ŠTVRTÁ KAPITOLA

 

USTANOVENIA NA LITURGICKÚ SLUŽBU

 

USTANOVENIE MIMORIADNEHO VYSLUHOVATEĽA SVÄTÉHO PRIJÍMANIA

 

1.     Sú zvláštne situácie, v ktorých sa dá pozorovať, že chýba dostatok vysluhovateľov svätého prijímania, či už počas omše pre veľký počet ľudí, alebo pre zvláštnu neschopnosť kňaza, ale aj mimo omše, keď je ťažko prinášať posvätné hostie na miesta od seba vzdialené, najmä ako viatikum pre chorých, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti, alebo ak si veľký počet chorých, najmä v nemocniciach alebo v podobných zariadeniach, vyžaduje viacerých rozdávateľov. Aby veriacim, ktorí v stave milosti a s nábožnosťou chcú mať účasť na posvätnom pokrme, nechýbala táto sviatostná pomoc a útecha, je vhodné ustanoviť mimoriadnych vysluhovateľov, ktorí sebe i ostatným veriacim môžu rozdávať sväté prijímanie.

2.     Miestnym ordinárom je udelená fakulta, podľa ktorej môžu dovoliť vhodnej osobe, menovite vybratej za mimoriadneho vysluhovateľa, aby v určitom prípade alebo na istý čas, alebo v prípade nevyhnutnosti aj natrvalo posilňovala seba nebeským chlebom alebo ho rozdávala ostatným veriacim a prinášala ho chorým domov vtedy, keď:

1.     chýba kňaz, diakon a akolyta;

2.     v rozdávaní svätého prijímania im (kňazom, diakonom a akolytom) prekáža iná pastoračná služba, choroba a pokročilý vek;

3.     počet veriacich, ktorí chcú pristúpiť k svätému prijímaniu, je taký veľký, že by sa slávenie omše alebo rozdávanie mimo omše veľmi predĺžilo.

3.     Tí istí ordinári môžu dovoliť jednotlivým kňazom vykonávajúcim posvätnú službu, aby poverili vhodnú osobu, ktorá by rozdávala sväté prijímanie naozaj v nevyhnutných prípadoch, len pre takýto prípad. Pretože tieto fakulty sa dávajú len pre duchovné dobro veriacich a v nevyhnutnom prípade, kňazi si musia pamätať, že takéto fakulty ich nedišpenzujú od úlohy rozdávať najsvätejšiu Eucharistiu veriacim, ktorí ju oprávnene žiadajú prijať, ani od úlohy prinášať ju a podávať chorým (Immens caritatisæ, I).

 

 

OBRAD USTANOVENIA MIMORIADNEHO VYSLUHOVATEĽA SVÄTÉHO PRIJÍMANIA

 

NA URČITÝ ČAS

 

4.     Tento obrad sa použije pri ustanovení mimoriadneho vysluhovateľa sv. prijímania, ktorého na túto službu určil biskup dekrétom na určitý čas. Tento obrad sa koná vo svätej omši po homílii.

5.     Kňaz po homílii, v ktorej poučil prítomných o dôvode tej to úlohy pre spoločenstvo veriacich, predstaví ľudu osobu vybratú na vysluhovanie svätého prijímania, prečíta dekrét biskupa, ktorým je vyvolený na túto službu poverený, a potom sa prihovorí takto alebo podobne:

 

K.: Drahí bratia a sestry, nášmu bratovi M. sa zveruje úloha, aby mohol Eucharistiu sám prijímať, iným vysluhovať, nosiť ju chorým a prinášať viatikum. A ty, drahý brat, ktorý si určený na takúto úlohu v Cirkvi, usiluj sa vynikať pred ostatnými kresťanským životom, vierou a mravmi a snaž sa zapálene žiť z tohto tajomstva jednoty a lásky; veď my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme účasť na jednom chlebe a jednom kalichu.

Keď teda budeš iným vysluhovať Eucharistiu, cvič sa v bratskej láske podľa Pánovho príkazu. Keď on dával svoje telo učeníkom za pokrm, povedal: „Toto vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.“

 

6.     Po príhovore sa vyvolený postaví pred kňaza, ktorý sa ho pýta:

 

K.: Chceš vziať na seba úlohu podávať bratom a sestrám Kristovo telo, ako službu na budovanie Cirkvi?

M.: Chcem.

K.: Chceš túto službu konať bedlivo a so všetkou starostlivosťou a úctou?

M.: Chcem.

 

7.     Všetci vstanú. Vyvolený si však kľakne a kňaz vyzve veriacich na modlitbu:

 

K.: Drahí bratia a sestry, s dôverou prosme Boha Otca, aby láskavo naplnil svojím požehnaním tohto nášho brata vyvoleného na vysluhovanie Eucharistie.

 

8.     Všetci sa v tichosti chvíľu modlia. Potom kňaz pokračuje:

 

K.: Bože, dobrý a láskavý,

pôvodca a správca svojej rodiny,

požehnaj † tohto nášho brata M.,

aby verne rozdeľoval

bratom a sestrám Chlieb života,

a aby podporovaný silou tejto sviatosti

dosiahol účasť na nebeskej hostine.

Skrze Krista nášho Pána.

Ľ.: Amen.

 

9.     Do spoločnej modlitby veriacich treba zaradiť vzývanie za tohto vyvoleného vysluhovateľa.

10. Pri obetnom sprievode ustanovený vysluhovateľ nesie nádobu s chlebom a pri svätom prijímaní môže prijať Eucharistiu pod obidvoma spôsobmi.

11. Pri ustanovovaní viacerých vysluhovateľov treba všetky texty používať v množnom čísle.

 

 

OBRAD USTANOVENIA MIMORIADNEHO VYSLUHOVATEĽA SVÄTÉHO PRIJÍMANIA

 

NA URČITÝ PRÍPAD

 

12. Diecézny biskup má fakultu, ktorou môže dovoliť jednotlivým

kňazom vykonávajúcim posvätnú službu, aby mohli v ozaj nevyhnutných prípadoch určiť ad actum vhodného veriaceho, ktorý by spolu s nimi rozdával sväté prijímanie.

13. Takýto veriaci, ktorý je určený v prípadoch ozajstnej potreby na udeľovanie svätého prijímania, má prijať túto úlohu podľa obradu, ktorý nasleduje.

14. Keď celebrujúci kňaz podľa zvyku sám prijal Oltárnu sviatosť, mimoriadny vysluhovateľ pristúpi k oltáru, postaví sa pred kňaza, ktorý ho požehná týmito slovami:

 

K.: Nech ťa žehná † Pán na vysluhovanie Kristovho tela tvojim bratom a sestrám.

15. On odpovie:

M.: Amen.

 

16. Kňaz podá prijímanie vysluhovateľovi svätého prijímania, ak tento chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, a potom mu podá pyxidu alebo nádobu s hostiami a spolu s ním ide vysluhovať veriacim sväté prijímanie.

 

 

OBRAD PRIJATIA ZA MINIŠTRANTA

 

17. Pri bohoslužbe slova po homílii kňaz zavolá po mene tých, čo budú vykonávať liturgickú službu. Volaní sa postavia pred kňaza alebo pred oltár a kňaz hovorí:

 

K.: Milí chlapci, Pán vás volá do svojej služby pri oltári. Vy ste toto povolanie vo svojom vnútri počuli a ochotne sa do tejto služby hlásite. Teraz vás s láskou prijímame medzi tých, čo zodpovedajú za túto liturgickú službu.

Dobre si uvážte a uvedomte, akú úlohu beriete na seba. Stávate sa totiž služobníkmi oltára a spolupracovníkmi kňaza v jeho liturgických úkonoch, ktoré nám zanechal Ježiš Kristus na spásu duší. Je to veľmi zodpovedná, ale krásna služba.

Budete pomáhať kňazovi a ostatným služobníkom čo najdôstojnejšie, aby aj vašou zásluhou každé slávenie bolo dôstojné a usporiadané.

V tejto službe sa správajte ako praví učeníci Pána. Od vás sa očakáva, že budete mať podľa vzoru Pánových učeníkov úctu a lásku k posvätným veciam, budete ochotne a pohotovo slúžiť pri bohoslužbách, budete v srdci veselí a čistí, a to tak pri oltári, ako aj v živote. Ale skôr, ako by sme vás uviedli do tejto liturgickej služby, verejne pred (farským) spoločenstvom vyjadrite svoju vôľu a ochotu vziať na seba túto úlohu.

 

K.: Chcete naozaj ochotne konať túto službu pre Pána a pre naše farské spoločenstvo?

M.: Áno, chceme.

K.: Teraz teda predneste svoj sľub.

 

18. Každý miništrant postojačky hovorí nahlas:

 

M.: Pane Ježišu, ďakujem ti, že si ma povolal do služby pri oltári (medzi služobníkov oltára). Sľubujem ti, že s tvojou pomocou budem vždy ochotne, veľkodušne a s radosťou slúžiť pri liturgických sláveniach. Sľubujem, že moje správanie v kostole, doma, v škole a vôbec všade bude vždy príkladné. Budem sa usilovať žiť podľa tvojho príkladu. Amen.

 

19. Keď sľub predniesli všetci miništranti, kňaz dodá:

 

K.: Pán nech vám pomáha svojím požehnaním a podpora vašich rodičov nech vás zachová v službe verných a šľachetných.

 

20. Potom sa spieva vhodná pieseň, ktorá má vyjadrovať radosť, odhodlanie.

21. Kňaz zatiaľ odovzdá každému chlapcovi liturgický odev, do ktorého mu rodičia pomôžu obliecť sa.

22. Omša pokračuje Krédom, ak je. Potom sa kňaz obráti k ľudu a nasledujú prosby z príslušného liturgického dňa alebo obdobia, ku ktorým sa pridá:

 

K.: Drahí bratia a sestry, vzývajme Boha, nášho Otca, za potreby všetkých ľudí a celej Cirkvi, ale najmä za týchto našich bratov, ktorých sme dnes prijali medzi miništrantov:

 

1.  Pane, prijmi úmysel týchto svojich synov, ktorých sme dnes uviedli do liturgickej služby,

a pomáhaj im, aby ti verne a ochotne slúžili pri tvojom oltári.

2.  Na orodovanie svätého Dominika Savia, patróna miništrantov, zachovaj ich vo svojej láske a milosti

a daj , aby boli pre všetkých vzorom nábožného života.

23. Spoločná modlitba veriacich sa uzavrie modlitbou požehnania:

 

K.: Láskavý Otče,

zošli svoje požehnanie na tento ľud

a na † týchto svojich synov,

čo sa zasväcujú tvojej službe pri oltári,

aby verne plnili svoju úlohu

a mohli byť vzorom svojim bratom

na slávu tvojho mena.

Skrze Krista nášho Pána.

 

 

DODATOK

 

ÚVOD

 

VEREJNE ODPROSENIE ZA HRUBÉ ZNEUCTENIE KOSTOLA

 

 

CÆREMONIALE EPISCOPORUM

Kapitola XX (body 1070 – 1092)

 

1.     Zločiny vykonané v kostole sa dotýkajú spoločenstva bratov a sestier veriacich v Krista a urážajú ho, lebo posvätná budova je znakom a obrazom tohto spoločenstva.

2.     Za takýto zločin a bohapustosť treba pokladať to, čo hrubo zneucťuje posvätné tajomstvá, najmä eucharistické spôsoby, a robí sa to na potupu Cirkvi alebo ťažko uráža dôstojnosť človeka a ľudskej spoločnosti.

3.     Kostol sa teda zneuctí činmi hrubo urážajúcimi a vykonanými v kostole na pohoršenie veriacich a sú podľa úsudku miestneho ordinára také vážne a odporujúce posvätnosti miesta, že sa v ňom nesmie konať bohoslužba, kým sa zločin kajúcnym obradom nenapraví.

4.     Zločin vykonaný v kostole treba čím skôr napraviť kajúcnym obradom; kým sa tento obrad nevykoná, nemá sa v ňom sláviť ani Eucharistia, ani iné sviatosti, ani ostatné liturgické obrady. Ale je dobré pripraviť veriacich na kajúcny obrad kázaním Božieho slova a pobožnosťami, ba slávením sviatosti pokánia ich vnútorne obnoviť.

5.     Na znak pokánia treba oltár obnažiť a všetko, čo zvyčajne vyjadruje radosť a veselosť, odstrániť: zažaté svetlá, kvety a podobné veci.

6.     Patrí sa, aby kajúcnemu obradu predsedal diecézny biskup na znak toho, že nielen miestna komunita, ale celá diecéza sa pridružuje k obradu a je pripravená na obrátenie a pokánie.

7.     Podľa okolností biskup spolu so správcom kostola miestneho spoločenstva určí, či sa bude sláviť eucharistická obeta, alebo bohoslužba slova.

8.     Kajúcny obrad sa môže konať v ktorýkoľvek deň okrem Veľkonočného trojdnia, nedieľ a slávností. No niet prekážky, ba je vhodné, aby veriaci neutrpeli duchovnú škodu, aby sa kajúcny obrad slávil na vigíliu nedele alebo slávnosti.

9.     Na slávenie kajúcneho obradu treba pripraviť:

10. a/ Rímsky rituál, lekcionár,

b/ nádobu s vodou na požehnanie a kropáč,

c/ kadidelnicu s navikulou na incenz a lyžicu,

d/ procesiový kríž a sviece pre miništrantov,

e/ plachtu na oltár, sviece a všetko, čo patrí k výzdobe oltára,

f/ všetko, čo sa vyžaduje na slávenie omše, ak bude omša.

11. V kajúcnom obrade sa použijú posvätné rúcha fialovej alebo kajúcnej farby podľa miestnych zvyklostí, ak sa neslávi omša, ktorá by si vyžadovala rúcha inej farby.

12. Ďalej sa pripraví:

§  pre biskupa: alba, pektorál, štóla, pluviál alebo ornát, mitra, berla;

§  pre kňazov: rúcha na omšu;

§  pre diakonov: alby, štóly a podľa okolností dalmatiky;

§  pre ostatných posluhujúcich: alby alebo iné zákonite uznané rúcha.

 

KAJÚCNY OBRAD SPOJENÝ SO SLÁVENÍM EUCHARISTIE

 

13. Obrad, ktorý sa na nápravu zneucteného kostola môže vhodnejšie použiť, je kajúcny obrad zosúladený so slávením Eucharistie. Ako sa totiž nový kostol v prvom rade posväcuje slávením Eucharistie, tak sa aj patrí, aby sa zneuctený kostol tým istým slávením prinavrátil do svojho pôvodného stavu.

14. Vzhľadom na spoločenstvo, ktorým sa kňazi pri slávení kajúcneho obradu pridružujú biskupovi, je vhodné, aby biskup koncelebroval omšu s prítomnými kňazmi, najmä s tými, ktorí vykonávajú pastoračnú službu v kostole, ktorý bol zneuctený.

15. Vlastné texty, ktoré sa vyžadujú na slávenie omše, sa naznačujú na príslušných miestach v rituáli. No možno vziať omšu, ktorá sa zdá vhodnejšia na nápravu zneuctenia, napr. omšu O najsvätejšej Eucharistii, keď bola hrubo zneuctená Najsvätejšia sviatosť, alebo omšu Za svornosť, ak sa v kostole stala ťažká zvada medzi bratmi spoločenstva.

 

VSTUP DO KOSTOLA

 

16. Zhromaždenie ľudu a vstup do kostola sa vhodne koná podľa časových a miestnych okolností tak, že sa použije jeden z dvoch spôsobov, ktoré sa tu opisujú.

 

Prvý spôsob: Procesia

17. V primeranú hodinu sa ľud zhromaždí v susednom kostole alebo na inom vhodnom mieste, odkiaľ ide procesia do zneucteného kostola, za ktorého zneuctenie sa odprosuje. Popredu ide miništrant s krížom. Biskup, ktorý má mitru a berlu, koncelebrujúci kňazi, diakoni a miništranti, každý oblečený do svojho rúcha, idú na miesto, kde sa zhromaždil ľud. Biskup odloží berlu a mitru a pozdraví ľud.

18. Biskup príhovorom vhodne povzbudí veriacich na slávenie. Potom ich vyzve na modlitbu a po krátkej tichej modlitbe povie kolektu.

19. Potom diakon môže zvolať: Poďme v pokoji a usporiada sa procesia do zneucteného kostola: vpredu ide miništrant s krížom, ktorého sprevádzajú dvaja akolyti so zažatými sviecami, potom nasledujú miništranti, koncelebrujúci kňazi, biskup s mitrou a berlou, ktorého sprevádzajú diakoni a veriaci.

20. Počas procesie sa spievajú zvyčajným spôsobom litánie k svätým, v ktorých sa na príslušnom mieste pripoja vzývania miestneho patróna a titulu svätca kostola, ktorý sa má znovu vysvätiť. Pred vzývaním: Kriste, Syn živého Boha sa pridá vzývanie so zreteľom na obrad, ktorý sa koná, a možno pridať aj iné vzývania zodpovedajúce potrebám komunity.

21. Keď biskup vojde do kostola, ide – bez toho, že by si uctil oltár – k sedadlu; koncelebranti, diakoni a miništranti zaujmú pre nich pripravené miesta. Potom biskup odloží berlu a mitru, požehná vodu a vykoná pokropenie, ako sa opisuje nižšie v bodoch č. 585 - 586.

 

Druhý spôsob: Vstup

22. Ak sa nemôže uskutočniť procesia alebo sa zdá menej vhodná, veriaci sa zhromaždia v kostole. Biskup s mitrou a berlou, kňazi koncelebranti, diakoni a miništranti – každý oblečený do svojho rúcha – vyjdú zo sakristie za krížom, ktorý nesie miništrant sprevádzaný dvoma miništrantmi so zažatými sviecami, a idú cez kostol do presbytéria. Medzitým sa spieva antifóna so Žalmom 130 alebo iný vhodný spev.

23. Keď príde procesia do presbytéria, miništranti, diakoni a koncelebrujúci kňazi zaujmú svoje miesta a biskup – bez toho, že by si uctil oltár – ide k sedadlu, kde si odloží berlu a mitru a pozdraví ľud.

 

POŽEHNANIE VODY A POKROPENIE VODOU

 

24. Po vstupnom obrade biskup požehná vodu na pokropenie ľudu na pamiatku krstu, na znak pokánia a na obmytie oltára a stien zneucteného kostola. Miništranti prinesú pred biskupa, ktorý stoj í pri sedadle, nádobu s vodou. Biskup príhovorom vyzve všetkých na modlitbu a po krátkej tichej modlitbe povie modlitbu požehnania.

25. Po vzývaní nad vodou biskup sprevádzaný diakonmi pokropí požehnanou vodou oltár. A – ak chce – prejde cez kostol a kropí ľud a steny. Medzitým sa spieva antifóna.

26. Keď sa to skončí, biskup sa vráti k sedadlu; potom so zloženými rukami vyzve na modlitbu a po krátkej tichej modlitbe povie s rozopnutými rukami kolektu.

 

LITURGIA SLOVA

 

27. V liturgii slova čítania, responzóriový žalm a verš pred evanjeliom sa berú z lekcionára na omšu za odpustenie hriechov, ak sa z vecných dôvodov nezdajú vhodnejšie iné čítania. Po čítaní evanjelia biskup si ako zvyčajne sadne na sedadlo – má mitru a berlu – ak nerozhodne ináč, povie homíliu, v ktorej vysvetlí biblické čítania, ako aj obnovenú dôstojnosť kostola a starosť o zveľadenie svätosti miestnej cirkvi.

28. Spoločná modlitba sa vynechá, ak sa na začiatku slávenia spievali Litánie k svätým; ak sa nespievali, spoločnú modlitbu treba vykonať tak, že sa v nej k zvyčajným prosbám pripojí prosba za obrátenie a odpustenie podľa vzoru exemplárov, ktoré sa predkladajú v Rímskom rituáli.

 

LITURGIA EUCHARISTIE

 

29. Po modlitbe veriacich si biskup vezme mitru a sadne si. Diakon a miništranti prikryjú oltár plachtou a podľa okolností ho ozdobia kvetmi, pripravia svietniky so sviecami, ktoré sa vyžadujú na slávenie omše, a ak treba, kríž.

30. Po príprave oltára niektorí veriaci prinesú chlieb a víno i vodu na slávenie Eucharistie. Biskup prijíma dary pri sedadle. Kým sa prinášajú dary, možno spievať antifónu alebo iný vhodný spev.

31. Potom diakon a miništranti umiestnia na oltári korporál, purifikatórium, kalich a misál.

32. Keď je všetko pripravené, biskup si odloží mitru, príde k oltáru a pobozká ho. Omša pokračuje zvyčajným spôsobom. Po modlitbe Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných incenzujú sa obetné dary a oltár.

33. Potom je modlitba nad obetnými darmi.

34. Kde sa hrubo zneuctili eucharistické spôsoby, vynechajú sa záverečné obrady a nasleduje podľa okolností vystavenie Eucharistie a eucharistické požehnanie (po prijímaní sa vloží veľká hostia do ostenzória alebo sa nechá cibórium na oltári a po modlitbe po prijímaní nasleduje riadna odprosujúca pobožnosť a adorácia).

35. Na záverečné požehnanie, ktoré sa zvyčajne udeľuje, biskup môže použiť jednu z formúl slávnostného požehnania. Potom diakon zvyčajným spôsobom ľud prepustí.

 

1.    KAJÚCNY OBRAD SPOJENÝ SO SLÁVENÍM BOŽIEHO SLOVA

 

36. Ak sa koná iba slávenie Božieho slova, všetko sa deje, ako je naznačené vyššie pod č. 578 – 589. Potom sa vzýva Božie milosrdenstvo prosbami, ktoré sú v rituáli, alebo primeranými kajúcnymi prosbami. Na to miništranti alebo veriaci položia na oltár plachtu a prípadne ho ozdobia kvetmi. Medzitým sa kostol slávnostne vysvieti. Biskup príde k oltáru, uctí si ho bozkom a incenzuje ho. Po incenzácii stojac pri oltári uvedie vhodným príhovorom Modlitbu Pána, ktorú potom všetci spievajú. Hneď nato biskup povie vhodnú modlitbu naznačenú v rituáli. Ľud požehná zvyčajným spôsobom a potom sa prepustí.

 

OBRAD ODPROSENIA ZA ZNEUCTENIE

 

ÚVODNÝ PRÍHOVOR

 

K.: Milovaní bratia a sestry, zišli sme sa, aby sme odprosili Pána za skutok zneuctenia tohto chrámu a opäť na tomto svätom mieste slávili Pánovu obetu. S kajúcim srdcom naplneným túžbou po odpustení, nábožnosťou a oddanosťou sa zúčastnime na tomto úkone odprosenia za zneuctenie tohto Božieho chrámu, s otvoreným srdcom počúvajme Božie slovo, aby sme sa tak všetci premieňali na duchovný chrám a zdokonaľovali v láske k nebeským veciam.

 

KOLEKTA

 

K.: Všemohúci a večný Bože,

zahrň svojím požehnaním tento zneuctený chrám,

ktorý sa stal obeťou ľudskej slabosti

a úkladov zlého ducha,

a všetkým, ktorí ťa v ňom budú vzývať,

poskytni svoju pomoc a milosť,

aby tvoje slovo a sviatosti vysluhované na tomto mieste

boli posilou pre všetkých veriacich zhromaždených okolo tvojho oltára.

Skrze Krista, nášho Pána.

Ľ.: Amen.

 

POŽEHNANIE VODY

 

K.: Milovaní bratia a sestry, dnes chceme Pána odprosiť za všetky urážky, ktoré sa zneuctením dostali tomuto chrámu. Pokorne prosme nášho Pána, aby láskavo požehnal túto vodu, ktorou budeme pokropení na znak pokánia a na pamiatku krstu a ktorou pokropíme aj steny a oltár tohto chrámu. Nech nám Boh pomáha svojou milosťou, aby sme stále viac poznávali Ducha, ktorého sme prijali, a aby sme verne vytrvali v jeho Cirkvi.

 

K.: Bože, ty si Boh láskavý, odpúšťajúci a milosrdný.

Ľuďom preukazuješ nesmiernu lásku ako starostlivý Otec,

očisťuješ ich od hriechov

a neprestajne ich privádzaš ku Kristovi.

Svojím rozhodnutím si ustanovil,

aby tí, čo vstúpia do posvätného prameňa ako hriešnici

a tam zomrú s Kristom,

vyšli z neho zbavení viny

a stali sa tak Kristovými údmi a spoludedičmi večnej odmeny.

Prosíme ťa, požehnaj † túto vodu;

pokropíme ňou seba i tento chrám,

za ktorého zneuctenie ťa dnes odprosujeme.

Nech nám táto voda pomôže stať sa chrámom tvojho Ducha,

chrániť sa hriechov

a skutkov poškvrňujúcich sväté veci a sväté miesta

a napokon prísť do nebeského Jeruzalema.

Skrze Krista, nášho Pána.

Ľ.: Amen.

 

SPOLOČNÁ MODLITBA VERIACICH

 

K.: Drahí bratia a sestry, s úprimným a kajúcim srdcom prosme Boha o odpustenie za zneuctenie tohto chrámu a prednesme mu svoje prosby.

Prosíme ťa, Bože.

 

1.    Pane, Bože všemohúci, prosíme ťa za všetkých zhromaždených v tomto chráme, aby dokázali svedčiť o viere v teba svojimi skutkami.

2.    Pane, Bože milosrdný, zmiluj sa nad všetkými ľuďmi, ktorí ťa zraňujú konaním skutkov, ktoré nie sú v súlade s tvojimi prikázaniami dobra a lásky.

3.    Pane, Bože odpúšťajúci, vlej do duší, v ktorých zlý duch rozosieva semená konania potupných a urážajúcich činov, osvietenie tvojím Svätým Duchom.

4.    Pane, Bože verný, zachovávaj nás vo svojej milosti a požehnaní, aby sme mali vždy silu odolávať nástrahám hriechu, a tak zostávať verní čistote a nasledovaniu Krista.

 

K.: Bože, vypočuj naše prosby,

očisťuj poškvrnených,

posilňuj kráčajúcich a neopúšťaj bojujúcich,

ktorí chcú plniť tvoju vôľu,

zotrvávať v tvojej milosti

a približovať sa k plnému prežívaniu

prítomnosti tvojho kráľovstva

na zemi i vo večnosti.

Skrze Krista, nášho Pána.

Ľ.: Amen.

 

 

EUCHARISTICKÁ ODPROSUJÚCA POKLONA

 

Ak boli hrubo zneuctené eucharistické spôsoby, koná sa zmierna poklona pred vystavenou Oltárnou sviatosťou.

 

ÚVODNÉ ZVOLANIA

Ž 95, 1 – 2. 6 – 7. 8 – 9

 

K.: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

Ľ.: Pane, daj , aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

 

K.: Poďte, plesajme v Pánovi, *

oslavujme Boha, našu spásu.

Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár *

a oslavujme ho žalmami.

Ľ.: Pane, daj , aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

 

K.: Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, *

kľaknime na kolená pred Pánom,

ktorý nás stvoril. Lebo on je náš Boh +

a my sme ľud jeho pastviny *

a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

Ľ.: Pane, daj , aby srne počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

 

K.: Čujte dnes jeho hlas: *

„Nezatvrdzujte svoje srdcia

ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, +

kde ma pokúšali vaši otcovia; *

skúšali ma, hoci moje skutky videli.“

Ľ.: Pane, daj , aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

 

ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA

 

O očistení a posvätení chrámu

 

K.: Počujme slová z Prvej knihy Machabejcov

4, 36 – 40. 44 – 58

V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu!“ Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. I videli svätyňu spustošenú, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach rástlo krovie ako v lese alebo na nejakom vrchu a komôrky boli zborené. Roztrhli si šaty a dali sa do veľkého plaču, sypali si popol na hlavu, padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových poľniciach a volali k nebu.

Keď rozmýšľali, čo urobiť s oltárom na zápalné obety, ktorý bol znesvätený, napadlo im dobré riešenie: zrúcať ho, aby im raz nebolo na potupu, že ho poškvrnili pohania. A tak oltár zrúcali a kamene uložili na vhodnom mieste na chrámovom pahorku, kým nepríde prorok a nerozhodne, čo s nimi. Potom vzali neotesané kamene podľa zákona a postavili nový oltár, taký istý, aký bol prvý. Postavili aj svätyňu a vnútrajšok domu a posvätili nádvoria. Potom zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. Na oltári zapálili kadidlo a zažali lampy, čo boli na svietniku, a svietili v chráme. Položili chleby na stôl a zavesili opony. A tak dokončili všetky práce, na ktoré sa podujali.

Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca – to je mesiac Kasleu – stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citary, harfy a cimbaly.

Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi.

 

ÚVAHA

 

Z apoštolskej exhortácie Jána Pavla II. Reconciliatio et paenitentia (bod 10)

„Boh zostáva verný svojmu večnému plánu i vtedy, keď človek z popudu zlého ducha a strhnutý svojou pýchou zneužíva slobodu, ktorú dostal, aby miloval a veľkodušne vyhľadával dobro, keď odmieta poslušnosť svojmu Otcovi a Pánovi; i vtedy, keď miesto toho, aby odpovedal na Božiu lásku svojou láskou, stavia sa proti Bohu, ako svojmu súperovi, keď si nahovára a namyslene verí, že mu stačia jeho vlastné sily, čím sa prerušia vzťahy s Bohom, ktorý ho stvoril. Ale aj napriek tomuto zneužitiu moci človeka Boh ostáva verný vo svojej láske…

Významné je evanjeliové podobenstvo o dvoch synoch, ktorí sa rozličným spôsobom odďaľujú od Otca, prehlbujúc tak priepasť medzi sebou. Odmietnutie otcovskej lásky Boha a darov jeho lásky je vždy koreňom rozdelení ľudstva.

My však vieme, že Boh, bohatý na milosrdenstvo podobne ako otec v podobenstve, nezatvára si srdce pred žiadnym zo svojich detí. Čaká na ne, sám ich vyhľadáva, stretá sa s nimi tam, kde ich odmietnutie spoločenstva s ním väzní v osamelosti a rozdelení; volá ich, aby sa zišli okolo jeho stola pri radostnej oslave odpustenia a zmierenia.

Táto Božia iniciatíva sa skonkrétňuje a prejavuje vo vykupiteľskom Kristovom úkone, ktorý vyžaruje do sveta prostredníctvom služby Cirkvi.“

 

ODPROSENIE

 

K.: Náš Boh je milosrdný, pomalý na hnev a veľmi trpezlivý. On nás znova prijme, ako otec prijal vracajúceho sa syna. Pokorne ho prosme a s dôverou volajme:

Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

 

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme zneužívali tvoje dary.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme sa mysľou i srdcom vzdialili od teba.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme zabudli na tvoju lásku.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme viac vyhľadávali svetské radosti ako svoje opravdivé dobro a dobro svojich bratov a sestier.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme sa málo starali o svojich bratov a sestry.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme ťažko odpúšťali tým, čo nás urazili.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme boli nevďační voči opakovaným znakom tvojho milosrdenstva.

Ľ.: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

 

ZÁVEREČNÁ ODPROSUJÚCA MODLITBA

 

K.: Bože, svätý a milosrdný Otec,

ty si nás stvoril a vykúpil;

ty si v krvi svojho Syna udelil človekovi večný život,

ktorý stratil závisťou diabla.

Svojím Svätým Duchom oživ všetkých,

veď nikoho nechceš nechať v moci smrti;

prijmi k sebe kajúcnikov,

veď ty neopúšťaš ani blúdiacich.

Pane, nech ťa pohýna

pokorné a dôverné vyznanie tvojich synov a dcér.

Uzdrav ich rany,

podaj záchrannú ruku všetkým padajúcim,

aby telo tvojej Cirkvi nebolo zbavené ani jedného údu,

aby tvoje stádo nebolo rozptýlené,

aby sa nepriateľ neradoval zo záhuby členov tvojej rodiny

a aby znovuzrodených z vody a z Ducha Svätého nezastihla večná smrť.

K tebe, Pane, stúpajú naše pokorné prosby,

pred tebou zaznieva plač nášho srdca:

odpusť kajúcim hriešnikom,

priveď ich z ciest omylov na cestu spravodlivosti;

chráň ich, aby ich neranili nové hriechy

a pomáhaj im, aby si opatrovali neporušenú

a dokonalú milosť znovuzrodenia v krste

a milosť zmierenia v pokání.

Skrze Krista, nášho Pána.

 

EUCHARISTICKÉ POŽEHNANIE

 

Ctime túto Sviatosť slávnu,

zbožne skloňme kolená,

bohoslužbu starodávnu

nahraď nová, vznešená;

pomôž zmyslom, ktoré slabnú,

viera s láskou spojená.

 

Otcu, Synu jedinému

chvála buď a plesanie,

sláva, moc a česť ich menu,

tak aj dobrorečenie;

od obidvoch Poslanému

rovnaké buď uctenie. Amen.

 

K.: Z neba si im dal chlieb.

Ľ.: Ktorý má v sebe všetku slasť.

 

K.: Modlime sa.

Pane Ježišu,

vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku

svojho umučenia a zmŕtvychvstania; *

prosíme ťa, —

pomáhaj nám uctievať tajomstvo

tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou,

aby sme vždy pociťovali

účinky tvojho vykupiteľského diela.

Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

Ľ.: Amen.

 

 

LITÁNIE K SVÄTÝM

Vznikli za čias pápeža Sergia I. (687 – 701 ), upravené za Pavla VI. roku 1969.

 

1.    Prosba k Bohu

 

A

 

Pane, zmiluj sa. – Pane, zmiluj sa.

Kriste, zmiluj sa. – Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa. – Pane, zmiluj sa.

 

Alebo B

 

Otec na nebesiach, Bože, – zmiluj sa nad nami.

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, – zmiluj sa nad nami.

Duch Svätý, Bože, – zmiluj sa nad nami.

Svätá Trojica, jeden Boh, – zmiluj sa nad nami.

 

2.    Vzývanie svätých

Svätá Mária, – oroduj za nás.

Svätá Božia Rodička,

Svätá Panna panien,

Svätý Michal, Gabriel a Rafael,

Všetci svätí anjeli,

Patriarchovia a proroci

Svätý Abrahám, – oroduj za nás.

Svätý Mojžiš,

Svätý Eliáš,

Svätý Ján Krstiteľ,

Svätý Jozef,

Všetci svätí patriarchovia a proroci,

Apoštoli a učeníci

Svätý Peter a Pavol, – orodujte za nás.

Svätý Ondrej,

Svätý Ján a Jakub,

Svätý Tomáš,

Svätý Matúš,

Všetci svätí apoštoli,

Svätý Lukáš,

Svätý Marek,

Svätý Barnabáš,

Svätá Mária Magdaléna,

Všetci svätí učeníci Pánovi,

Mučeníci

Svätý Štefan, – oroduj za nás.

Svätý Ignác Antiochijský,

Svätý Polykarp,

Svätý Justín,

Svätý Vavrinec,

Svätý Cyprián,

Svätý Bonifác,

Svätý Vojtech,

Svätý Stanislav,

Svätý Tomáš Becket [beket],

Svätý Ján Nepomucký,

Svätý Ján Fisher [fišer] a Tomáš More [mór],

Svätý Pavol Miki,

Svätí košickí mučeníci,

Svätý Izák Jogues [žok] a Ján de Brébeuf [breböf],

Svätý Peter Chanel [šanel],

Svätý Karol Lwanga,

Svätá Perpetua a Felicita,

Svätá Agnesa,

Svätá Mária Goretti,

Všetci svätí mučeníci,

Biskupi a učitelia Cirkvi

Svätý Lev a Gregor, – orodujte za nás.

Svätý Ambróz,

Svätý Hieronym,

Svätý Augustín,

Svätý Atanáz,

Svätý Bazil a Gregor Nazianzský,

Svätý Ján Zlatoústy,

Svätý Martin,

Svätý Patrik,

Svätý Cyril a Metod,

Svätý Karol Borromeo,

Svätý František Saleský,

Svätý Pius Desiaty,

Kňazi a rehoľníci

Svätý Anton, – oroduj za nás.

Svätý Benedikt,

Svätý Gorazd,

Svätý Andrej Svorad a Benedikt,

Svätý Bernard,

Svätý František a Dominik,

Svätý Tomáš Akvinský,

Svätý Ignác Loyolský,

Svätý František Xaverský,

Svätý Vincent de Paul [de pól],

Svätý Ján Mária Vianney,

Svätý Ján Bosco [bosko],

Svätá Katarína Sienská,

Svätá Terézia Avilská,

Svätá Ružena Limská,

Laici

Svätý Ľudovít, – oroduj za nás.

Svätá Monika,

Svätá Alžbeta Uhorská,

Všetci Boží svätí a sväté,

 

3.    Vzývanie Krista

A

 

Buď nám milostivý, – ochraňuj nás, Pane.

Od všetkého zla,

Od každého hriechu,

Od úkladov diabla,

Od hnevu, nenávisti a všetkej zlovôle,

Od večnej smrti,

Pre tvoje vtelenie,

Pre tvoje narodenie,

Pre tvoj krst a svätý pôst,

Pre tvoj kríž a tvoje umučenie,

Pre tvoju smrť a tvoje pochovanie,

Pre tvoje sväté zmŕtvychvstanie,

Pre tvoje zázračné nanebovstúpenie,

Pre zoslanie Ducha Svätého,

Pre tvoj slávny príchod,

 

Alebo B

 

Kriste, Syn živého Boha, – zmiluj sa nad nami.

Ty si prišiel na tento svet,

Ty si visel na kríži,

Ty si pre nás podstúpil smrť,

Ty si ležal v hrobe,

Ty si vstal z mŕtvych,

Ty si vystúpil do neba,

Ty si poslal Ducha Svätého apoštolom,

Ty sedíš po pravici Otca,

Ty prídeš súdiť živých i mŕtvych,

 

4.    Prosby za rozličné potreby

 

A

 

Zľutuj sa, Pane, nad nami, – prosíme ťa, vyslyš nás.

Priveď nás k pravému pokániu,

Posilni a zachovaj nás v tvojej svätej službe,

Udeľ všetkým našim dobrodincom večnú odmenu,

Daj a zachovaj nám zemskú úrodu,

 

Alebo B

 

Buď nám, Pane, milostivý, – prosíme ťa, vyslyš nás.

Pozdvihni naše srdcia k túžbe po nebi,

Zachráň nás a našich bratov, príbuzných a dobrodincov od večného zatratenia,

Udeľ všetkým zosnulým veriacim večnú blaženosť,

Ochráň svet pred chorobami, hladom a vojnou,

Daruj všetkým národom pokoj a pravú svornosť,

 

C (nevynechávajú sa)

 

Spravuj a zachovaj svoju svätú Cirkev, – prosíme ťa, vyslyš nás.

Zachovaj vo svätej horlivosti Svätého Otca a všetkých zasvätených tvojej službe,

Zjednoť všetkých veriacich v Krista,

Priveď všetkých ľudí k svetlu evanjelia,

 

5.  Záver

 

A

 

Kriste, uslyš nás. – Kriste, uslyš nás.

Kriste, vyslyš nás. – Kriste, vyslyš nás.

 

Alebo B

 

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, – zmiluj sa nad nami.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, – zmiluj sa nad nami.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, – zmiluj sa nad nami.

 

Modlitba

 

K.: Bože, naše útočisko a sila,

pôvodca nábožnosti,

ujmi sa nábožných prosieb svojej Cirkvi

a daj nám dosiahnuť,

o čo s dôverou prosíme.

Skrze Krista, nášho Pána.

Ľ.: Amen.

 

Alebo:

 

K.: Milosrdný Bože,

ty vieš, že sme krehkí a ľahko klesáme;

prosíme ťa, zľutuj sa nad nami

a príkladom svojich svätých posilňuj v nás lásku k tebe.

Skrze Krista, nášho Pána.

Ľ.: Amen.

 

 

VYBRANÉ ŽALMY

 

Ž 33,12 –18.20 – 21. 22

 

R. (5b): Milosti Pánovej plná je zem.

1.    Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, *
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

2.    Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, *
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú. – R.

3.    Naša duša očakáva Pána, * on je naša pomoc a ochrana.

4.    V ňom sa naše srdce raduje *

     a v jeho sväté meno máme dôveru. – R.

5.    Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba. – R.

 

Ž 90,2.3 – 4.12 –13.14 –16

 

R. (17c): Pane, upevňuj dielo našich rúk.

1.    Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *

     ty, Bože, si od vekov až naveky. – R.

2.    Človeka vraciaš do prachu *

     a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka! "

3.    Veď tisíc rokov je tu teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

     a ako jedna nočná stráž. – R.

4.    A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.

5.    Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – R.

6.    Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

     a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

7.    Nech sa tvoje dielo zjaví tvoj im služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera. – R.

 

Ž 100,2.3.4.5

 

R. (5b): Pánovo milosrdenstvo trvá naveky.

1.    Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, †
s radosťou slúžte Pánovi. *

     S plesaním vstupujte pred jeho tvár. – R.

2.    Vedzte, že náš Pán je Boh; †

     on je náš stvoriteľ a jemu patríme, *
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. – R.

3.    Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály †
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; *
chváľte ho a velebte jeho meno. – R.

4.    Lebo Pán je dobrý; †

     jeho milosrdenstvo trvá naveky *

     a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie. – R.

 

Ž 102,2 – 3. 24 – 25

 

R. (2): Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe.

1.    Pane, vyslyš moju modlitbu *

     a moje volanie nech dôjde ku tebe.

2.    Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *

     nakloň ku mne svoj sluch.

3.    Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj. – R.

4.    Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.

5.    Hovorím: „Bože môj, †

     neber ma v polovici mojich dní; *

     tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.“ – R.

 

Ž 113,1 – 2 3 – 4. 5 – 6. 7 – 8

 

R. (2): Nech je velebené meno Pánovo odteraz až na veky.

1.    Chváľte, služobníci Pánovi, *
chváľte meno Pánovo.

2.    Nech je velebené meno Pánovo. *
odteraz až naveky. – R.

3.    Od východu slnka až po západ *
nech je oslávené meno Pánovo.

4.    Vyvýšený je Pán nad všetky národy *
a jeho sláva nad nebesia. – R.

5.    Kto je ako Pán, náš Boh, *
čo tróni na výsostiach,

6.    a predsa dbá o všetko nepatrné *
na nebi i na zemi? – R.

7.    Z prahu dvíha chudobného *

     a zo smetiska povyšuje bedára

8.    a dáva mu sedieť vedľa kniežat, *
vedľa kniežat svojho ľudu. – R.