujeme telám našich zosnulých úctu ako chrámom Ducha Svätého.
9. Nasledujú prosby veriacich:
Pokorne volajme ku Kristovi, nášmu pánovi, ktorý smrťou na kríži zotrel naše hriechy a svojím zmŕtvychvstaním zničil našu smrť.
R. Ty si náš život a naše vzkriesenie.
Kriste, Syn človeka, ty si umierajúc na kríži pridružil Matku Máriu k svojmu umučeniu a svojím zmŕtvychvstaním si ju naplnil radosťou;
– uľahči trpiacim a posilni ich nádej. – R.
Kriste, Syn živého Boha, ty si vzkriesil z mŕtvych svojho priateľa Lazara;
– vzkries k životu a k sláve zosnulých, ktorých si vykúpil svojou predrahou krvou. – R.
Kriste, tešiteľ zarmútených, ty si matke vdove, oplakávajúcej mŕtveho syna, zotrel slzy, keď si ho vzkriesil;
– poteš všetkých, čo oplakávajú svojich drahých zosnulých. – R.
Kriste, Vykupiteľ, zhliadni na tých, čo ťa nepoznajú a nemajú nádej;
– aby uverili vo vzkriesenie a v život budúceho veku. – R.
Kriste, svetlo sveta, ty si otvoril oči slepému od narodenia a dal si mu milosť, aby ťa videl;
– ukáž svoju tvár zosnulým, ktorí sa ešte neradujú v tvojom svetle. – R.
10. Ak sa bude sláviť eucharistická obeta, teraz celebrant vzdá povinnú úctu oltáru. Prisluhujúci pripravia na oltári korporál, purifikatórium, kalich a misál. Potom prinesú chlieb, víno a vodu a omša pokračuje zvyčajným spôsobom. (Ak sa svätá omša slávi v predvečer Spomienky, čítania aj omša je zo sviatku Všetkých svätých – v bielom rúchu.)
11. Spojenie s nebeskou Cirkvou:
LITÁNIE K SVÄTÝM
Pane, zmiluj sa. – R. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. – R. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. – R. Pane, zmiluj sa.
Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za nich.
Svätý Michal, oroduj za nich.
Svätí Boží anjeli, orodujte za nich.
Svätý Ján Krstiteľ, oroduj za nich.
Svätý Jozef, oroduj za nich.
Svätý Peter a Pavol, orodujte za nich.
Svätý Ondrej, oroduj za nich.
Svätý Ján. oroduj za nich.
Všetci svätí apoštoli a evanjelisti, orodujte za nich.
Svätá Mária Magdaléna, oroduj za nich.
Všetci svätí učeníci Pánovi, orodujte za nich.
Svätý Štefan, oroduj za nich.
Svätý Ignác Antiochijský oroduj za nich.
Svätý Vavrinec, oroduj za nich.
Svätý Vojtech, oroduj za nich.
Svätý Ján Nepomucký, oroduj za nich.
Svätí košickí mučeníci, orodujte za nich.
Svätá Perpetua a Felicita, orodujte za nich.
Svätá Agnesa, oroduj za nich.
Všetci svätí mučeníci, orodujte za nich.
Svätý Gregor, oroduj za nich.
Svätý Augustín, oroduj za nich.
Svätý Atanáz, oroduj za nich.
Svätý Bazil, oroduj za nich.
Svätý Martin, oroduj za nich.
Svätý Benedikt, oroduj za nich.
Svätý Cyril a Metod, orodujte za nich.
Svätý Andrej Svorad a Benedikt, orodujte za nich.
Svätý František a Dominik, orodujte za nich.
Svätý František Xaverský, oroduj za nich.
Svätý Kamil, oroduj za nich.
Svätý Ján z Boha, oroduj za nich.
Svätý Vincent de Paul, oroduj za nich.
Svätý Ján Mária Vianney, oroduj za nich.
Svätá Katarína Sienská, oroduj za nich.
Všetci Boží svätí a sväté, orodujte za nich.
Buď nám milostivý, odpusť nám, Pane.
Od všetkého zla, ochraňuj nás, Pane.
Od každého hriechu, ochraňuj nás, Pane.
Od večnej smrti, ochraňuj nás, Pane.
Pre tvoje vtelenie, ochraňuj nás, Pane.
Pre tvoju smrť a zmŕtvychvstanie, ochraňuj nás, Pane.
Pre zoslanie Ducha Svätého, ochraňuj nás, Pane.
My hriešnici, prosíme ťa, vyslyš nás.
Odpusť nám hriechy, prosíme ťa, vyslyš nás.
Ježišu, Syn živého Boha, prosíme ťa, vyslyš nás.
Kriste, uslyš nás. – R. Kriste, uslyš nás.
Kriste, vyslyš nás. – R. Kriste, vyslyš nás.
(Za zosnulých rodičov a príbuzných)
Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ všetkých ľudí, ty si zjavil, že je svätá a nábožná myšlienka modliť sa za zosnulých; vyslyš naše prosby za našich rodičov, bratov, sestry a ostatných príbuzných, ktorí nás predišli do večnosti, a keďže v teba verili a dúfali, udeľ im účasť na blaženom nebeskom živote. – R. Amen.
(Za zosnulých priateľov a dobrodincov)
Milosrdný Bože, ty sa zmilúvaš a odpúšťaš všetkým kajúcnikom; vrúcne prosíme tvoje milosrdenstvo, aby si z pút hriechov vyslobodil našich zosnulých priateľov a dobrodincov; nech ich tvoji anjeli odprevadia do tvojho svetla. – R. Amen.
(Za zosnulých kňazov)
Bože, ty si nám dal v kňazoch správcov tvojich tajomstiev a duchovných otcov; prosíme ťa za zosnulých kňazov, (ktorí odpočívajú na tomto cintoríne) (ktorí pracovali v našej farnosti): uveď ich ako svojich najbližších priateľov do radosti svojho Pána, aby ťa oslavovali a velebili na veky. – R. Amen.
(Za zomrelých farníkov)
Nebeský Otče, svetlo verných duší, nakloň svoj sluch k našim modlitbám: prosíme ťa za našich zosnulých farníkov, ktorých telá očakávajú vzkriesenie tu alebo kdekoľvek na svete; na orodovanie Panny Márie uveď ich na miesto svetla, blaženosti a pokoja. – R. Amen.
(Za všetkých zosnulých)
Pane Ježišu, náš život a naše vzkriesenie, zmiluj sa nad všetkými, čo zosnuli v tvojom pokoji, a aj nad tými, ktorých vieru iba ty si poznal, veď si trpel a umrel za spásu všetkých ľudí; vysloboď ich z očistca a daj im účasť na tvojej sláve, aby ťa chválili a velebili s tvojimi svätými na veky vekov. – R. Amen.
Odpočinutie večné daj im, Pane.
R. A svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji.
12. Na úvod k modlitbe Pána celebrant povie takto alebo podobne:
Pozdvihnime teraz mysle k nebeskému Otcovi a slovami Pánovej modlitby prosme o príchod jeho kráľovstva i za odpustenie našich previnení.
Všetci: Otče náš.
A prosme aj Pannu Máriu:
Zdravas´ Mária.
Rozpomeň sa, Mária, Matka bolestná,
ako si stála pod krížom žalostná,
keď na ňom Syn Boží a tvoj za našu spásu umieral.
Pre bolesti, ktoré si tam prežívala,
oroduj láskavo pred trónom milosrdenstva
za našich zosnulých bratov a sestry.
R. Amen.
13. Na konci dá celebrant požehnanie:
K.: Pán s vami.
Ľ.: I s duchom tvojím.
K.: Skloňte sa na požehnanie.
Nech vás žehná a poteší Boh,
ktorý vo svojej nevýslovnej dobrote
stvoril človeka
a zmŕtvychvstaním svojho
milovaného Syna
dal veriacim nádej na vzkriesenie.
R.: Amen.
Nech vám žijúcim tu na zemi
odpustí hriechy
a všetkých zosnulých nech prijme
do vlasti svetla a pokoja.
R.: Amen.
Nech vás všetkých privedie do večnej radosti s Kristom,
o ktorom pevne veríme,
že víťazne vstal z mŕtvych.
R.: Amen.
Nech vás žehná všemohúci Boh,
Otec i Syn, † i Duch Svätý.
R.: Amen.
Choďte v mene Božom.
R.: Bohu vďaka.
VÝROČIE POSVIACKY LATERÁNSKEJ BAZILIKY
(Aj na výročie posviacky iných posvätených kostolov)
9. novembra
ÚVOD
Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, ktorý miluje svoju Cirkev.
Ž 100, s.
HYMNUS
Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
nábožne vkročí.
Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
do večnej vlasti.
To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
do blaženosti.
Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
posviacku chrámu.
Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
z okruhu sveta. Amen.
KRÁTKE ČÍTANIE
Privediem ich na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy (Iz 56, 7).
ÚVAHA
Milovaní bratia a sestry, z Kristovej milosti dnes s plesaním a radosťou slávime narodeniny tohto chrámu. Ale pravým a živým chrámom sme my. A predsa sa právom kresťanské národy zúčastňujú na slávnosti matky Cirkvi, lebo vedia, že skrze ňu sa duchovne znovuzrodili. (Sv. Cézar Arleský)
Kristus sa svojou smrťou a zmŕtvychvstaním stal ozajstným a dokonalým chrámom Novej zmluvy a združil ľud, ktorý si vykúpil. A tento ľud, zhromaždený v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom Svätým, tvorí Cirkev, čiže Boží chrám vybudovaný zo živých kameňov, v ktorom sa Otcovi vzdáva poklona v Duchu a pravde. Právom sa teda od najstarších čias slovom „ecclesia“ označuje aj budova, v ktorej sa kresťanské spoločenstvo schádza počúvať Božie slovo, spoločne sa modliť, prijímať sviatosti a sláviť Eucharistiu.
Pretože ide o viditeľnú stavbu, táto budova je osobitným znakom Cirkvi putujúcej na zemi i obrazom Cirkvi prebývajúcej v nebi. A keďže kostol ako budova je raz navždy určený na zhromažďovanie Božieho ľudu a slávenie posvätných tajomstiev, podľa starobylej obyčaje Cirkvi sa patrí zasvätiť ho Bohu slávnostným obradom. (Posviacka kostola, č. 1. 2)
(Tento chrám bol konsekrovaný, čiže slávnostnou posväcujúcou modlitbou, mazaním svätou krizmou a najmä eucharistickým slávením raz navždy zasvätený Bohu.) Pomazaním krizmou sa oltár stáva znakom Krista, ktorý je a aj sa nazýva predovšetkým „Pomazaným“ – veď Otec ho pomazal Duchom Svätým a ustanovil ho za najvyššieho Kňaza, aby na oltári svojho tela priniesol svoj život ako obetu za spásu všetkých. Pomazaním stien kostola krizmou sa znázorňuje, že kostol je celý a navždy zasvätený kresťanskej bohoslužbe. (Posviacka kostola, č. 16)
Chvíľa ticha.
AKLAMÁCIA
Okolo tohto oltára nech sa zhromažďujú tvoji veriaci,
nech slávia veľkonočné tajomstvo
a prijímajú jeho slovo i telo pri posvätnej hostine.
Ant. na Magnifikat:
Pán posvätil svoj stánok: toto je Boží dom, v ňom sa vzýva jeho meno a o ňom je napísané: Tam bude moje meno, hovorí Pán.
Velebí moja duša Pána, s.
PROSBY
My sme živé kamene postavené na Kristovi, vyvolenom kameni; prosme všemohúceho Boha za jeho milovanú Cirkev a vyznajme svoju vieru:
Toto je Boží dom a brána do neba.
Otče, nebeský hospodár, očisťuj, ochraňuj a rozširuj svoju vinicu,
– aby sa pred tvojou tvárou rozrástla po celej zemi.
Večný pastier, ochraňuj a rozmnožuj svoje stádo,
– aby sa všetky ovce zhromaždili vedno pri jednom pastierovi, tvojom Synovi.
Božský rozsievač, rozsievaj slovo na svojej roli,
– aby pre večnú žatvu prinieslo stonásobnú úrodu.
Múdry staviteľ, posväcuj svoj dom, svoju Cirkev,
– aby sa všetkým javila ako nebeské mesto, nový Jeruzalem a svätá nevesta tvojho Syna.
Otče náš.
Modlitba
V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne slávivť deň posvätenia tohto chrámu; vypočuj prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze Krista, nášho Pána.
Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Vznešený Bože, pripravuješ si z nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v tvojich veriacich a budoval z nich nebeský Jeruzalem. Skrze Krista, nášho Pána.
Eucharistická pieseň, orácia, požehnanie.
SLÁVNOSŤ KRISTA KRÁĽA
Po svätom prijímaní kňaz nechá na oltári cibórium alebo vloží Hostiu do monštrancie a prikryje ju priesvitným závojom. Po modlitbe po prijímaní odhalí monštranciu a zíde ku kľačadlu. Vezme kadidelnicu a incenzuje Sviatosť. Ak je na oltári iba cibórium, incenzácia Sviatosti môže byť, ale nemusí. Medzitým sa spieva:
1. PIESEŇ (JKS 499, 1)
Ó, Kriste, veľký Kráľu náš,
čo svetom, nebom vládneš,
ty božskej moci berlu máš
a láskou večne vládneš.
(:Ježišu, Kráľu, prijmi svoj ľud,
vrelý ti lásky skladáme sľub:
za tebou, Kráľu, vždy ísť chceme,
za tebou vždy ísť chceme:)
Alebo: Klaniam sa ti vrúcne (JKS 270, 1)
2. ÚVODNÉ ZVOLANIA
K.: Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
Ľ.: Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K.: Ty si nás vykúpil svojou drahou krvou, Kriste, Vykupiteľ.
Ľ.: Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K.: Ty si nás znovuzrodil pre nový život a živíš nás svojím obetovaným telom, Kriste, Spasiteľ.
Ľ.: Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K.: Ty si Kráľ a stredisko našich sŕdc.
Ľ.: Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K.: Hoden si prijať moc a bohatstvo, múdrosť a silu, slávu a dobrorečenie, víťazný Baránok, Ježišu Kriste.
Ľ.: Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
3. ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
Apoštol Pavol hovorí:
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! (Kol 3, 12-15)
4. ÚVAHA
Je krásne hľadieť na Ježišovo Srdce ako symbol jeho nekonečnej lásky. Ešte krajšie je mať ho vždy živého blízko seba, v Oltárnej sviatosti. Najsvätejšie Srdce, ktoré uctievame, nie je mŕtve, nebijúce srdce, na ktoré môžeme iba spomínať. Je to Srdce živé, živé nielen v nebi, kde sídli oslávený človek Kristus Ježiš, ale je živé aj na zemi, všade, kde je Eucharistia. „V Eucharistii nás toto Božské Srdce spravuje a miluje, žije a prebýva s nami, aby sme aj my žili a prebývali v ňom...“ (Benedikt XV.).
5. CHVÍĽA POSVÄTNÉHO TICHA
V tejto chvíľke sa zasvätím Kristovi Kráľovi a poďakujem sa mu, že patrím do jeho kráľovstva, do kráľovstva pravdy a života, do kráľovstva svätosti a milosti, do kráľovstva spravodlivosti, lásky a pokoja.
6. ZASVÄTENIE ĽUDSKÉHO POKOLENIA BOŽSKÉMU SRDCU
K.: Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia,
zhliadni na nás, pokorne kľačiacich
pred tvojím oltárom:
Ľ.: Tvoji sme a tvoji chceme zostať.
K.: Aby sme sa mohli s tebou
ešte vrúcnejšie spojiť,
Ľ.: každý z nás sa dnes dobrovoľne
zasväcuje tvojmu najsvätejšiemu Srdcu.
K.: Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali,
mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami
a odmietli ťa,
Ľ.: zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu,
a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu.
K.: Pane, buď kráľom nielen svojim verným,
ktorí ťa nikdy neopustili,
ale aj márnotratným synom a dcéram;
Ľ.: daj, aby sa čím skôr vrátili
do otcovského domu
a nezahynuli hladom a biedou.
K.: Pane, buď kráľom i tým,
ktorých od teba odlúčili
mylné názory a rozkolníctvo;
Ľ.: priveď ich naspäť do prístavu pravdy
a k jednote viery,
aby bolo jedno stádo a jeden pastier.
K.: Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť,
všetkým národom poriadok a pokoj;
nech zo všetkých končín zeme
zaznieva jeden hlas:
Ľ.: Sláva Božskému Srdcu,
ktoré nám prinieslo spásu;
jemu česť a chvála naveky.
V.: Amen.
7. LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU (ak sa táto pobožnosť koná mimo omše pri popoludňajšej pobožnosti), s.
Nasleduje eucharistická pieseň, modlitba a požehnanie.
Táto pobožnosť nech sa koná vo všetkých kostoloch aspoň pri hlavnej svätej omši alebo aj popoludní mimo omše. Pri ostatných omšiach pred požehnaním recitovať aspoň zasväcujúcu modlitbu. (Porov. Pius XI. Quas primas z 11. decembra 1925).
POKLONA KRISTOVI KRÁĽOVI
II
Pred litániami alebo namiesto litánií (najmä pri popoludňajšej pobožnosti) sa môže vykonať táto poklona:
K.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Poďme v hlbokej pokore k trónu velebnosti nášho Božského Kráľa, Ježiša Krista, a vzdajme mu hold svojej úcty a poklony.
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Áno, pokorme sa pred ním a oslavujme toho, ktorému večný Otec povedal: „Panuj uprostred svojich nepriateľov. Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice“ (Ž 110, 3).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Ježišu, ctíme si tvoje večné kráľovstvo, v ktorom vládneš ako Syn Kráľa večnosti, lebo si rovný s Otcom vo velebe, všemohúcnosti a v kráľovstve.
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Tvoje je nebo a tvoja je zem,
svet i jeho bohatstvo si ty založil“ (Ž 89, 12).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Všetko povstalo skrze teba a bez teba nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (porov. Jn 1, 3).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Celé stvorenie je tvojím vlastníctvom a „budeš panovať od mora až k moru a od Rieky až na kraj zeme“ (Ž 72, 8).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Okrem tejto božskej kráľovskej hodnosti, ktorú ako Boh spolu s Otcom a Duchom Svätým máš bez začiatku a bez konca, si ustanovený, drahý Ježišu, aj ako človek za kráľa všetkých tvorov tým, že skrze tajomstvo vtelenia si aj ako človek nekonečnej velebnosti a dôstojnosti, si Božou osobou, aj v ľudskom tele si Božím Synom, Kráľom všetkého
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Okrem toho si si získal kráľovskú moc a hodnosť, keď si ako Vykupiteľ a Spasiteľ svojou krvou vykúpil svet a založil si kráľovstvo „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7, 9). Preto ťa zvelebujú všetci vyvolení a volajú: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 10).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Už prorok ťa vopred videl v tvojej kráľovskej hodnosti a predpovedal ťa slovami:
„Zajasaj, dcéra sionská,
plesaj, dcéra jeruzalemská!
Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe;
je spravodlivý a prináša spásu“ (Zach 9, 9).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9, 5).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Archanjel Gabriel ťa pri svojom posolstve nazval kráľom a povedal: „Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 32-33).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Za kráľa ťa korunoval tvoj Otec a „dal ti meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: ,Ježiš Kristus je Pán!’ na slávu Boha Otca“ (porov. Flp 2, 9-11).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Za kráľa ťa už ustanovil na svojom svätom vrchu Sione (porov. Ž 2, 6). Preto aj my „chceme ťa oslavovať, Bože, náš Kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky... Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať“ (porov. Ž 145, 1. 3).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia“ (Ž 145, 13). „Prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy“ (Zjv 15, 4).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov“ (Zjv 19, 16). „Budú sa ti klaňať všetci králi, slúžiť ti budú všetky národy“ (porov. Ž 72, 11).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Tebe ako kráľovskému Božiemu Synovi je daná všetka moc na nebi i na zemi (Mt 28, 18). „Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy“ (Ž 67, 4).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: Tebe povedal Otec: „Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem“ (Ž 2, 8). „Nech sa tešia a jasajú národy, že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi“ (Ž 67, 5).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca“ (Jn 5, 22-23). „Prisúdiš právo ľuďom úbohým, poskytneš pomoc deťom bedára a krivditeľa pokoríš“ (Ž 72, 4). „V tvojich dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja“ (Ž 72, 7). „Tvoje meno nech je velebené naveky; kým bude svietiť slnko, tvoje meno potrvá. V tebe budú požehnané všetky kmene zeme, zvelebovať ťa budú všetky národy“ (Ž 72, 17).
Ľ.: Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Kráľovi kráľov.
K.: „Požehnaj nás hojnosťou a dovoľ nám slúžiť ti celým srdcom a ochotnou mysľou“ (1 Krn 28, 9).
Chceme ohlasovať pohanom tvoje cesty a národom oznamovať tvoju velebnosť. Tebe, „Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen“ (1 Tim 1, 17).
Pieseň ku Kristovi Kráľovi (JKS, č. )
KRÁTKE ČÍTANIE
Počúvajme slová svätého apoštola Pavla:
Už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu. (Ef 2, 19-22)
ÚVAHA
O Božom kráľovstve treba vedieť aj to, že ako nemá „spravodlivosť účasť na neprávosti“, ako „svetlo“ nemá nič „spoločné s tmou“ a ako niet „zhody medzi Kristom a Beliálom“, tak je Božie kráľovstvo nezlučiteľné s kráľovstvom hriechu.
Teda ak chceme, aby v nás kraľoval Boh, nech nijakým spôsobom „nevláden hriech v našom smrteľnom tele“, ale umŕtvujme „svoje pozemské údy“ a prinášajme ovocie Ducha, aby sa v nás ako v duchovnom raji prechádzal Boh a on jediný v nás kraľoval so svojím Pomazaným a ten aby v nás zasadol po pravici jeho duchovnej moci, ktorú túžime prijať. A nech tam sedí, kým sa všetci jeho nepriatelia, ktorí budú v nás, nestanú „podnožkou jeho nôh“ a kým nebude v nás zrušené každé kniežatstvo, mocnosť a sila. (Origenes)
PROSBY
Bratia a sestry, prosme Krista Kráľa, ktorý je pred všetkým a všetko v ňom spočíva, a volajme:
Príď tvoje kráľovstvo, Pane.
Kriste, náš kráľ a pastier, zhromaždi svoje ovce zo všetkých krajín
– a pas ich na svojich bohatých pašienkach pravdy a života.
Náš vodca a spasiteľ, urob zo všetkých ľudí svoj ľud; uzdrav chorých, vyhľadaj stratených, chráň silných,
– povolaj vzdialených, zhromaždi rozptýlených a povzbuď malomyseľných.
Večný sudca, keď budeš odovzdávať svoje kráľovstvo Bohu Otcovi, postav nás po svojej pravici
– a daj, aby sme zaujali kráľovstvo, ktoré je pre nás pripravené od stvorenia sveta.
Knieža pokoja, uchráň srdcia ľudí od vojnových zámerov
– a daruj národom svoj pokoj.
Dedič všetkých národov, zhromaždi ľudstvo so všetkými jeho hodnotami do kráľovstva svojej Cirkvi, ktoré ti daroval Otec,
– aby ťa všetci uznávali za Hlavu v jednote s Duchom Svätým.
Kriste, prvorodený z mŕtvych a prvotina zosnulých,
– prijmi našich zomrelých do slávy svojho zmŕtvychvstania.
Otče náš.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si rozhodol všetko obnoviť a zjednotiť vo svojom milovanom Synovi, Kráľovi neba i zeme; prosíme ťa, daj, aby sa všetko tvorstvo, vyslobodené z otroctva hriechu, podrobilo tvojej božskej moci a bez prestania ťa oslavovalo. Skrze Krista, nášho Pána.
Eucharistická pieseň, orácia a požehnanie.