Čítania a žalmy na pohreby

V tých dňoch Júda, knieža Izraela, a jeho ľudia, urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy.
Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych.
Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.

Jób prehovoril takto:
„Bár by moje slová boli napísané,
bár by ich zaznačili do knihy
železným rydlom a olovom,
aby navždy zostali vrýpané do skaly.
Ja viem, že môj Vykupiteľ žije
a ako posledný bude stáť nad prachom;
a hoc moja koža bude rozrušená,
zo svojho tela budem vidieť Boha.
Veru, ja sám ho uvidím.“

Duše spravodlivých sú v Božích rukách,
muka smrti sa ich nedotkne.
Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi;
za nešťastie pokladali ich smrť
a ich odchod od nás za záhubu.
Ale oni sú v pokoji.
A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky,
ich nádej je plná nesmrteľnosti.
Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie,
lebo ich Boh skúšal
a zistil, že sú ho hodní.
Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú žertvu.
V deň súdu zažiaria,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,
súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať
a Pán bude nad nimi kraľovať naveky.
Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu
a verní zotrvajú v láske pri ňom,
lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie
a pre jeho vyvolených odmena.

Spravodlivý, i keď zomrie predčasne,
bude na pokoji.
Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti,
ani sa ona nemeria počtom liet.
Šediny sú človekovi múdrosťou,
starým vekom život nepoškvrnený.
Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom,
pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.
Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie,
alebo klam aby jeho dušu nezviedol.
Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné,
závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.
Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.
Ľúbila sa jeho duša Bohu,
preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč.
Ľudia to videli, lenže nechápali,
ani si to k srdcu nepripúšťali,
že on svojich vyvolených
obdarúva milosťou a milosrdenstvom
a že navštevuje svojich nábožných.

Pán zástupov vystrojí
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s mnohými jedlami.
Strhne na tomto vrchu závoj,
ktorý zahaľoval všetkých ľudí,
a prikrývku, čo zahaľovala všetky národy.
Zničí smrť navždy;
zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme,
lebo Pán prehovoril.
V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,
v neho sme dúfali a on nás spasí.
On je Pán, v ktorého sme dúfali.
Jasajme a radujme sa z jeho spásy.“

Z pokoja si mi vyhnal dušu,
zabudol som na blaho.
Vravel som: „Zmizla moja hrdosť,
tiež moja nádej v Pána.“
Spomeň si na moju biedu, utýranosť,
na palinu a otravu.
V spomienke je stále schúlená
moja dušička vo mne.
Toto si beriem k srdcu,
pre toto budem dúfať.
Láskavosť Pána, že nám nie je koniec,
veď jeho milosť nepomíňa,
obnovuje sa každým ránom;
veľká je tvoja vernosť.
„Pán je môj údel, vraví moja duša,
nuž v neho dúfam.“
Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho,
k duši, ktorá ho hľadá.
Dobre je ticho čakať
Pánovo spasenie.

V tých dňoch som ja, Daniel, žialil a počul som toto Pánovo slovo:
„V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo chráni synov tvojho ľudu. Bude to čas úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy, až po tento čas.
V tom čase sa tvoj národ zachráni; každý, koho nájdu zapísaného v knihe.
A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; jedni na večný život, druhí na večnú potupu.
Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky.“

Pane, celý svet je pred tebou sťa prášok na váhe,
ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.
Ale zmilúvaš sa nad všetkými, veď všetko môžeš
a prehliadaš hriechy ľudí, aby sa kajali.
Lebo miluješ všetko, čo je,
a nepohŕdaš ničím, čo si stvoril:
lebo keby si bol niečím pohrdol,
nebol by si to stvoril.
A ako by mohlo niečo trvať,
keby si ty nechcel?
Alebo ako by sa mohlo zachovať,
čo by si ty nepovolal k bytiu?
Ale ty sa zľutúvaš nad všetkým, lebo je to tvoje,
Pane, ktorý miluješ to, čo žije.

Peter otvoril ústa a povedal:
„Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých.

V dlhšej verzii:
(Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme.
Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili.)
A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

Ja, Ján som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.
Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet.

Ja, Ján, som videl nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha.
A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“
A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom.“

Pán je môj pastier, nič mi nechýba, *
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, *
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, *
verný svojmu menu. – R.

I keby som mal ísť tmavou dolinou, †
nebudem sa báť zlého, *
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, *
tie sú mi útechou. – R.

Prestieraš mi stôl, *
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu *
a kalich mi napĺňaš až po okraj. – R.

Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom *
mnoho a mnoho dní. – R.

Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie *
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, *
veď si, Pane, dobrotivý. – R.

Uľav mi v úzkosti srdca, *
a vytrhni ma z mojich tiesní.
Pozri na moju pokoru a na moje trápenie *
a odpusť mi všetky priestupky. – R.

Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma; *
nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.
Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, *
veď sa pridŕžam teba. – R.

Pán je moje svetlo a moja spása, *
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, *
pred kým sa mám strachovať? – R.

O jedno prosím Pána a za tým túžim, *
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni môjho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu *
a obdivoval jeho chrám. – R.

Čuj, Pane, hlas môjho volania, *
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
Pane, ja hľadám tvoju tvár. *
Neodvracaj svoju tvár odo mňa. – R.

Verím, že uvidím, dobrodenia Pánove *
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; *
srdce maj silné a drž sa Pána. – R.

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *
tak moja duša, Bože, túži za tebou. – R.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
Kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? – R.

Ako som putoval ku vznešenému stánku
a vstupoval do domu Božieho *
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou. – R.

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu †
ony nech ma sprevádzajú *
a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. – R.

I pristúpim k Božiemu oltáru, †
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, *
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. – R.

Prečo si smutná duša moja? †
A prečo sa chveješ? *
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
spásu mojej tváre a môjho Boha. – R.

Bože, ty si môj Boh, *
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody, – R.

tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu.
Veď tvoja milosť je lepšia než život; *
moje pery budú ťa oslavovať. – R.

Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – R.

Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
Moja duša sa vinie k tebe, *
ujímaš sa ma svojou pravicou. – R.

Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – R.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
pamätá, že sme iba prach. – R.

Ako tráva sú dni človeka, *
odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
nezostane po ňom ani stopa. – R.

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti na večnosť
voči tým, čo sa ho boja *
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – R.

Milostivý a spravodlivý je Pán, *
náš Boh sa zľutúva.
Pán ochraňuje maličkých; *
pomohol mi, keď som bol v biede. – R.

Dôveroval som, aj keď som povedal: *
„Som veľmi pokorený.“
V rozrušení som vyriekol: *
„Všetci ľudia klamú.“ – R.

V Pánových očiach má veľkú cenu *
smrť jeho svätých.
Pane, som tvoj sluha, *
ty si mi putá rozviazal. – R.

Zaradoval som sa, keď mi povedali: *
„Pôjdeme do domu Pánovho.“
Naše nohy už stoja *
v tvojich bránach, Jeruzalem. – R.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, *
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
Lebo sú tam súdne stolice, *
stolice domu Dávidovho. – R.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: *
„Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb *
a istota v tvojich palácoch.“ – R.

Kvôli svojim bratom a priateľom *
budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
Kvôli domu Pána, nášho Boha, *
budem prosiť o šťastie pre teba. – R.

Z hlbín volám k tebe, Pane; *
Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch *
k mojej úpenlivej prosbe. – R.

Ak si budeš, Pane,
v pamätí uchovávať neprávosť, *
Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý *
a my ti chceme v bázni slúžiť. – R.

Spolieham sa na teba, Pane, *
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
moja duša očakáva Pána *
väčšmi ako strážcovia dennicu. – R.

Väčšmi ako strážcovia dennicu *
nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo *
a hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí. – R.

Pane, vyslyš moju modlitbu, †
pre svoju vernosť
vypočuj moju úpenlivú prosbu, *
pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.
A svojho služobníka na súd nevolaj, *
veď nik, čo žije,
nie je spravodlivý pred tebou. – R.

Spomínam si na uplynulé dni, †
o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam *
a uvažujem o dielach tvojich rúk.
Vystieram k tebe ruky; *
za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – R.

Rýchle ma vyslyš, Pane, *
lebo už klesám na duchu.
Včasráno mi daj pocítiť,
že si sa zmiloval nado mnou *
lebo sa spolieham na teba. – R.

Nauč ma plniť tvoju vôľu, †
lebo ty si môj Boh; *
na správnu cestu
nech ma vedie tvoj dobrý duch. – R.

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. – R.

K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš, *
nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
Ukáž svoje předivné milosrdenstvo, *
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ
dôverujúcich v teba. – R.

Chráň ma ako zrenicu oka, *
skry ma v tôni svojich perutí.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna,
nasýtim sa pohľadom na teba. – R.

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách. – R.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, *
čo nedvíha svoju dušu k márnosti. – R.

Taký dostane požehnanie od Pána, *
a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. – R.

Čuj, Pane, hlas môjho volania, *
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová: *
„Hľadajte moju tvár!“ – R.

Pane, ja hľadám tvoju tvár. *
Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. *
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma. – R.

Verím, že uvidím, dobrodenia Pánove *
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; *
srdce maj silné a drž sa Pána. – R.

Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: ?Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší,
čo sa pominul *
a ako jedna nočná stráž. – R.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie *
večer vädne a usychá. – R.

A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – R.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj. – R.

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; *
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: †
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. *
A všetky moje cesty sú ti známe. – R.

Veď ty si stvoril moje útroby, *
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; *
všetky tvoje diela sú hodny obdivu. – R.

Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; *
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Pozri, či nejdem bludnou cestou *
a veď ma po ceste k večnosti. – R.

Bratia, nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého smé dostali.
Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie.

Bratia, ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.
Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.
A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.

V dlhšej verzii:
(Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.)
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje.

Bratia, všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: ?Abba Otče!" Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.
A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.
Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.

Bratia, ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?
Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?
Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?
Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Bratia, nik z nás nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými.
Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. Lebo je napísané:
„Ako že žijem, hovorí Pán,
predo mnou sa zohne každé koleno
a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“
A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba.

Bratia, Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo.
Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.

Bratia, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušitelní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušitelnost' a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušitel nost' a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:
„Smrť pohltilo víťazstvo.
Smrť, kde je tvoje víťazstvo?
Smrť, kdeže je tvoj osteň?“
Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Bratia, vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami.
A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.
Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmieme veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.
Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.

Bratia, vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom - rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.
Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.
A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova:
My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.
Preto sa potešujte navzájom týmito slovami.

Milovaný, pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia, pre ktoré znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané! Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Kristovi Ježišovi, a večnú slávu.
Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás. Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.

Milovaní, pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho.
Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Milovaní, my vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.

Milovaní, očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.
Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu.
Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.

Milovaný, ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.
Pán stál pri mne a posilňoval ma, aby sa cezo mňa naplnilo ohlasovanie a aby ho počuli všetky národy; a bol som vyslobodený z tlamy leva.
Pán ma vyslobodí zo všetkého zla a zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva na veky vekov. Amen.