OBRAD ZMIERENIA JEDNOTLIVÝCH KAJÚCNIKOV (Z Ordo paenitentiae, 1977)
PRIVÍTANIE KAJÚCNIKA
Keď kajúcnik prichádza vyznať svoje hriechy, kňaz ho láskavo prijme a primerane pozdraví. Kajúcnik sa prežehná. Podľa okolností sa môže prežehnať aj kňaz.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Kňaz povzbudí kajúcnika k dôvere v Boha takto alebo podobne:
1. formula:
Nech ti pomáha Boh, ktorý zažiaril v našich srdciach, aby si opravdivo spoznal svoje hriechy a jeho milosrdenstvo.
Kajúcnik odpovie:
Amen.
2. formula:
S dôverou pristúp k Pánovi. Veď on nechce smrť hriešnika, ale chce, aby sa obrátil a žil.
℟.
Amen.
3. formula:
Nech ťa prijme Pán Ježiš. Veď on neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov.
℟.
Amen.
4. formula:
Milosť Ducha Svätého nech ti osvieti myseľ, aby si s dôverou vyznal svoje hriechy a spoznal Božie milosrdenstvo.
℟.
Amen.
5. formula:
Pán nech je v tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy.
℟.
Amen.
6. formula:
Ak si zhrešil, nestrácaj nádej. U Otca máme Zástancu, spravodlivého Ježiša Krista. On je zmiernou obetou za naše hriechy. A nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
℟.
Amen.
ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
(Podľa ľubovôle)
Podľa okolnosti kňaz číta alebo spamäti hovorí nejaký text z Písma, ktorý ohlasuje Božie milosrdenstvo a nabáda človeka, aby sa obrátil.
1
Očami viery pozrime na nášho Pána Ježiša Krista, ktorý trpel za naše hriechy a vstal z mŕtvych pre našu spásu (Iz 53, 4-6):
Vskutku on niesol naše hriechy a našimi bôľmi sa obťažil. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti. Je na ňom trest pre našu spásu a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou. Á Pán naňho uvalil neprávosť nás všetkých.
2
Počúvajme, čo nám hovorí Pán Ježiš (Mt 6, 14-15):
Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám vaše poklesky.
3
Pán Ježiš hovorí (Lk 15, 7):
V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, čo robí pokánie, ako nad deväťdesiatimideviatimi spravodlivými, čo nepotrebujú pokánie.
4
Sv. Ján apoštol hovorí (1 Jn 1, 9):
Ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný i spravodlivý a odpustí nám hriechy i očistí nás od každej neprávosti.
5
Sv. Pavol apoštol hovorí (Kol 1,12-14):
Ďakujem Otcovi, že nás urobil hodnými mať so svätými účasť na údele svetla. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do Kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie a odpustenie hriechov.
.
KRÁTKE ČÍTANIA ZO SVÄTÉHO PÍSMA
Kňaz si môže pri zmierení jednotlivých kajúcnikov vybrať niektoré z nasledujúcich čítaní:
1 (Iz 53, 4-6)
Vskutku on niesol naše hriechy a našimi bôľmi sa obťažil. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti. Je na ňom trest pre našu spásu a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou. A Pán naňho uvalil neprávosť nás všetkých.
2 (Ez 11, 19-20)
Počúvajte, čo nám hovorí Pán: Dám im srdce nové a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich hrude srdce kamenné a dám im srdce citlivé, aby kráčali podľa mojich príkazov, aby zachovávali moje zákony a konali podľa nich. Tak budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom.
3 (Mt 6, 14-15)
Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám vaše poklesky.
4 (Mk 1, 14-15)
Keď Jána uväznili, Ježiš odišiel do Galiley a tam hlásal evanjelium o Božom kráľovstve. Hovoril: „Čas sa naplnil a Božie kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa a verte evanjeliu!“
5 (Lk 6, 31-38)
Počúvajte, čo nám hovorí Pán:
Ako chcete, aby ľudia robili vám, aj vy im robte podobne. Ak milujete tých, čo vás milujú – akáže je to od vás láskavosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak dobre robíte iba tým, čo vám dobre robia – akáže je to od vás láskavosť? Veď aj hriešnici robia to isté. Ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť – akáže je to od vás láskavosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.
Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte. Tak bude vaša odplata hojná a budete deťmi Najvyššieho, lebo on je láskavý aj voči nevďačným a zlým.
Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec. Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení. Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dá sa vám; mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a pretekajúcu dajú vám do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
6 (Podobenstvo o stratenej ovci) (Lk 15, 1-7)
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. A farizeji i zákonníci šomrali a hovorili: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo:
Ak niekto z vás má sto oviec a jedna z nich sa mu stratí, vari nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za stratenou ovcou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme si ju na plecia a raduje sa. Len čo príde domov, zavolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel stratenú ovcu!“
Hovorím vám, tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, čo robí pokánie, ako nad deväťdesiatimideviatimi spravodlivými, čo pokánie nepotrebujú.
7 (Ustanovenie sviatosti pokánia) (Jn 20, 19-23)
Večer prvého dňa v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, postavil sa uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“ A keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“
Po týchto slovách dýchol na nich a hovoril: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané.“
8 (Rim 5, 8-9)
Boh dokazuje svoju lásku k nám tak, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.
Tým skôr sa prostredníctvom neho zachránime pred hnevom, lebo teraz sme už ospravedlnení jeho krvou.
9 (Ef 5, 1-2)
Napodobujte Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus si nás zamiloval a seba samého vydal za nás Bohu ako dar a obetu ľúbeznej vône.
10 (Kol 1,12-14)
Ďakujem Otcovi, že nás urobil hodnými mať so svätými účasť na údele svetla. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do Kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie a odpustenie hriechov.
11 (Kol 3, 8-10 a 12-17)
Apoštol Pavol hovorí:
Teraz už odhoďte všetko: hnev, prchkosť, zlosť, rúhanie a mrzké reči zo svojich úst. Neklamte sa navzájom, keďže ste vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si toho, ktorý sa obnovuje podľa obrazu svojho Stvoriteľa.
Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte si city milosrdenstva, dobrotivosti, pokory, miernosti a trpezlivosti. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by sa niekto mal ponosovať na iného. Ako vám odpustil Pán, tak robte aj vy. Nadovšetko však majte lásku, ktorá je spojivom dokonalosti. A pokoj Kristov nech vládne vo vašich srdciach, veď na to ste povolaní v jednom tele. A buďte za to vďační.
Slovo Kristovo nech vo vás bohato prebýva. Múdro sa navzájom poúčajte a napomínajte. Vďačným srdcom spievajte Bohu žalmy, hymny a duchovné piesne. A čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša Krista a jeho prostredníctvom vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.
12 (1 Jn 1, 6-7 a 9)
Apoštol Ján hovorí:
Ak tvrdíme, že máme spoločenstvo s Bohom, a predsa chodíme v tme, luháme a neuskutočňujeme pravdu. Ak však chodíme vo svetle, ako aj on sám je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.
Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný i spravodlivý a odpustí nám hriechy i očistí nás od každej neprávosti.
Možno použiť aj čítania, ktoré sú vybrané na zmierenie viacerých kajúcnikov. Môžu sa použiť aj iné texty z Písma, ktoré si vyberie kňaz alebo kajúcnik.
VYZNANIE HRIECHOV A PRIJATIE ÚKONU POKÁNIA
Kde je taký zvyk, kajúcnik najprv povie formulu všeobecného vyznania a potom vyznáva svoje hriechy.
Spovedám sa Pánu Bohu i vám, (duchovný) otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy:
Alebo:
Vyznávam všemohúcemu Bohu i vám, duchovný otče, že som veľa hrešil myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.
Kňaz podľa potreby pomáha kajúcnikovi, aby vykonal úplnú spoveď. Poskytne mu dobré rady, povzbudí ho k dokonalej ľútosti nad hriechmi
a pripomenie mu, že kresťan sa prostredníctvom sviatosti pokánia obnovuje vo veľkonočnom tajomstve tým, že umiera a vstáva s Kristom.
Napokon mu určí úkon pokánia, ktorý kajúcnik prijíma ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života.
Kňaz má dbať na to. aby sa vo všetkom prispôsobil situácii kajúcnika, a to tak v spôsobe reči. ako aj pri poskytovaní rád.
MODLITBA KAJÚCNIKA (ĽÚTOSŤ)
Potom kňaz vyzve kajúcnika, aby prejavil dokonalú ľútosť. Kajúcnik to urobí takto alebo podobne:
1. formula:
Môj Bože, z celého srdca ľutujem,
že som konal zlo a zanedbával dobro,
lebo hriechom som urazil teba,
najvyššie dobro, ktoré mám nadovšetko milovať.
Pevne si zaumieňujem, že s tvojou pomocou
budem konať pokánie, chrániť sa hriechu
a vyhýbať sa príležitosti hrešiť.
Bože môj, zmiluj sa nado mnou
pre zásluhy umučenia nášho Spasiteľa, Ježiša Krista.
Alebo:
Bože môj, celým srdcom ťa milujem,
a preto veľmi ľutujem,
že som ťa hriechmi urazil.
Chcem sa naozaj polepšiť
a hriechu sa chrániť.
Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
2. formula: (Ž 24, 6-7)
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od veku.
Zabudni na moje hriechy a na moje priestupky.
Pamätaj na mňa, Pane, veď si milosrdný a dobrotivý.
3. formula: (Ž 50, 4-5)
Pane, úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.
4. formula: (Lk 15, 18; 18, 13)
Otče, zhrešil som proti tebe.
Už nie som hoden volať sa tvojím synom.
Buď milostivý mne hriešnemu!
5. formula:
Svätý Otče, ako kajúci syn sa vraciam k tebe
a vyznávam: „Zhrešil som proti tebe.
Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“
Ježišu Kriste, Spasiteľ sveta,
prosím ťa, ako prosil kajúci lotor,
ktorému si otvoril bránu raja:
„Pamätaj na mňa vo svojom Kráľovstve.“
Duchu Svätý, žriedlo lásky, s dôverou ťa vzývam:
„Očisť ma od hriechu a zmier ma s Otcom,
aby som žil ako syn svetla.“
6. formula:
Pane Ježišu, ty si uzdravil chorých
a otvoril oči slepým.
Ty si rozhrešil ženu hriešnicu
a Petra si po jeho páde posilnil v láske k tebe.
Odpusť mi všetky hriechy
a obnov vo mne lásku k tebe,
aby som mohol žiť v dokonalej jednote s bratmi
a všetkým zvestoval spásu.
7. formula:
Pane Ježišu, ty si chcel,
aby ťa volali priateľom hriešnikov.
Pre tajomstvo tvojej smrti a tvojho zmŕtvychvstania
zbav ma hriechov a daruj mi svoj pokoj,
aby som prinášal ovocie lásky, spravodlivosti a pravdy.
8. formula:
Pane Ježišu, Baránok Boží,
ty snímaš hriechy sveta;
milosťou Ducha Svätého
ma zmier so svojím Otcom;
obmy ma vo svojej krvi od každého hriechu
a urob zo mňa nového človeka
na tvoju chválu a slávu.
9. formula:
Zmiluj sa, Bože, nado mnou
veď si milosrdný;
odvráť svoju tvár od mojich hriechov
a znič všetky moje viny;
stvor vo mne srdce čisté
a obnov v mojom vnútri ducha pevného.
Alebo:
Pane Ježišu, Synu Boží,
zmiluj sa nado mnou, hriešnikom.
ROZHREŠENIE
Potom kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí:
Milosrdný Boh Otec,
ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna
zmieril svet so sebou
a zoslal Ducha Svätého
na odpustenie hriechov,
nech ti službou Cirkvi
udelí odpustenie a pokoj.
A JA ŤA ROZHREŠUJEM OD TVOJICH HRIECHOV
V MENE OTCA I SYNA ✠ I DUCHA SVÄTÉHO.
Kajúcnik odpovie:
Amen.
Latinsky:
Deus, Pater misericordiarum,
qui per mortem et resurrectionem Filii sui
mundum sibi reconciliavit
et Spiritum Sanctum effudit in remissionem peccatorum,
per ministerium Ecclesiae
indulgentiam tibi tribuat et pacem.
ET EGO TE ABSOLVO A PECCATIS TUIS
IN NOMINE PATRIS, ET FILII, ✠ ET SPIRITUS SANCTI.
POĎAKOVANIE PÁNOVI A PREPUSTENIE KAJÚCNIKA
Po rozhrešení kňaz pokračuje:
Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý,
Kajúcnik odpovie:
Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Napokon kňaz prepusti uzmiereného kajúcnika slovami:
Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji.
Namiesto prejavu vďaky a formuly na prepustenie môže kňaz povedať:
1
Umučenie nášho Pána Ježiša Krista,
orodovanie preblahoslavenej Panny Márie
i všetkých svätých
a všetko, čo urobíš dobré a pretrpíš zlé,
nech ti je liekom proti hriechom,
nech ti slúži na rozmnoženie milostí
a na získanie večného života.
Choď v pokoji.
2
Pán, ktorý ťa oslobodil od hriechov,
nech ti dá dedičstvo vo svojom Kráľovstve.
Jemu sláva naveky. Amen.
3
Blažený človek,
ktorému sa odpustila neprávosť
a ktorému sa zotrel hriech.
Veseľ sa, brat (sestra),
raduj sa v Pánovi.
Choď v pokoji.
4
Choď v pokoji!
A ohlasuj veľké skutky Boha,
ktorý ťa uzdravil.
SKRÁTENÝ OBRAD ZMIERENIA JEDNOTLIVÝCH KAJÚCNIKOV
Z pastoračných dôvodov kňaz môže niektoré časti obradu vynechať alebo skrátiť; vždy však treba zachovať v celku tieto úkony: vyznanie
hriechov a prijatie zadosťučinenia, výzvu na ľútosť, formulu rozhrešenia a formulu prepustenia.
Tu uvádzame formu skráteného obradu zmierenia jednotlivých kajúcnikov.
Kajúcnik sa prežehná. Podľa okolnosti sa môže prežehnať aj kňaz.
Kňaz môže povedať:
Pán nech je v tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy.
℟.
Amen.
Kde je taký zvyk, kajúcnik môže povedať formulu všeobecného vyznania a potom vyznáva svoje hriechy.
Spovedám sa Pánu Bohu i vám, (duchovný) otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy:
Kňaz podľa potreby pomáha kajúcnikovi, aby si vykonal úplnú spoveď. Poskytne mu dobré rady, povzbudí ho k dokonalej ľútosti nad hriechmi a pripomenie mu, že sa kresťan prostredníctvom sviatosti pokánia obnovuje vo veľkonočnom tajomstve tým, že umiera a vstáva s Kristom.
Kňaz má dbať na to, aby sa vo všetkom prispôsobil životnej situácii kajúcnika, a to tak v spôsobe reči, ako aj pri poskytovaní rád.
PRIJATIE ÚKONU POKÁNIA
Kňaz určí kajúcnikovi úkon pokánia, ktorý kajúcnik prijíma ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života.
MODLITBA KAJÚCNIKA
Potom kňaz vyzve kajúcnika, aby prejavil dokonalú ľútosť. Kajúcnik to urobí takto alebo podobne:
Bože môj, celým srdcom ťa milujem,
a preto veľmi ľutujem,
že som ťa hriechmi urazil.
Chcem sa naozaj polepšiť
a hriechu sa chrániť.
Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
ROZHREŠENIE
Potom kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí:
Milosrdný Boh Otec,
ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna
zmieril svet so sebou
a zoslal Ducha Svätého
na odpustenie hriechov,
nech ti službou Cirkvi
udelí odpustenie a pokoj.
A JA ŤA ROZHREŠUJEM OD TVOJICH HRIECHOV
V MENE OTCA I SYNA ✠ I DUCHA SVÄTÉHO.
Kajúcnik odpovie:
Amen.
PREPUSTENIE KAJÚCNIKA
Kňaz prepustí uzmiereného kajúcnika slovami:
Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji!
.
1
Umučenie nášho Pána Ježiša Krista,
orodovanie preblahoslavenej Panny Márie
i všetkých svätých
a všetko, čo urobíš dobré a pretrpíš zlé,
nech ti je liekom proti hriechom,
nech ti slúži na rozmnoženie milostí
a na získanie večného života.
Choď v pokoji.
2
Pán, ktorý ťa oslobodil od hriechov,
nech ti dá dedičstvo vo svojom Kráľovstve.
Jemu sláva naveky. Amen.
3
Blažený človek,
ktorému sa odpustila neprávosť
a ktorému sa zotrel hriech.
Veseľ sa, brat (sestra),
raduj sa v Pánovi.
Choď v pokoji.
4
Choď v pokoji!
A ohlasuj veľké skutky Boha,
ktorý ťa uzdravil.
ROZHREŠENIE OD CENZÚR
Pre hriechy toho času rezervované, či už sú rezervované samy osebe alebo cenzúrou (ratione sui vel ratione censurae), nie je osobitná formula rozhrešenia; stačí, keď spovedník má v úmysle rozhrešiť riadne disponovaného kajúcnika aj od týchto rezervovaných hriechov. Treba však dodržať – kým nebudú nové smernice a keď sú také okolnosti – predpisy platného práva, čo sa týka povinnosti rekurzu na kompetentnú autoritu.
Spovedník však môže, prv než by rozhrešoval od hriechov, rozhrešiť aj od cenzúry nižšie uvedenou formulou, ktorá sa používa mimo sviatosti pokánia.
Ak kňaz podľa právnych predpisov oslobodzuje kajúcnika od cenzúry mimo sviatosti pokánia, použije túto formulu:
JA, MOCOU MNE ZVERENOU,
OSLOBODZUJEM ŤA OD TRESTU
EXKOMUNIKÁCIE (alebo: SUSPENZIE, alebo INTERDIKTU)
V MENE OTCA I SYNA ✠ I DUCHA SVÄTÉHO.
Kajúcnik odpovie:
Amen.
DISPENZÁCIA OD IRREGUARITY
Ak kajúcnik upadol do nejakej irregularity, kňaz ho podľa právnych predpisov dišpenzuje od irregularity, a to buď v spovedi po rozhrešení alebo mimo spovedi, takto:
JA, MOCOU MNE ZVERENOU,
OSLOBODZUJEM ŤA OD IRREGULARITY,
DO KTOREJ SI UPADOL.
V MENE OTCA I SYNA ✠ I DUCHA SVÄTÉHO.
Kajúcnik odpovie:
Amen.
SCHÉMY NA SPYTOVANIE SVEDOMIA
Túto schému na spytovanie svedomia treba doplniť a prispôsobiť podľa miestnych zvyklostí a podľa osobitosti zhromaždených osôb.
Keď sa toto spytovanie svedomia berie bezprostredne pred prijatím sviatosti pokánia, je dobré, keď si každý odpovie na tieto otázky:
1. Pristupujem k sviatosti pokánia s úprimnou túžbou očistiť sa, obrátiť sa, obnoviť sa a prehĺbiť si priateľstvo s Bohom, alebo azda pokladám spoveď za ťarchu, ktorú treba prijať len veľmi zriedka?
2. V posledných spovediach som zabudol alebo naschvál zamlčal nejaké ťažké hriechy?
3. Vykonal som uložené zadosťučinenie? Napravil som zavinené škody? Uviedol som do praxe predsavzatie o polepšení života podľa evanjelia?
Vo svetle Božieho slova každý si spytuje svedomie.
I. Pán hovorí: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca.“
1. Mám srdce upriamené na Pána Boha a milujem ho nadovšetko ako syn otca tým, že verne dodržiavam jeho príkazy, alebo som v zajatí časných vecí? Mám vždy správny úmysel pri práci?
2. Mám pevnú vieru v Boha, ktorý k nám prehovoril vo svojom Synovi? Plne som prilipol k učeniu Cirkvi? Staral som sa o svoje náboženské formovanie počúvaním Božieho slova, účasťou na katechetickom poúčaní, a vyhýbal som všetkému, čo by mohlo škodiť mojej viere? Vždy som vyznal vieru v Boha a v Cirkev smelo a bez strachu? Ukázal som sa kresťanom v súkromnom i vo verejnom živote?
3. Modlil som sa ráno i večer? Moja modlitba bola opravdivým rozhovorom s Bohom, alebo len prázdnym vonkajším zvykom?
Vedel som obetovať Bohu svoje práce, radosti i žalosti?
Utiekal som sa s dôverou k Bohu v pokušeniach?
4. Mám v úcte a láske Božie meno, alebo som urazil Pána Boha hrešením, falošnou prísahou alebo tým, že som bral Božie meno nadarmo ? Bol som úctivý voči Panne Márii a svätým ?
5. Svätil som nedeľu a prikázané cirkevné sviatky tým, že som sa činne, pozorne a nábožne zúčastnil na liturgických zhromaždeniach, predovšetkým na svätej omši? Dodržal som príkaz o ročnej spovedi a o veľkonočnom prijímaní?
6. Mám azda iných „bohov“, čiže dôverujem viac iným veciam ako Bohu a viac sa starám o bohatstvo, povery, špiritizmus a iné formy mágie?
II. Pán hovorí: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“
1. Milujem svojho blížneho opravdivo, alebo využívam svojich bratov a sestry tým, že ich používam na dosiahnutie svojich záujmov, alebo im robím to, čo nechcem, aby iní robili mne? Nepohoršil som ich ťažko svojimi slovami a skutkami?
2. Pričiňujem sa vo svojej rodine trpezlivosťou a pravou láskou o dobro všetkých a robím radosť všetkým?
Pre deti: Poslúcham svojich rodičov? Ctím si ich a milujem? Pomáham im v ich duchovných a hmotných potrebách?
Pre rodičov: Starám sa o kresťanskú výchovu svojich detí? Dávam im dobrý príklad? Viem si udržať autoritu pre ich dobro?
Pre manželov: Bol som vždy verný ako v citoch tak i v skutkoch? Neboli chvíľky, keď som zapríčinil nespokojnosť a hádky?
3. Viem dať zo svojho tým, čo sú chudobnejší ako ja? Nakoľko to závisí odo mňa: chránim utláčaných a pomáham biednym? Alebo pristupujem s chladom a tvrdosťou k blížnym, najmä k chudobným, slabým, starcom, cudzincom, prípadne som azda pohŕdal ľuďmi inej rasy?
4. Som si vedomý poslania, ktoré som dostal pri birmovaní? Plním toto poslanie? Spolupracujem na charitných dielach Cirkvi, mám živý záujem o život farnosti? Prispievam na potreby Cirkvi a sveta, modlím sa napr. za jednotu Cirkvi, za šírenie evanjelia medzi národmi, za pokoj a spravodlivosť vo svete a pod.?
5. Záleží mi na rozvoji a prospechu ľudskej spoločnosti, v ktorej žijem, alebo žijem len sám pre seba, pre svoje osobné záujmy? Zúčastňujem sa, nakoľko len môžem, na podujatiach, ktoré podporujú spravodlivosť, verejnú mravnosť, svornosť a skutky milosrdenstva? Plnil som si občianske
povinnosti? Platil som povinné dane?
6. Vo svojom zamestnaní alebo povolaní som spravodlivý, pracovitý, čestný? Usiloval som sa svojou službou prispieť k dobru spoločnosti? Dal som pracovníkom a tým, čo mi pomáhali, spravodlivú mzdu? Dodržal som sľuby a dohovory?
7. Poslúchal som zákonitú autoritu a prejavil som jej povinnú úctu?
8. Ak mám nejakú funkciu alebo vykonávam nejakú moc, používam to na svoje obohatenie alebo v duchu služby na dobro iných?
9. Konal som všetko pravdivo a verne, alebo som iným zapríčinil zlo klamaním, osočovaním, ohováraním, opovážlivým posudzovaním a porušením tajomstva?
10. Nenarušil som život, zdravie, dobrú povesť a česť blížneho? Neurobil som im škodu? Neurobil som alebo som niekomu neradil potrat? Zotrvával som v hneve voči iným? Oddelil som sa od blížnych hádkami, nepriateľstvom, urážkami a hnevom? Pre svoju sebeckosť som vedome zanedbal svedčiť o nevine blížneho?
11. Kradol som? Nespravodlivo som túžil za majetkom blížneho? Poškodil som majetok blížneho ? Vrátil som cudziu vec a napravil škodu, čo som zapríčinil?
12. Ak sa mi dostalo urážok, bol som ochotný z lásky ku Kristovi odpustiť blížnemu, alebo som v sebe prechovával nenávisť a túžil som po pomste?
III. Kristus Pán povedal: „Buďte dokonali, ako je dokonalý váš Otec.“
1. Aký je základný smer môjho života? Oživujem v sebe nádej na večný život? Usiloval som sa posilniť svoj duchovný život modlitbou, čítaním Písma, meditáciou, prijímaním sviatostí a zapieraním seba? Krotil som v sebe zlé náklonnosti a vášne ? Premáhal som závisť a rozkošníctvo v jedle a pití? Bol som pyšný? Vyvyšoval som sa pred Bohom nad ostatných a pohŕdal som nimi v domnienke, že som lepší od nich? Nanucoval som iným iba svoju vôľu a nedbal som na ich slobodu a práva?
2. Ako som využíval čas, svoje sily a dary, ktoré som dostal od Boha ako „talenty evanjelia“? Toto všetko mi slúži na to, aby som sa deň čo deň zdokonaľoval? Nebol som nedbalý a lenivý?
3. Trpezlivo som znášal bolesti a protivenstvá života? Ako som sa usiloval praktizovať zaprenie seba, aby som dopĺňal „to, čo chýba Kristovmu utrpeniu“? Dodržal som príkaz pôstu a zdržanlivosti?
4. Zachoval som si telo v nevinnosti a čistote? Uvedomoval som si, že je chrámom Ducha Svätého, určené na vzkriesenie a slávu? Strážil som svoje zmysly a vyhýbal som poškvrne na duši i na tele zlými myšlienkami a žiadosťami, nemravnými rečami a skutkami? Čítal som niečo také alebo hovoril som o niečom takom, alebo pozeral sa na niečo také, čo sa protiví kresťanskej a ľudskej dôstojnosti? Pri užívaní manželstva som dodržal morálny zákon?
5. Zo strachu alebo z pretvarovania som konal proti svedomiu?
6. Usiloval som sa svoj život uviesť do súladu s opravdivou slobodou Božích detí? Žil som podľa Ducha? Nie som otrokom nejakých návykových vášní?
Keď sa táto predloha použije bezprostredne pred prijatím sviatosti pokánia:
Myšlienky na modlitbu:
Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy, aby som ich úprimne oľutoval, a aby som sa naozaj polepšil.
Posilni ma, aby som sa z nich dobre vyznal a konal pokánie.
Otázky:
Kedy som sa spovedal naposledy? Nezamlčal som naschvál' nejaký ťažký hriech? Nezabudol som povedať niektorý ťažký hriech? Ako som spĺňal predsavzatia?
1. prikázanie: Život podľa viery v Boha
Učil som sa pravidelne náboženstvo? Snažil som sa zapamätať si niečo z kázni? Nehanbil som sa za vieru? Modlil som sa ráno i večer? Modlil som sa azda nerád a nedbalo?
2. prikázanie: Úcta k Bohu
Nevyslovoval som Božie meno nadarmo? Nehovoril som posmešne alebo neúctivo o Bohu a o svätých veciach?
3. prikázanie: Láska k Pánu Ježišovi a k jeho Cirkvi
Nevynechal som dobrovoľne svätú omšu v nedeľu a v prikázaný sviatok? (Koľkokrát?) Prichádzal som načas na sv. omšu? Bol som pri nej sústredený alebo nepozorný?
4. prikázanie: Rodičia
Bol som poslušný voči rodičom? Pomáhal som im? Nezarmucoval som ich? Modlil som sa za nich? Nebol som vzdorovitý? Bol som úctivý a pozorný voči starým ľuďom? Bol som znášanlivý a spravodlivý voči súrodencom?
5. prikázanie: Láska k sebe a blížnemu
Neškodil som si na zdraví? Nebol som maškrtný? Zachovával som dobrovoľný pôst? Cvičil som sa v ovládaní seba? Nebol som sebecký, zlostný, závistlivý? Nebol som pyšný? Nenadával som iným? Nebil som iných? Nehneval som sa na niekoho? Odpustil som blížnemu? Nenavádzal som niekoho na zlé? Nedával som zlý príklad? Netrápil som zvieratá? Dbal som na premávkové a bezpečnostné predpisy? Neoddal som sa športu na úkor svojich povinností?
6. a 9. prikázanie: Čistota
Naše telo je krásny chrám Ducha Svätého. Je Božím dielom.
Čistota a cudnosť ho chránia, aby dorástlo v dospelého človeka.
Kto sa nenaučí ovládať, je slaboch.
Nemyslel som alebo nehovoril som necudne? Nepočúval som nečisté reči? Nedíval som sa na také veci, ktoré zvádzali na nečistotu? Nečítal som také knihy? Nepozeral som sa na také filmy? Nerobil som necudné veci? Nenavádzal som niekoho na také veci?
7. a 10. prikázanie: Spravodlivosť
Zachádzal som šetrne so svojimi vecami? Nepoškodil som cudzí alebo verejný majetok? Nekradol som? Vrátil som alebo nahradil som ukradnutú vec? Ponechal som si nájdené veci? Nebol som lakomý? Neutrácal som peniaze na zbytočnosti? Plnil som si dobre povinnosti? Učil som sa svedomite? Nebol som lenivý? Bol som neporiadny vo svojich veciach?
8. prikázanie: Pravdivosť a čestnosť
Neklamal som? Zo strachu, pred trestom, z vyvyšovania sa nad iných? Nevymýšľal som chyby na iných ? Nepretvaroval som sa? Nevyzradil som zverené tajomstvo? Dodržal som, čo som sľúbil?
Keď sa táto predloha použije bezprostredne pred prijatím sviatosti pokánia:
Uvedomím si, že som v Božej prítomnosti a pomodlím sa:
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
v tvojej knihe sú zapísané všetky moje skutky.
Veď ma do života večného.
(Porov. Ž 138, 1, 16.24)
Zadívam sa do svojho srdca a spytujem si svedomie:
Čo sa neľúbi Pánu Bohu z toho, čo som myslel, hovoril a konal?
Doma
— Odvrával som otcovi a matke?
— Bol som neposlušný, hneval som ich?
— Hádal som sa a bil so súrodencami?
— Bol som neochotný a tvrdý voči ostatným doma?
— Modlil som sa ráno, večer a cez deň?
V kostole
— Bol som v nedeľu a prikázaný sviatok na sv. omši?
— Bol som v kostole pozorný, nehral som sa s inými?
— Nevyrušoval som?
V škole
— Dával som pozor? Choval som sa slušne voči učiteľom?
— Plnil som si svedomite školské povinnosti?
Mimo domu
— Bol som dobrý voči kamarátom?
— Nenadával som im? Neklamal som ich pri hre?
— Hovoril som vždy pravdu?
— Nekradol som?
Keď som sám
— Uvedomujem si, že moje telo je chrám Boží?
— Mám k nemu úctu?
Poprosím Pána Boha, aby mi odpustil hriechy a urobím si predsavzatie, že sa polepším.
ŽALM NA POĎAKOVANIE (Ž 118, 1, 10-12 a 15-16, 18, 33, 105, 169, 174-175)
R. Velebím ťa, Pane; nauč ma zachovávať tvoje príkazy.
1. Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, *
čo kráčajú podľa zákona Pánovho.
2. Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; *
nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. — R.
3. Tvoje výroky si uchovávam v srdci, *
aby som proti tebe nezhrešil.
4. Pane, ty si velebný; *
nauč ma svoje ustanovenia. — R.
5. Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, *
o tvojich cestách rozjímať.
6 . V tvojich ustanoveniach mám záľubu, *
na tvoje slová nechcem zabúdať. — R.
7. Otvor mi oči, *
aby som pozoroval divy tvojho zákona.
8. Pane, daj mi zákon, cestu tvojich ustanovení, *
a ja vždy pôjdem po nej. — R.
9. Tvoje slovo je svetlom mojim nohám *
a pochodňou na mojich chodníkoch.
K tebe, Pane, nech moja úpenlivá prosba prenikne: *
podľa svojho slova daj mi chápavosť. — R.
11. Pane, túžim za tvojou pomocou *
a tvoj zákon je mi slasťou.
12. Moja duša bude žiť a teba chváliť. *
a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. — R.