VŠEOBECNÉ SMERNICE
RÍMSKEHO MISÁLA
(Missale Romanum, editio typica tertia, 2002)
HLAVA V.
ZARIADENIE A VÝZDOBA KOSTOLOV NA SLÁVENIE EUCHARISTIE
1. VŠEOBECNÉ ZÁSADY
1. Na eucharistickú bohoslužbu sa schádza Boží ľud spravidla v kostole alebo – ak ho niet alebo je nepostačujúci – na inom, ale vhodnom mieste, dôstojnom takého veľkého tajomstva. Slovom, kostoly alebo iné miesta na slávenie bohoslužby majú byť primerané posvätným úkonom a činnej účasti veriacich. Okrem toho posvätné budovy a veci potrebné na bohoslužbu majú byť naozaj dôstojné, pekné a majú byť znakmi a symbolmi nadzemských skutočností.108
2. Preto Cirkev neustále vyhľadáva vznešenú službu umenia a pripúšťa umelecké prejavy všetkých národov a krajín.109 A nielenže sa snaží zachovať umelecké diela a poklady predchádzajúcich storočí110 a primerane ich prispôsobiť novým požiadavkám, ale sa usiluje aj o rozvoj nových diel, zodpovedajúcich duchu doby.111
Pri výchove umelcov a pri výbere diel určených pre kostol treba požadovať skutočné umelecké hodnoty, ktorými by sa živila viera a nábožnosť a ktoré by boli v súlade s naznačovanou pravdou a s cieľom, ktorému majú slúžiť.112
3. Všetky kostoly nech sú posvätené alebo aspoň požehnané. No katedrály a farské kostoly nech sú posvätné slávnostným obradom.
4. Pri stavbe nových posvätných budov, pri ich oprave a úprave nech sa všetci, ktorých sa to týka, radia s diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie. Diecézny biskup nech použije radu a pomoc tejto komisie, keď ide o stanovenie smerníc v tejto záležitosti alebo o schválenie plánov nových kostolov, ako aj o riešenie niektorých závažných otázok.113
5. Výzdoba nech dodá kostolu skôr vznešenú jednoduchosť ako prepych. Pri výbere prvkov, ktoré patria k výzdobe, treba dbať o pravdivosť vecí a usilovať sa o to, aby ozdoba kostola slúžila k výchove veriacich a prispela k dôstojnosti celého posvätného miesta.
6. Vhodné usporiadanie kostola a jeho príslušenstva, ktoré má primerane zodpovedať požiadavkám našej doby, vyžaduje nielen pozornosť voči veciam, ktoré majú priamy vzťah k bohoslužobným úkonom, ale aj starosť o to, čo môže priniesť veriacim väčšie pohodlie a o čo je zvyčajne postarané na miestach, kde sa ľudia zhromažďujú.
_______________
108 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 122-124; Dekrét o účinkovaní a živote kňazov, Presbyterorum ordinis, č. 5; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 90: AAS 56 (1964) s. 897; Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 24: AAS 59 (1967) s. 554; Kódex kánonického práva, kán. 932 § 1.
109 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 123.
110 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 24: AAS 59
(1967) s. 554.
111 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 123, 129; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 13c: AAS 56 (1964) s. 880.
112 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 123.
113 Porov. tamže, č. 126; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 91: AAS 56 (1964) s. 898.
7. Boží ľud, ktorý sa schádza na omšu, má organické a hierarchické usporiadanie, čo sa prejavuje rozličnými službami a rozličnými úkonmi v jednotlivých častiach slávenia omše. Posvätné miesto má byť teda tak usporiadané, aby určitým spôsobom vyjadrovalo štruktúru zídeného zhromaždenia, umožňovalo organicky usporiadanú účasť všetkých a každému pomáhalo náležite vykonávať jeho úlohu.
Veriaci a zbor spevákov (schola cantorum) majú mať také miesto, ktoré im uľahčí
činnú účasť.114
Miesto pre celebrujúceho kňaza, diakona a iných posluhujúcich má byť v presbytériu. Tam nech sa pripravia sedadlá pre koncelebrantov, keby ich však bolo veľa, nech sa sedadlá umiestnia v inej časti kostola, ale blízko oltára.
Hoci toto všetko má vyjadrovať hierarchické usporiadanie a rozdielnosť funkcií, predsa má tvoriť vnútornú súvislú jednotu, v ktorej by sa jasne prejavovala jednota celého svätého ľudu. Povaha a krása miesta a celého zariadenia majú podnecovať nábožnosť a poukazovať na posvätnosť slávených tajomstiev.
1. USPORIADANIE PRESBYTÉRIA NA SLÁVENIE SVÄTEJ OMŠE
8. Presbytérium je miesto, kde stojí oltár, prednáša sa Božie slovo a kde kňaz, diakon a ostatní posluhujúci vykonávajú svoju úlohu. Má sa primerane odlišovať od kostolnej lode, či už čiastočným vyvýšením alebo osobitnou stavbou a výzdobou. Má byť však také priestranné, aby sa v ňom mohlo pohodlne konať a sledovať slávenie Eucharistie.115
Oltár a jeho výzdoba
9. Oltár, na ktorom sa pod sviatostnými znakmi sprítomňuje obeta kríža, je aj stolom Pána; Boží ľud sa povoláva k účasti na ňom pri omši. Oltár je aj stredom vzdávania vďaky, ktoré sa uskutočňuje Eucharistiou.
10. Slávenie Eucharistie na posvätnom mieste sa má konať na oltári; mimo posvätného miesta sa môže konať aj na vhodnom stole, no vždy má byť na ňom prestretá plachta a korporál, kríž a sviece.
11. Je osožné, aby bol v každom kostole pevný oltár, ktorý jasnejšie a trvalo naznačuje Ježiša Krista, Živý kameň (1 Pt 2,4, porov. Ef 2,20). Na ostatných miestach určených na posvätné slávenie môže byť prenosný oltár.
Pevným sa nazýva oltár, ktorého stavba je spojená s dlažbou, takže ho nemožno pohnúť; prenosným zase ten oltár, ktorý možno prenášať.
_______________
114 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 97-98: AAS 56
(1964) s. 899.
115 Porov. tamže, č. 91: AAS 56 (1964) s. 898.
12. Hlavný oltár treba postaviť oddelene od steny, aby ho bolo možno ľahko obchádzať a aby sa mohla na ňom bohoslužba konať tvárou k ľudu, a je potrebné tak urobiť všade, kde je to možné. Oltár však nech je na takom mieste, aby bol skutočne stredom, na ktorý sa upútava pozornosť celého zhromaždenia.116 Má byť spravidla pevný a posvätený.
13. Oltáre pevné i prenosné treba posvätiť podľa obradov v Rímskom Pontifikáli; prenosné oltáre však možno iba požehnať.
14. Podľa tradičného cirkevného zvyku a symboliky má byť menza pevného oltára kamenná, a to z prírodného kameňa. Ale podľa úsudku konferencie biskupov možno použiť aj iný, dôstojný, pevný a umelecky stvárnený materiál. Stĺpy alebo základ, ktorý má niesť oltárnu dosku, môžu byť z akejkoľvek hmoty, len nech je vhodná a pevná.
Prenosný oltár možno postaviť z akejkoľvek dôstojnej a pevnej hmoty, vhodnej na liturgické používanie podľa tradícií a zvykov rozličných krajov.
15. Je dobré, keď sa zachová zvyk vkladať pod oltár pred posvätením relikvie svätých, aj tých, čo neboli mučeníkmi. Treba však dbať na to, aby pravosť týchto relikvií bola zaručená.
16. V novostavaných kostoloch je najlepšie zriadiť jeden oltár, ktorý v zhromaždení veriacich naznačuje jedného Krista a jednu Eucharistiu Cirkvi.
Ak však v už postavených kostoloch je starý oltár umiestnený tak, že ťažko umožňuje účasť ľudu a nemožno ho ani preniesť bez ujmy umeleckej hodnoty, nech sa postaví iný pevný umelecky zhotovený oltár, ktorý treba posvätiť. Nech sa posvätné slávenia konajú na ňom. Starý oltár nech sa zvlášť neozdobuje, aby sa neodvádzala pozornosť veriacich.
17. Z úcty k sláveniu pamiatky Pána a k hostine, na ktorej sa podáva Pánovo telo a krv, má sa prestrieť na oltár, na ktorom sa celebruje, aspoň jedna plachta bielej farby, ktorá tvarom, rozmermi a výzdobou má byť v súlade so štýlom oltára.
18. V ozdobovaní oltára nech sa zachováva umiernenosť.
V Adventnom období sa oltár ozdobuje kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredbiehalo plnej radosti z Narodenia Pána.
V Pôstnom období sa zakazuje oltár zdobiť kvetmi. Výnimkou sú nedeľa Lætare
(Štvrtá pôstna nedeľa), slávnosti a sviatky.
Ozdobovanie kvetmi má byť vždy umiernené a nech sa usporiada skôr okolo oltára ako na ňom.
19. Na menzu oltára možno položiť len to, čo si vyžaduje slávenie omše, čiže evanjeliár od začiatku slávenia do prednášania evanjelia; od prinášania darov do očistenia nádob: kalich s paténou, pyxida, ak je potrebná, napokon korporál, purifikatórium, pallu a misál.
Nenápadne nech sa umiestni aj mikrofón pre zosilnenie hlasu.
_______________
116 Porov. tamže.
20. Svietniky, ktoré sa vyžadujú pri jednotlivých liturgických úkonoch kvôli úcte i slávnostnosti obradu (porov. č. 117), treba vhodne umiestniť, s prihliadnutím na štruktúru oltára a presbytéria, na oltár alebo vedľa neho. Celok má byť vkusne zladený, ale tak, aby veriaci mohli dobre vidieť, čo sa deje na oltári alebo čo sa naň kladie.
21. Na oltári alebo v jeho blízkosti má byť kríž s podobou ukrižovaného Krista, dobre viditeľný zhromaždenému ľudu. Je osožné, aby takýto kríž zostával blízko oltára aj mimo liturgického slávenia, aby sa tak myseľ veriacich obracala na spásonosné Pánovo umučenie.
Ambona
22. Dôstojnosť Božieho slova si vyžaduje, aby v kostole bolo vhodné miesto, z ktorého by sa Božie slovo ohlasovalo a ku ktorému by sa pri liturgii slova pútala pozornosť veriacich.117
Patrí sa, aby tým miestom bola spravidla pevná ambona, a nie jednoduchý prenosný pult. Nech je už dispozícia kostola akákoľvek, ambona sa musí umiestniť tak, aby vysvätených služobníkov a lektorov mohli veriaci dobre vidieť a počuť.
Z ambony sa prednášajú najmä čítania, responzóriový žalm (medzispev) a veľkonočný chválospev. Môže sa z nej predniesť homília a úmysly spoločnej modlitby. Dôstojnosť ambony si vyžaduje, aby k nej pristupoval len služobník slova.
Patrí sa, aby nová ambona bola požehnaná obradom uvedeným v Rímskom rituáli predtým, než sa začne v liturgii používať.118
Sedadlá pre celebranta a posluhujúcich
23. Sedadlo celebrujúceho kňaza má naznačovať jeho úlohu: predsedať zhromaždeniu a viesť modlitbu. Preto je vhodné umiestniť ho v čele presbytéria, oproti ľudu, ak tomu neprekáža stavba kostola alebo iné okolnosti, napr. ak by bolo pre veľkú vzdialenosť sťažené spojenie medzi kňazom a zhromaždením veriacich, alebo ak je svätostánok uprostred, vzadu za oltárom, ale nech vzhľadom nepripomína trón.119 Patrí sa, aby sedadlo bolo požehnané obradom opísaným v Rímskom rituáli predtým, než sa začne v liturgii používať.120
V presbytériu sa rozložia aj sedadlá pre koncelebrujúcich kňazov a pre kňazov, ktorí sa zúčastňujú slávenia v chórovom odeve, ale nekoncelebrujú.
Sedadlo pre diakona sa postaví blízko sedadla celebranta. Sedadlá pre iných posluhujúcich treba rozmiestniť tak, aby sa jasne odlišovali od sedadiel duchovných, a aby mohli ľahko plniť im zverenú úlohu.121
_______________
117 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 96: AAS 56 (1964) s. 899.
118 Porov. RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Obrad požehnania novej ambony, č. 900-918.
119 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 92: AAS 56 (1964) s. 898.
120 Porov. RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Obrad požehnania novej katedry alebo predsedníckeho sedadla pri odovzdávaní do používania, č. 880-899.
121 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 92: AAS 56 (1964) s. 898.
1. USPORIADANIE KOSTOLA
Miesta pre veriacich
24. Miesta pre veriacich treba primerane usporiadať tak, aby sa veriaci mohli zrakom i duchom náležite zúčastňovať na posvätných sláveniach. Patrí sa, aby sa pre nich pripravili lavice alebo stoličky. Treba zavrhnúť zvyk vyhradzovať sedadlá niektorým súkromným osobám.122 Lavice alebo sedadlá, predovšetkým v novopostavených kostoloch treba umiestniť tak, aby veriaci mohli pohodlne zaujať taký postoj tela, aký sa od nich v rozličných častiach bohoslužby vyžaduje a aby mohli bez prekážky pristúpiť k svätému prijímaniu.
Treba sa postarať o to, aby veriaci mohli kňaza, diakona a lektorov nielen vidieť, ale pri použití dnešnej techniky aj dobre počuť.
Miesto pre zbor a hudobné nástroje
25. Zbor spevákov (schola cantorum) má sa umiestniť podľa dispozície každého kostola tak, aby sa jasne ukázalo jeho začlenenie, že je totiž časťou zhromaždeného spoločenstva a že má osobitnú úlohu, aby mohol ľahko vykonávať túto službu a aby sa jednotlivým členom zboru lepšie umožnila plná účasť na omši, t. j. sviatostná účasť.123
26. Organ a iné dovolené hudobné nástroje treba umiestniť na vhodnom mieste, aby mohli sprevádzať zbor, spevákov i spievajúci ľud a aby ich mohli všetci dobre počuť aj vtedy, keď hrajú samy. Je vhodné, aby bol organ požehnaný pred uvedením do používania v liturgii stanoveným obradom v Rímskom rituáli.124 V Adventnom období sa organ a iné hudobné nástroje používajú s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredbiehalo plnej radosti Narodenia Pána.
Počas Pôstneho obdobia je povolený zvuk organa a iných hudobných nástrojov len na podporu spevu. Výnimkou je nedeľa Lætare (Štvrtá pôstna nedeľa), slávnosti a sviatky.
Miesto uchovávania Najsvätejšej sviatosti
27. Podľa štruktúry jednotlivých kostolov a podľa zákonitých miestnych zvykov treba Najsvätejšiu sviatosť uložiť v každom kostole vo svätostánku na najčestnejšom, označenom, viditeľnom a náležite vyzdobenom mieste kostola prispôsobenom na modlitbu.125
Svätostánok nech je zvyčajne len jeden, pevný, zhotovený z pevného a neporušiteľného nepriesvitného materiálu a tak uzavretý, aby sa čo najviac zabránilo nebezpečenstvu znesvätenia.126 Je vhodné, aby bol požehnaný pred uvedením do používania v liturgii stanoveným obradom v Rímskom rituáli.127
_______________
122 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 32.
123 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Musicam sacram, 5. marca 1967, č. 23: AAS 59 (1967) s. 307.
124 Porov. RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Požehnanie organa, č. 1052-1067.
125 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV; Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 54: AAS 59 (1967) s. 568; Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 95: AAS 56 (1964) s. 898.
126 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 52: AAS 59 (1967) s. 568; Inštrukcia Inter Œcumenici, 26. septembra 1964, č. 95: AAS 56 (1964) s. 898; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA
SVIATOSTÍ, Inštrukcia Nullo umquam tempore, 28. mája 1938, č. 4: AAS 30 (1938) s. 199-200; RITUALE ROMANUM, De sacra Communione et de cultu mysterii eucharistici extra Missam, editio typica 1973, č. 10-11; Kódex kánonického práva, kán. 938 § 3.
127 Porov. RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Obrad požehnania nového svätostánku, č. 919- 929.
28. Kvôli vyjadreniu znaku je vhodnejšie, aby svätostánok, v ktorom sa uchováva Najsvätejšia Eucharistia, nebol na oltári, na ktorom sa slávi svätá omša.128
Podľa úsudku diecézneho biskupa možno svätostánok umiestniť:
1. v presbytériu mimo oltára, na ktorom sa celebruje, vhodného tvaru a na najvhodnejšom mieste, nevylučuje sa ani starý oltár, na ktorom sa už necelebruje (č. 303);
2. alebo aj v kaplnke vhodnej na súkromnú poklonu a modlitbu veriacich129, ktorá má byť organicky spojená s kostolom a prístupná veriacim.
29. Podľa tradičného zvyku nech vedľa svätostánku nepretržite svieti zvláštna lampa živená olejom alebo voskom, na upozornenie a uctenie Kristovej prítomnosti.130
30. Okrem toho sa nesmie zabúdať na všetky ďalšie predpisy o uchovávaní Najsvätejšej Eucharistie podľa noriem práva.131
O posvätných obrazoch
31. Cirkev účasťou na pozemskej liturgii vopred okusuje tú liturgiu, ktorá sa slávi v nebi vo svätom meste Jeruzaleme, ku ktorému sa ako pútnička uberá, kde sedí Kristus po pravici Božej; uctieva si pamiatku svätých a úfa mať nejakú účasť na ich spoločenstve.132
Obrazy (sochy) Pána, Panny Márie a svätých nech sa podľa veľmi starej tradície Cirkvi vystavujú v chrámoch na úctu veriacich.133 Nech sú tak rozmiestnené, aby veriacich privádzali k tajomstvám viery, ktoré sa tam slávia. Preto treba dávať pozor, aby jednak ich počet nebol neprimeraný, jednak aby boli rozložené v určitom poriadku a aby neodvádzali pozornosť veriacich od samého slávenia.134 Obraz jedného a toho istého svätého nech je zvyčajne len jeden. Vo všeobecnosti pri výzdobe kostola a jeho zariadenia, čo sa týka obrazov, treba mať na zreteli jednak nábožnosť celého spoločenstva, jednak krásu a dôstojnosť obrazov.
_______________
128 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 55: AAS 59 (1967) s. 569.
129 Porov. tamže, č. 53: AAS 59 (1967) s. 568; RITUALE ROMANUM, De sacra Communione et de cultu mysterii eucharistici extra Missam, editio typica 1973, č. 9; Kódex kánonického práva, kán. 938 § 2; JÁN PAVOL II., List Dominicæ Cenæ, 24. februára 1980, č. 3: AAS 72 (1980) s. 117-119.
130 Kódex kánonického práva, kán. 940; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium,
1. mája 1967, č. 57: AAS 59 (1967) s. 569; porov. RITUALE ROMANUM, De sacra Communione et de cultu mysterii eucharistici extra Missam, editio typica 1973, č. 11.
131 Porov. zvlášť POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA SVIATOSTÍ, Inštrukcia Nullo umquam tempore, 28. mája 1938: AAS 30 (1938) s. 198-207; Kódex kánonického práva, kán. 934-944.
132 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 8.
133 Porov. RÍMSKY PONTIFIKÁL, Posviacka kostola a oltára, typické vydanie 1977, kap. IV, č. 10; RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Požehnanie obrazov, ktoré sa vystavujú na uctievanie veriacim, č. 984-1031.
134 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 125.
HLAVA VI.
VECI POTREBNÉ NA SLÁVENIE OMŠE
1. CHLIEB A VÍNO NA SLÁVENIE EUCHARISTIE
1. Cirkev podľa Kristovho príkladu vždy používala chlieb a víno s vodou na slávenie Pánovej večere.
2. Chlieb na slávenie Eucharistie podľa tradície celej Cirkvi má byť čisto pšeničný,
čerstvo upečený a podľa starodávnej tradície latinskej Cirkvi nekvasený.
3. Povaha znaku vyžaduje, aby matéria Eucharistie vyzerala skutočne ako pokrm. Preto treba eucharistický chlieb, hoci nekvasený a pripravený v tradičnej forme, uspôsobiť tak, aby kňaz pri omši slávenej za účasti ľudu mohol naozaj hostiu rozlomiť na viaceré časti, a aspoň niektorým veriacim ich aj podať. Malé hostie sa, pravda, nevylučujú, ak to vyžaduje počet prijímajúcich a iné pastoračné dôvody. Ale úkon lámania chleba, ktorým sa v apoštolských časoch označovala jednoducho Eucharistia, zjavnejšie vyjadrí silu a dôležitosť znaku jednoty všetkých v jednom chlebe i znaku lásky, pretože jeden chlieb sa rozdeľuje bratom.
4. Víno pre eucharistické slávenie má byť z viničného plodu (porov. Lk 22, 18), prirodzené a čisté, bez primiešania cudzích prvkov.
5. Veľmi starostlivo treba dbať o to, aby sa chlieb a víno určené na Eucharistiu zachovali v dobrom stave, t. j. aby víno nezoctovatelo a chlieb sa neskazil alebo veľmi nestvrdol, takže by sa dal ťažko lámať.
6. Ak kňaz po premenení alebo pri prijímaní zbadá, že nebolo naliate víno, ale voda, nech vodu vyleje do nejakej nádoby a do kalicha naleje víno s vodou a premení ho slovami, ktoré sa vzťahujú na konsekráciu kalicha; chlieb netreba znova konsekrovať.
2. O ZARIADENÍ KOSTOLA VŠEOBECNE
1. Ako pri stavbe kostolov, tak aj pri celom zariadení kostola Cirkev pripúšťa umelecký štýl a vkus každej krajiny a prijíma tie prispôsobenia, ktoré sú v súlade s povahou a tradíciami jednotlivých národov, len aby všetko primerane zodpovedalo cieľu, na ktorý je samo zariadenie kostola určené.135 Aj na tomto poli treba starostlivo dbať o vznešenú jednoduchosť, ktorú možno výborne spojiť s opravdivým umením.
2. Pri výbere materiálu pre zariadenie kostola možno voliť okrem materiálu, ktorý sa tradične používa, aj taký, ktorý sa podľa mienky našej doby považuje za ušľachtilý, je trváci a dá sa dobre prispôsobiť na posvätné úkony. O tom pre jednotlivé oblasti rozhodne konferencia biskupov (porov. č. 390).
3. POSVÄTNÉ NÁDOBY
1. Medzi predmetmi, ktoré sa vyžadujú na slávenie omše, patrí osobitná úcta posvätným nádobám, najmä kalichu a paténe, v ktorých sa chlieb a víno prináša, premieňa a z ktorých sa prijíma.
2. Posvätné nádoby nech sú zhotovené z cenného kovu. Ak sú z takého kovu, ktorý hrdzavie alebo z kovu menej vzácneho než zlato, majú byť spravidla zvnútra pozlátené.
3. Podľa úsudku konferencie biskupov, ktorý bol potvrdený Apoštolskou stolicou, posvätné nádoby sa môžu zhotovovať aj z iného materiálu, ktorý sa v príslušnom kraji považuje za cenný, napr. zo slonoviny alebo tvrdšieho dreva, len aby sa hodil na posvätné ciele. V tom prípade má vždy prednosť materiál, ktorý sa ľahko neláme a nekazí. Toto platí pre všetky nádoby, ktoré sú určené na hostie ako paténa, cibórium, schránka, monštrancia a iné.
4. Kalichy a ostatné nádoby určené na prechovávanie Pánovej krvi, nech majú vrchnú časť z takého materiálu, ktorý tekutiny neabsorbuje. Podstavec môže byť z iného pevného a ušľachtilého materiálu.
5. Na konsekráciu hostií možno vhodne použiť jedinú väčšiu paténu, na ktorú sa položí chlieb pre celebranta a diakona, aj pre ostatných posluhujúcich a veriacich.
6. Tvar posvätných nádob môže umelec vyhotoviť takým spôsobom, ktorý zodpovedá zvyklostiam jednotlivých krajín, ale tak, aby boli súce pre liturgický účel a jasne sa odlišovali od takých, ktoré sú určené pre všedné potreby.
7. Pri požehnaní posvätných nádob treba zachovať obrad, ktorý predpisujú liturgické knihy.136
8. Nech sa zachová zvyk, že v sakristii je zriadené sakrárium, do ktorého sa vylieva voda z umývania posvätných nádob a rúšok (porov. č. 280).
4. POSVÄTNÉ RÚCHO
1. V Cirkvi, ktorá je Kristovým telom, nevykonávajú všetky údy rovnakú úlohu. Táto rozdielnosť úloh pri slávení Eucharistie sa prejavuje navonok rozličnosťou posvätných rúch. Preto majú označovať príslušnú úlohu jednotlivých posluhujúcich. Rúcha, ktoré si obliekajú kňazi, diakoni a laickí posluhujúci, je vhodné požehnávať137 pred liturgickým použitím podľa predpisov Rímskeho rituálu.
_______________
135 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 128.
136 Porov. RÍMSKY PONTIFIKÁL, Posviacka kostola a oltára, typické vydanie 1977, Požehnanie kalicha a patény; RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Požehnanie liturgických predmetov, 1068-1084.
137 Porov. RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, Požehnanie liturgických predmetov, č. 1070.
2. Posvätné rúcho, spoločné všetkým služobníkom vysväteným a ustanoveným akéhokoľvek stupňa, je alba prepásaná na bedrách cingulom. Cingulum však netreba používať, ak je alba priliehavá. Ak alba nezakrýva obvyklé šaty okolo krku, treba si vziať najprv humerál. Superpelícia nemôže nahradiť albu, ani keď sa dá na reverendu, ak si treba obliecť ornát alebo dalmatiku, alebo podľa predpisov iba štólu bez ornátu alebo dalmatiky.
3. Vlastným rúchom kňaza pri omši alebo pri iných posvätných úkonoch priamo spojených s omšou je ornát (casula alebo planeta), ak sa neurčí inak; oblieka sa na albu a štólu.
4. Vlastným rúchom diakona je dalmatika, ktorá sa oblieka na albu a štólu. V prípade nutnosti alebo nižšieho stupňa slávnosti možno však dalmatiku vynechať.
5. Akolyti, lektori a iní laickí posluhujúci si môžu obliecť albu alebo iné rúcho, ktoré je v jednotlivých krajinách schválené konferenciou biskupov (porov. č. 390).
6. Štólu si kňaz dá okolo krku, aby mu z pliec splývala po stranách hrude; diakon si ju dáva šikmo cez prsia od ľavého pleca k pravému boku tela a tam ju pripevní.
7. Pluviál si berie kňaz na sprievody alebo na iné posvätné úkony podľa príslušných rubrík jednotlivých obradov.
8. Pokiaľ ide o formu posvätného rúcha, konferencie biskupov môžu určiť a Apoštolskej stolici predostrieť úpravy zodpovedajúce potrebám a zvykom jednotlivých oblastí.138
9. Okrem tradičného materiálu na zhotovenie posvätných rúch sa môže upotrebiť vlastné prirodzené tkanivo niektorej krajiny, ako aj iné umelé tkanivá, zodpovedajúce dôstojnosti obradu a osoby. O tom rozhoduje konferencia biskupov.139
10. Svedčí sa, aby krásu a vznešenosť posvätnému rúchu nedodávalo nadbytočné množstvo ozdôb, ale použitá látka a strih rúcha. Ozdoby majú predstavovať námety, obrazy alebo symboly naznačujúce posvätný cieľ rúcha. Treba vylúčiť také ozdoby, ktoré sa protivia posvätnosti liturgie.
11. Rozdielnosť farieb posvätného rúcha má v priebehu liturgického roku aj navonok účinnejšie objasniť povahu slávených tajomstiev viery a zmysel rozvíjajúceho sa kresťanského života.
12. Pri farbe posvätného rúcha nech sa zachová tradičná zvyklosť, a to:
1. Biela farba sa používa pri ofíciu a omšiach Veľkonočného a Vianočného obdobia; okrem toho pri sláveniach Pána, ktoré nie sú o jeho umučení; na sviatky preblahoslavenej Panny Márie, svätých anjelov a svätých, ktorí nie sú mučeníci; na slávnosti Všetkých svätých (1. nov.) a sv. Jána Krstiteľa (24. júna), na sviatky sv. Jána evanjelistu (27. dec.), Katedry sv. Petra (22. febr.) a Obrátenia sv. Pavla (25. jan.).
_______________
138 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 128.
139 Porov. tamže.
2. Červená farba sa používa na Kvetnú nedeľu, na Veľký piatok, v nedeľu Zoslania Ducha Svätého, na sviatky Pánovho utrpenia, na sviatky víťaznej smrti apoštolov a evanjelistov a na sviatky mučeníkov.
3. Zelená farba sa používa pri ofíciu a omšiach v období „cez rok“ (per annum).
4. Fialová farba sa používa v Adventnom a Pôstnom období. Možno ju brať aj pri ofíciu a omšiach za zosnulých.
5. Čierna farba sa môže používať, kde je to zvykom, pri omšiach za zosnulých.
6. Ružová farba sa môže použiť, kde je to zvykom, v nedele Gaudete (Tretia adventná nedeľa) a Lætare (Štvrtá pôstna nedeľa).
7. Na slávnosti sa môžu používať sviatočné alebo vzácnejšie rúcha, aj keď nie sú vo farbe dňa.
Avšak čo sa týka liturgických farieb, môžu konferencie biskupov určiť a predostrieť Apoštolskej stolici úpravy, ktoré zodpovedajú záujmom a duchu príslušných národov.
13. Omše pri vysluhovaní sviatostí a svätenín sa slávia vo farbe, ktorá je pre ne určená, alebo v bielej farbe alebo sviatočnej. Omše za rozličné potreby sa slávia vo farbe dňa alebo liturgického obdobia: vo fialovej farbe, ak majú kajúcny charakter, ako napr. omše č. 31, 33, 38. Votívne omše sa slávia vo farbe pre ne určenej, vo farbe dňa, alebo vo farbe liturgického obdobia.
5. INÉ PREDMETY URČENÉ PRE KOSTOL
1. Okrem posvätných nádob a posvätného rúcha, pre ktoré sa určuje osobitný materiál, iné zariadenie, predpísané na bohoslužbu140 alebo dovolené v kostole, nech je dôstojné a primerané svojmu cieľu.
2. Zvlášť sa treba starať o to, aby liturgické knihy, predovšetkým evanjeliár a lekcionár, ktoré sú určené na ohlasovanie Božieho slova, a preto sa tešia osobitnej úcte, boli pri liturgických úkonoch v úcte ako symboly a znaky vyšších vecí, a preto nech sú naozaj dôstojné, ozdobné a krásne.
3. Treba veľmi dbať o všetko, čo má priamy vzťah k oltáru a k eucharistickému sláveniu, ako je napr. oltárny kríž a kríž procesiový.
4. Osobitne sa treba usilovať, aby sa aj vo veciach menšieho významu zachovávali požiadavky umenia a aby sa vznešená jednoduchosť vždy spájala s čistotou.
_______________
140 Požehnanie predmetov a zariadenia v kostole určených na liturgické používanie alebo podobnú činnosť, porov. RÍMSKY RITUÁL, Benedikcionál, typické vydanie 1984, tretia časť.
HLAVA VII.
VÝBER OMŠE A JEJ ČASTÍ
5. Pastoračný účinok bohoslužby sa zaiste zvýši, ak texty čítaní, modlitieb a spevov budú podľa možnosti čo najlepšie zodpovedať potrebám a duchovnej príprave, ako aj schopnostiam účastníkov. To možno dosiahnuť vhodným využitím mnohonásobných možností výberu, o čom ešte bude reč.
Kňaz pri výbere textov omše nech prihliada skôr na spoločný duchovný osoh Božieho ľudu, než na svoje záľuby. Okrem toho nech pamätá, že takáto voľba omšových častí sa má robiť v zhode s tými, ktorí majú nejakú účasť na slávení a ani veriacich netreba vylučovať z rozhodovania o veciach, ktoré sa ich priamo týkajú.
Keďže sa však ponúka mnohonásobná možnosť výberu rozličných omšových častí, ešte pred bohoslužbou musí diakon, lektori, žalmista, kantor, komentátor i zbor dobre vedieť, ktoré texty sa použijú, aby sa nič neimprovizovalo. Lebo harmonické usporiadanie a vykonávanie obradov veľmi napomáha prípravu veriacich na prijatie Eucharistie.
1. VÝBER OMŠE
6. Na slávnosti je kňaz povinný riadiť sa kalendárom kostola, v ktorom celebruje.
7. V nedele a na všedné dni adventné, vianočné, pôstne a na všedné dni Veľkonočného obdobia, na sviatky a povinné spomienky:
1. ak sa omša slávi s ľudom, kňaz sa má riadiť kalendárom kostola, v ktorom celebruje;
2. ak sa omša slúži bez ľudu, kňaz si môže voliť alebo kalendár kostola alebo svoj vlastný.
8. Na ľubovoľné spomienky:
1. Na všedné dni v Adventnom období od 17. do 24. decembra, cez oktávu Narodenia Pána a v Pôstnom období, okrem Popolcovej stredy a všedných dní Veľkého týždňa, kňaz berie formulár omše patričného liturgického dňa. Zo spomienky, ktorá azda pripadá na ten deň vo všeobecnom kalendári, môže vziať modlitbu dňa (kolektu), ak nie je Popolcová streda alebo všedný deň Veľkého týždňa. Vo všedné dni Veľkonočného obdobia sa môžu sláviť spomienky svätých s celým formulárom.
2. Na všedné dni v Adventnom období pred 17. decembrom, vo Vianočnom období (od 2. januára) a na všedné dni Veľkonočného obdobia kňaz si môže vybrať formulár omše buď zo dňa príslušného liturgického obdobia, alebo formulár omše o svätom, alebo o jednom zo svätých, na ktorých je spomienka, alebo omšu o niektorom svätom, ktorý je na ten deň uvedený v martyrológiu.
3. Na všedné dni „cez rok“ si kňaz môže vybrať omšu dňa, omšu prípadnej ľubovoľnej spomienky, alebo omšu o svätom uvedenom na ten deň v martyrológiu, ďalej omšu za rozličné potreby alebo votívnu omšu.
Ak kňaz slávi omšu za účasti ľudu, nech sa stará predovšetkým o to, aby bez príčiny a často nevynechával čítania predpísané vo feriálnom lekcionári na jednotlivé dni. Cirkev si totiž želá, aby sa veriacim prestieral čím bohatší stôl Božieho slova.141
Pre tú istú príčinu nech kňaz umiernene berie formulár omše za zomrelých; veď každá omša sa obetuje za živých aj za zomrelých a v každej eucharistickej modlitbe je aj spomienka na zosnulých.
Kde však veriaci ľud má v osobitnej láske ľubovoľné spomienky na preblahoslavenú Pannu Máriu alebo na iných svätých, nech sa vyhovie oprávneným požiadavkám ich nábožnosti.
Keď je možnosť voliť medzi spomienkou zo všeobecného kalendára a spomienkou z diecézneho alebo rehoľného kalendára, odporúča sa za rovnakých podmienok a podľa tradície spomienka partikulárna.
1. O VÝBERE OMŠOVÝCH ČASTÍ
9. Pri výbere textov rozličných omšových častí tak z okruhu cirkevného roku, ako aj o svätých majú sa zachovať nasledujúce smernice.
Čítania
10. Na nedele a slávnosti sú určené tri čítania, v ktorých hovorí Prorok, Apoštol a Evanjelium. Nimi sa v kresťanskom ľude vychováva zmysel pre nepretržitosť diela spásy podľa obdivuhodného Božieho rozhodnutia. Tieto čítania sa používajú povinne. Podľa cirkevnej tradície sa vo Veľkonočnom období namiesto Starého zákona používajú čítania zo Skutkov apoštolov.
Na sviatky sú predpísané dve čítania. Ak sa však sviatok podľa predpisov povýši na stupeň slávnosti, pridá sa tretie čítanie, ktoré sa berie zo spoločnej časti.
Na spomienky svätých, ak nie sú vlastné čítania, čítajú sa zvyčajne čítania z bežného dňa. Ponúkajú sa aj privlastnené čítania, čiže také, ktoré osvetľujú zvláštny aspekt duchovného života alebo aktivity svätca. Používanie týchto čítaní nie je záväzné, ibaže by si to vyžadoval pastoračný dôvod.
11. Vo feriálnom lekcionári sú uvedené čítania na jednotlivé dni každého týždňa v celom ročnom okruhu. Preto sa spravidla budú brať tieto čítania v dňoch, pre ktoré sú určené, ak nepripadá na ten deň slávnosť, sviatok alebo spomienka, ktorá má vlastné čítania z Nového zákona, v ktorých sa spomína slávený svätec.
Ak sa však predsa súvislé čítanie v týždni preruší pre nejakú slávnosť, nejaký sviatok alebo nejakú osobitnú oslavu, kňaz môže spojiť vynechané časti s inými s prihliadnutím na zaradenie čítaní celého týždňa alebo rozhodnúť, ktorým textom sa má dať prednosť.
V omšiach pre nejaké osobitné zhromaždenie môže kňaz zo schváleného lekcionára vybrať tie čítania, ktoré sú pre také zhromaždenie najvhodnejšie.
_______________
141 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 51.
12. Okrem toho je osobitný výber textov Svätého písma v lekcionári pre omše spojené s určitými obradmi, pri ktorých sa vysluhujú sviatosti alebo sväteniny, alebo pre omše, ktoré sa slávia pri nejakých potrebách.
Tieto lekcionáre slúžia na to, aby počúvanie primeraného Božieho slova viedlo veriacich k plnšiemu pochopeniu tajomstva, na ktorom sa zúčastňujú, a aby ich vychovávalo k väčšej láske k Božiemu slovu.
Teda texty, ktoré sa čítajú pri slávení, treba určiť s prihliadnutím na pastoračnú vhodnosť a na možnosť výberu, ktorá sa v tejto veci dáva.
13. Niekedy sa ponúka dlhšia a kratšia forma toho istého textu. Pri voľbe medzi týmito dvoma formami treba zohľadniť pastoračné kritérium. Treba zohľadniť schopnosť veriacich užitočne počúvať dlhšie alebo kratšie čítanie. Podľa ich schopnosti môže byť lepšie vysvetliť im úplný text v homílii142.
14. Keď sa dáva možnosť výberu medzi jedným alebo druhým už určeným textom alebo textom ponechaným na ľubovôľu, nech sa berie ohľad na dobro účastníkov; podľa toho totiž, či ide o použitie textu ľahšieho alebo vyhovujúcejšieho zhromaždenému ľudu alebo o text, ktorý sa má opakovať alebo vynechať, keď je určený ako vlastný jednému sláveniu a ako ľubovoľný sláveniu druhému, vždy keď si to vyžaduje pastoračná potreba143.
Toto sa stáva, ak sa ten istý text má čítať v nasledujúcich dňoch, napr. v nedeľu alebo nasledujúci všedný deň alebo pri obave, že nejaký text vyvolá ťažkosti v spoločenstve veriacich. No treba dávať pozor, aby sa pri výbere textov Svätého písma nevynechávali stále tie isté časti.
15. Okrem možností vybrať si niektoré vhodnejšie texty, o ktorých sa vyššie hovorilo, udeľuje sa konferenciám biskupov možnosť, aby vo zvláštnych okolnostiach mohli určiť úpravy o výbere priliehavých čítaní. Texty však treba vybrať z riadne schváleného lekcionára.
Modlitby
16. V každej omši, ak nie je inak určené, prednášajú sa modlitby patriace tejto omši.
Na spomienky svätých sa berie vlastná modlitba dňa (kolekta), ak chýba, z patričného spoločného formulára. Modlitby nad obetnými darmi a po prijímaní, ak nie sú vlastné, môžu sa brať buď zo spoločného formulára, alebo zo všedného dňa príslušného obdobia.
Vo všedné dni „cezročného obdobia“ okrem modlitieb predchádzajúcej nedele môžu sa brať modlitby z inej nedele „cezročného obdobia“ alebo z formulára omší za rozličné potreby, ktoré sa nachádzajú v misáli. Vždy sa však môže z týchto omšových textov vziať hoci iba samotná modlitba dňa (kolekta).
Takto sa poskytuje bohatšia zásoba textov, ktorými sa hojnejšie živí modlitba veriacich. V hlavných liturgických obdobiach je toto prispôsobenie už vo vlastných modlitbách týchto období, ako sú uvedené v misáli na jednotlivé všedné dni.
_______________
142 Porov. RÍMSKY MISÁL, Poriadok čítaní pri omši, druhé typické vydanie 1981, Úvod, č. 80.
143 Tamže, č. 81.
Eucharistická modlitba
17. Väčší počet prefácií, ktorými je obohatený Rímsky misál, má ten cieľ, aby plnšie vynikli dôvody na vzdávanie vďaky v eucharistickej modlitbe a aby sa v plnšom svetle predstavili rozličné aspekty tajomstva spásy.
18. Voľba medzi eucharistickými modlitbami, ktoré obsahuje Omšový poriadok, sa riadi týmito smernicami:
1. Prvú eucharistickú modlitbu čiže Rímsky kánon možno používať vždy. Zvlášť vhodne sa prednáša v dňoch, ktoré majú vlastné V spoločenstve alebo Prosíme ťa, Bože, ako aj pri sláveniach apoštolov a svätých, o ktorých je zmienka v tejto eucharistickej modlitbe; v nedele, ak sa z pastoračných dôvodov nedá prednosť Tretej eucharistickej modlitbe.
2. Druhá eucharistická modlitba sa pre svoje osobitné vlastnosti hodí na všedné dni týždňa alebo pri osobitných príležitostiach.
Hoci má vlastnú pieseň vďaky (prefáciu), možno ju použiť aj s inými prefáciami, najmä s tými, ktoré súhrnne vyjadrujú tajomstvo spásy, napr. spoločné prefácie.
Keď je omša za niektorého zosnulého, možno použiť osobitnú formulu vsunutú pred Pamätaj.
3. Tretia eucharistická modlitba sa môže spájať s akoukoľvek piesňou vďaky (prefáciou). Nech sa uprednostní najmä v nedele a sviatky. V tejto eucharistickej modlitbe, ak sa používa v omši za zosnulého, možno použiť osobitnú formulu za zosnulého, uvedenú na svojom mieste po slovách a láskavo priveď k sebe, dobrotivý Otče, všetky svoje roztratené deti.
4. Štvrtá eucharistická modlitba má nezameniteľnú pieseň vďaky (prefáciu) a obsažnejšie podáva dejiny spásy. Môže sa použiť, keď omša nemá vlastnú pieseň vďaky a v nedele „cez rok“. Do tejto eucharistickej modlitby pre jej štruktúru nemožno vsúvať osobitnú modlitbu za zomrelého.
Spevy
19. Spevy Omšového poriadku, napr. Baránok Boží, nie je dovolené nahradiť inými spevmi.
20. Pri výbere spevov, ktoré sa majú spievať medzi čítaniami, pri príchode kňaza, pri príprave obetných darov a na prijímanie, treba zachovať smernice uvedené na patričných miestach (porov. č. 40–41, 47–48, 61–64, 74, 86–88).
HLAVA VIII.
OMŠE A MODLITBY ZA ROZLIČNÉ POTREBY A OMŠE ZA ZOSNULÝCH
1. OMŠE A MODLITBY ZA ROZLIČNÉ POTREBY
21. Keďže liturgia sviatostí a svätenín poskytuje dobre disponovanému veriacemu ľudu možnosť posvätiť Božou milosťou, prameniacou z veľkonočného tajomstva144, skoro každú udalosť jeho života, a keďže Eucharistia je sviatosťou sviatostí, misál podáva vzory omší a modlitieb, ktoré sa môžu použiť pri rozličných príležitostiach kresťanského života za potreby celého sveta a za potreby všeobecnej alebo miestnej cirkvi.
22. Pretože je širšia možnosť výberu čítaní a modlitieb, patrí sa, aby sa omše za rozličné potreby brali umiernene, t. j. keď si to vyžaduje pastoračná potreba.
23. Vo všetkých omšiach za rozličné potreby, ak sa výslovne neurčuje inak, možno vziať čítania dňa, aj s ich spevmi, ak zodpovedajú slávenej bohoslužbe.
24. Medzi omše tohto druhu sa počítajú omše spojené s vysluhovaním sviatostí alebo svätenín (Missæ rituales), omše na rozličné príležitosti, omše za rozličné potreby a votívne omše.
25. Omše spojené s vysluhovaním sviatostí alebo svätenín (Missæ rituales) sa zakazujú v nedele adventné, pôstne, veľkonočné, ďalej na slávnosti, cez Veľkonočnú oktávu, v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, na Popolcovú stredu a vo všedné dni Veľkého týždňa. Okrem toho treba zachovať smernice, uvedené v rituáloch alebo v samých omšiach.
26. Omše za rozličné potreby a za niektoré osobitné potreby sa používajú pri niektorých príležitostiach alebo v pravidelne stanovený čas. Z nich môže príslušná cirkevná vrchnosť vybrať omše pre prosebné pobožnosti v priebehu roku, ktoré určí konferencia biskupov.
27. Ak sa vyskytne nejaká vážnejšia potreba alebo pastoračný dôvod, priliehavú omšu možno sláviť z nariadenia alebo povolenia miestneho ordinára vo všetky dni, okrem slávností, nedieľ adventných, pôstnych a veľkonočných, ďalej dní vo Veľkonočnej oktáve, dňa Spomienky na všetkých verných zosnulých, Popolcovej stredy a všedných dní Veľkého týždňa.
28. Votívne omše o tajomstvách Pána, na počesť preblahoslavenej Panny Márie, anjelov alebo niektorého svätého, či všetkých svätých, ktoré sa môžu slobodne vybrať podľa nábožnosti veriacich, môžu sa používať vo všedných dňoch cez rok, aj keď pripadá ľubovoľná spomienka. Ale nemožno sláviť ako votívne omše, ktoré sa vzťahujú
_______________
144 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 61.
na tajomstvá Pánovho života alebo preblahoslavenej Panny Márie, okrem omše Nepoškvrneného Počatia, lebo ich slávenie je spojené s priebehom liturgického roka.
29. V dňoch, na ktoré pripadá povinná spomienka alebo vo všedných dňoch adventných do 16. decembra vrátane, vianočných od 2. januára a veľkonočných po Veľkonočnej oktáve, omše za rozličné potreby a votívne omše sa nedovoľujú. Ak si to však vyžaduje opravdivá potreba alebo úžitok veriacich, pri omši za účasti ľudu možno vziať omšový formulár zodpovedajúci tejto potrebe alebo úžitku veriacich. Ponecháva sa to na úsudok správcu kostola alebo samého celebranta.
30. Vo všedné dni „cezročného obdobia“, na ktoré pripadnú ľubovoľné spomienky alebo v ktoré sa slávi liturgia hodín všedného dňa, možno celebrovať akúkoľvek omšu, či použiť akúkoľvek modlitbu na rôzne príležitosti, okrem omší spojených s vysluhovaním sviatostí a svätenín.
31. Zvlášť sa odporúča spomienka Panny Márie v sobotu, pretože liturgia Cirkvi preukazuje Matke Vykupiteľa úctu v prvom rade a pred všetkými svätými.145
1. OMŠE ZA ZOSNULÝCH
32. Eucharistickú obetu Kristovho veľkonočného tajomstva Cirkev obetuje za zosnulých, aby v spoločenstve všetkých Kristových údov táto obeta jedným vyprosovala duchovnú pomoc, iným zasa priniesla potechu nádeje.
33. Medzi omšami za zosnulých má prvé miesto pohrebná omša, ktorá sa môže sláviť každý deň okrem prikázaných slávností, štvrtku Veľkého týždňa a Veľkonočného trojdnia, ďalej okrem nedieľ adventných, pôstnych a veľkonočných, pri zachovaní všetkých právnych noriem.146
34. Omšu za zosnulých po prijatí zvesti o smrti, pri definitívnom pochovávaní zomrelého alebo v deň prvého výročia možno sláviť aj v dňoch vianočnej oktávy, ako aj v dňoch, na ktoré pripadá povinná spomienka, prípadne všedný deň liturgického obdobia, okrem Popolcovej stredy a dní Veľkého týždňa.
Iné omše za zosnulých čiže omše „každodenné“ možno sláviť v dňoch
„cezročného obdobia“, na ktoré pripadajú ľubovoľné spomienky alebo je liturgia hodín zo všedného dňa, len ak sa aplikujú za zomrelých.
35. Pri pohrebných omšiach má byť spravidla krátka homília s vylúčením akejkoľvek pohrebnej chváloreči.
36. Treba povzbudiť veriacich, najmä z príbuzenstva zomrelého, aby sa aj svätým prijímaním zúčastnili na eucharistickej obete konanej za zosnulého.
_______________
145 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Dogmatická konštitúcia o Cirkvi, Lumen gentium, č. 54; PAVOL VI., Apoštolská adhortácia Marialis cultus, 2. februára 1974, č. 9: AAS 66 (1974) s. 122-123.
146 Porov. zvlášť Kódex kánonického práva, kán. 1176-1185; RÍMSKY RITUÁL, Pohrebné obrady, typické vydanie 1969.
37. Ak po pohrebnej omši bezprostredne nasleduje pohreb, vynechajú sa záverečné obrady omše a hneď po modlitbe po prijímaní nasleduje obrad posledného odporúčania a lúčenie. Tento obrad sa koná iba vtedy, ak je v kostole rakva s telom zosnulého.
38. Pri usporiadaní a výbere tých častí omše za zosnulých, ktoré sa môžu meniť (napr. modlitby, čítania, modlitba veriacich), najmä keď ide o pohrebnú omšu, treba z pastoračných dôvodov prihliadať na zomrelého, jeho rodinu a prítomných.
Duchovní pastieri nech berú do úvahy najmä tých, ktorí sú pri príležitosti pohrebu prítomní na liturgických obradoch alebo počúvajú evanjelium, či sú to už nekatolíci alebo takí katolíci, ktorí sa na Eucharistii nikdy alebo zriedkakedy zúčastňujú alebo stratili azda aj vieru. Kňazi sú totiž služobníkmi Kristovho evanjelia pre všetkých.
HLAVA IX.
O ÚPRAVÁCH, KTORÉ PATRIA BISKUPOM A ICH KONFERENCIÁM
39. Obnovenie Rímskeho misála, uskutočnené v našich časoch podľa noriem dekrétov Druhého vatikánskeho všeobecného koncilu, sa zvlášť stará o to, aby sa pri eucharistickom slávení všetci veriaci privádzali k tej plnej, uvedomelej a činnej účasti na liturgických úkonoch, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a na ktorú majú právo a povinnosť mocou svojho stavu.147
Ale aby toto slávenie plnšie zodpovedalo normám a duchu posvätnej liturgie, sa v týchto Smerniciach a v Omšovom poriadku predkladajú nejaké úpravy zverené úsudku buď diecézneho biskupa alebo konferenciám biskupov.
40. Diecézneho biskupa treba považovať za veľkňaza svojho stáda. Od neho sa určitým spôsobom odvodzuje a závisí život veriacich v Krista.148 On nech rozvíja a usmerňuje liturgický život vo svojej diecéze a bdie nad ním. Jemu sa v týchto smerniciach zveruje, aby usmerňoval poriadok koncelebrácie (porov. č. 202-374), stanovil normy o liturgických službách kňazovi pri oltári (porov. č. 107), o podávaní svätého prijímania pod obidvoma spôsobmi (porov. č. 283), o výstavbe a zariadení kostolov (porov. č. 291). Ale predovšetkým má živiť ducha posvätnej liturgie v kňazoch,
diakonoch a vo veriacich.
41. Uvedené úpravy, ktoré si vyžadujú širšiu spoluprácu, nech stanovia konferencie biskupov podľa noriem práva.
42. Predovšetkým konferenciám biskupov prislúcha pripraviť vydanie tohto Rímskeho misálu v schválených národných jazykoch a aj ho schváliť, a po písomnom uznaní Apoštolskou stolicou nech sa používa v príslušných oblastiach149.
Rímsky misál nech sa vydá ako celok buď v latinčine alebo v platne schválenom národnom jazyku.
43. Úpravy naznačené v týchto Všeobecných smerniciach a v Omšovom poriadku nech v definitívnej podobe stanovia konferencie biskupov a po písomnom uznaní Apoštolskou stolicou nech sa uvedú do misálu; sú to:
o gestá veriacich a postoje tela (porov. č. 43)
o gesto úcty oltáru a evanjeliáru (porov. č. 273)
o texty piesní na vstup, prinášanie obetných darov a prijímanie (porov. č. 48, 74, 87)
o čítania zo Svätého písma, ktoré sa majú brať v osobitných okolnostiach (porov.
č. 362)
o spôsob odovzdávania znaku pokoja (porov. č. 82)
o spôsob svätého prijímania (porov. č. 160, 283)
o materiál oltára a posvätného zariadenia, predovšetkým posvätných nádob a materiál, forma a farba liturgických rúch (porov. č. 301, 326, 329, 339, 342–346).
Smernice alebo pastorálne ustanovenia, o ktorých potrebe rozhodli konferencie biskupov, môžu byť po predchádzajúcom schválení Apoštolskou stolicou vložené do Rímskeho misála na patričnom mieste.
_______________
147 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 14.
148 Porov. tamže, č. 41.
149 Porov. Kódex kánonického práva, kán. 838 § 3.
1. Tieto konferencie majú venovať zvláštnu starostlivosť prekladom biblických textov, ktoré sa používajú pri slávení omše. Veď zo Svätého písma sa čítajú state, ktoré sa potom vysvetľujú v homílii, z neho sa spievajú žalmy, ono dalo vnuknutie a popud k liturgickým modlitbám, oráciám a spevom a z neho dostávajú úkony a znaky svoj zmysel.150
Nech sa používa reč, ktorá zodpovedá chápavosti veriacich a je vhodná na verejné ohlasovanie, avšak pri zachovávaní znakov, ktoré sú vlastné rozličným spôsobom vyjadrovania nachádzajúcim sa v biblických knihách.
2. Úlohou konferencií biskupov je aj usilovne pracovať na prekladoch iných textov tak, aby sa pri zachovaní povahy živého jazyka úplne a verne udržal zmysel pôvodného latinského textu. Pri uskutočňovaní toho je užitočné dbať na rozličné literárne druhy, ktoré sa používajú v omši: predsednícke modlitby, antifóny, zvolania, odpovede, litániové modlitby atď.
Nakoľko je možné, treba mať na zreteli, že preklad textov nie je určený predovšetkým na meditáciu, ale skôr na ohlasovanie a spev pri slávení.
Nech sa používa reč prispôsobená kraju veriacich a predsa vhodná a vynikajúca literárnou kvalitou, pričom vždy zostáva potreba nejakej katechézy o biblickom a kresťanskom zmysle niektorých slov a myšlienok.
V oblastiach, ktoré majú tú istú reč je lepšie, ak je to možné, mať ten istý preklad liturgických textov, ale predovšetkým biblických textov a omšového poriadku.151
3. Majúc na zreteli, aké významné miesto má spev pri slávení omše – je on potrebnou, neodlučiteľnou časťou slávnostnej liturgie,152 konferencie biskupov majú schvaľovať upravené nápevy, predovšetkým pre texty Omšového poriadku, pre odpovede a zvolania ľudu a pre osobitné obrady, ktoré sa vyskytujú počas liturgického roka.
Taktiež majú rozhodnúť, ktoré hudobné formy, nápevy a hudobné nástroje je dovolené používať pri Božom kulte, nakoľko sú naozaj vhodné pre posvätné používanie alebo ako ich treba prispôsobiť.
4. Je vhodné, aby každá diecéza mala svoj kalendár a próprium omší. Biskupská konferencia nech sa postará vytvoriť vlastný národný kalendár alebo spolu s inými konferenciami kalendár pre širšiu oblasť, schválený Apoštolskou stolicou.153
Pritom má byť čo najviac zachovaná a chránená nedeľa ako prvoradý sviatočný deň. Nech sa teda iným slávnostiam nedáva prednosť pred nedeľou, iba ak tým skutočne najdôležitejším.154 Taktiež treba dbať na to, aby liturgický rok, obnovený podľa dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu, nebol zastieraný druhoradými prvkami.
Pri tvorbe národného kalendára nech sa vyznačia (porov. č. 373) prosebné a kántrové dni, spôsob a texty na ich slávenie155. Treba zohľadniť aj iné osobitné okolnosti.
Je vhodné, aby sa slávenia vlastné celému štátu alebo kraju vo vydaní misála umiestnili medzi sláveniami generálneho kalendára, a vlastné slávenia pre menšie oblasti alebo diecézu, nech sa uvedú v dodatku.
_______________
150 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 24.
151 Porov. tamže, č. 36 § 3.
152 Porov. tamže, č. 112.
153 Porov. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári, č. 48-51, infra, s. 99; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT, Inštrukcia Calendaria particularia, 24. júna 1970, č. 4, 8: AAS 62 (1970), s. 652-653.
154 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 106.
155 Porov. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári, č. 46, infra, s. 98; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT, Inštrukcia Calendaria particularia, 24. júna 1970, č. 38: AAS 62 (1970), s. 660.
5. Napokon, ak si účasť veriacich a ich duchovné dobro žiadajú viaceré a hlbšie prispôsobenia, aby posvätné slávenie zodpovedalo povahe a tradíciám rozličných národov, môžu konferencie biskupov tieto požiadavky predkladať Apoštolskej stolici podľa bodu 40 Konštitúcie o posvätnej liturgii na súhlas k ich uvádzaniu, predovšetkým pre tie národy, ktorým sa evanjelium ohlasuje v najnovšej dobe.156 Nech sa pozorne zachovávajú osobitné normy stanovené v Inštrukcii O Rímskej liturgii a inkulturácii.157
Pri ich postupe nech sa zachová to, čo nasleduje:
Najprv nech sa predbežný návrh podrobne vysvetlí Apoštolskej stolici, aby sa po udelení náležitého povolenia pokračovalo vo vypracúvaní jednotlivých návrhov.
Po predložení a schválení týchto návrhov Apoštolskou stolicou nech sa na stanovených miestach a v stanovenom čase robia experimenty. Ak treba, po skončení experimentu ho konferencia biskupov vyhodnotí a hotový výsledok predloží na posúdenie Apoštolskej stolici.158
6. Ale prv než sa prejde k novým a zvlášť väčším prispôsobeniam, nech sa naozaj dbá na to, aby boli múdro a usporiadane poučení kňazi i veriaci, aby sa plne uplatňovali už predvídané možnosti a aby sa zavádzali pastoračné normy, ktoré zodpovedajú duchu slávenia.
7. Nech sa zachováva princíp, podľa ktorého každá partikulárna cirkev musí byť v súlade so všeobecnou Cirkvou nielen čo sa týka náuky viery a sviatostných znakov, ale aj v tom, čo sa týka všeobecne prijatých zvykov trvalej a apoštolskej tradície. Tieto zvyky sa majú zachovávať nielen preto, aby sa zabránilo chybám, ale aj preto, aby sa odovzdávala celistvosť a pravdivosť viery, lebo pravidlo modlitby Cirkvi zodpovedá pravidlu jej viery.159
Rímsky rítus vytvára významnú a vzácnu časť liturgického pokladu a dedičstva Katolíckej cirkvi, ktorého bohatstvá tak slúžia dobru všeobecnej Cirkvi, že ich strata by spôsobila Cirkvi veľkú škodu.
Tento rítus počas stáročí zachoval nielen liturgické zvyky, ktoré vznikli v Ríme, ale hlbokým, harmonickým a organickým spôsobom včlenil do seba niektoré iné, ktoré vznikali zo zvykov a talentov rozličných národov a partikulárnych cirkví, buď západných alebo východných, a tak si získal akúsi nadregionálnu povahu. Dnes sa jednotný výraz a identita tohto rítu nachádza v typických vydaniach liturgických kníh schválených autoritou Najvyššieho Veľkňaza a v príslušných liturgických knihách, ktoré sú schválené konferenciami biskupov pre im prislúchajúce oblasti a uznané Apoštolskou stolicou.160
_______________
156 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 37-40.
157 Porov. KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ, Inštrukcia Varietates legitimæ, 25. januára 1994,
č. 54, 62-69: AAS 87 (1995), s. 308-309, 311-313.
158 Porov. tamže, č. 66-68: AAS 87 (1995), s. 313.
159 Porov. tamže, č. 26-27: AAS 87 (1995), s. 298-299.
160 Porov. JÁN PAVOL II., Apoštolský list Vicesimus quintus annus, 4. dec. 1988, č. 16: AAS 81 (1989) s. 912; KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ, Inštrukcia Varietates legitimæ, 25. januára 1994, č. 2, 36: AAS 87 (1995), s. 288, 302.
8. Druhý vatikánsky koncil stanovil normu, aby sa nezavádzali novoty, len ak si to vyžaduje skutočné a zaručené dobro Cirkvi. Treba dbať aj na to, aby nové formy určitým spôsobom organicky vyplývali z doteraz jestvujúcich.161 A táto norma nech sa aplikuje aj na prebiehajúcu inkulturáciu samotného rímskeho rítu.162 Najviac si inkulturácia žiada dostatok potrebného času, aby sa unáhlenosťou a nepozornosťou neporušila autentická liturgická tradícia.
A samotné skúmanie možnosti inkulturácie sa nemá usilovať o vytváranie nových obradových rodín, ale nech tak zvažujú kultúrne okolnosti, aby do misála alebo do iných liturgických kníh uvádzané prispôsobenia nepoškodili samotný rímsky rítus.163
9. Teda Rímsky misál sa musí aj naďalej zachovať, hoci v rozličnosti jazykov164 a aj v určitej rozličnosti zvykov, ako nástroj a jasný znak podstatnej jednoty a celistvosti rímskeho obradu.165
_______________
161 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 23.
162 Porov. KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ, Inštrukcia Varietates legitimæ, 25. januára 1994,
č. 46: AAS 87 (1995), s. 306.
163 Porov. tamže, č. 36: AAS 87 (1995), s. 302.
164 Porov. tamže, č. 54: AAS 87 (1995), s. 308-309.
165 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 38; PAVOL VI., Apoštolská konštitúcia Rímsky misál, supra, s. 14.
VECNÝ REGISTER
Abakus – pozri Stolík Adaptácie – pozri Úpravy
Advent
· okurencia a kalendár, 354, 355;
· odporúča sa homília počas feriálnych dní, 66;
· v nedele sa nehovorí oslavná pieseň (Glória);
· v nedele nie je dovolená omša za rozličné potreby, 374; ani pohrebná omša, 376, 380.
Aklamácie (zvolania zhromaždenia)
– význam, 34-35;
· spôsob prednesu, 38;
· ich miesto počas slávenia: po čítaniach, 59; pred čítaním evanjelia, 60, 62-63; po evanjeliu, 60, 134; po premenení, 37a, 151; na konci omše, 168; jednotlivé
aklamácie: Amen, 54, 79h, 89, 124, 127, 146, 161, 165, 175, 180, 249, 259, 286-287;
Kýrie eléison, 52, 125, 258; Aleluja, 62-63, 131, 261; na konci embolizmu, 153, 238,
266.
Akolyta (riadne ustanovený)
· služba, 98;
· pomáha diakonovi pri príprave oltára, 178;
· zvláštne úlohy, 187;
· úlohy: v úvodných obradoch, 188-189; počas liturgie Eucharistie, 190-193.
Alba
· spoločný odev všetkých služobníkov, 119, 336, 338, 339;
· tvar, 342; materiál a prevedenie, 343, 344.
Aleluja
· aklamácia, ktorá nasleduje po druhom čítaní, 62-63, 131, 261;
· spôsob prednesu, 62;
· ak je len jedno čítanie pred evanjeliom, 63a;
· počas Pôstneho obdobia, 63b;
· ak sa nespieva, môže sa vynechať, 63c.
Ambona
· miesto prednášania Božieho slova, 309;
· spôsob umiestnenia a charakteristika, 309;
· miesto, odkiaľ sa čítajú čítania, 128, 130, 134, 175, 260; responzóriový žalm, 61,
175; homília, 136; modlitby veriacich, 138, 177.
Amen – pozri Aklamácia
Anamnéza
· časť eucharistickej modlitby, 79e.
Antifóna
– úvodný spev, 47-48, 256;
· na obetovanie, 74;
– na prijímanie, 286-287, 269.
Baránok Boží
· spev pri lámaní chleba, 37b, 83, 155, 240, 267.
Biblické čítania
– cieľ, 29, 55, 57;
· ako sa prednášajú, 38;
· majú ich všetci počúvať, 29, 130;
· kritériá výberu, 357-362.
Biskup
· prvý vysluhovateľ Božích tajomstiev, 22, 92, 112;
– jeho úlohy, 107, 202, 283, 291, 374, 387;
– úlohy biskupských konferencií, 43, 48, 74, 82, 87, 160, 273, 283, 301, 326, 329,
339, 342-346, 362, 388-394.
Bozk
· oltára: znak úcty, 49, 272; na začiatku omše, 123, 173; na konci omše, 169, 186, 272;
· evanjeliára, 273.
Casula – pozri Ornát Celebrant
· predsedá zhromaždeniu, 27, 30, 31;
· jeho úloha, 93;
· jemu prináležia „predsednícke modlitby“, 30, 147;
· hovorí výzvy, 31;
· ako sa má správať počas slávenia, 93;
· prihliada na duchovný osoh zhromaždených, 352.
Cingulum
· používanie, 119, 336.
Dalmatika
· vlastné rúcho diakona, 338.
Dary
· chlieb a víno prinášané na oltár v procesii, 74-75, 140;
· na oltár sa kladú chlieb a víno s vodou, 72;
· zberatelia darov (na cirkevné účely), 105c;
· incenzácia, 75, 144.
Diakon
· postavenie a úloha, 94;
· úlohy v omši, 171-186;
– v koncelebrovanej omši, 212, 215, 239, 244, 246a, 247, 249;
· v omši s jedným posluhujúcim, 253;
· musí sa oboznámiť s textami ešte pred slávením, 352;
· posvätné rúcho, 336, 338, 340.
Doxológia
· zakončuje eucharistickú modlitbu, 79h;
· zakončuje embolizmus, 81;
· v omši za účasti ľudu, 153; pri koncelebrácii, 236.
Embolizmus
· rozvíja modlitbu Pána, 81;
· je zakončený zvolaním ľudu, 153;
· omši za účasti ľudu, 153; pri koncelebrácii, 238.
Epikléza
· časť eucharistickej modlitby, 79c.
Eucharistia (alebo omša alebo Pánova večera)
· je stredom kresťanského života, 16;
· časti jej slávenia, 28;
· riadená biskupom, 92;
· formy slávenia, 112-114;
· miesto slávenia, 288;
· „komunitárny“ ráz, 34;
· obetuje sa za živých aj za zomrelých, 355;
· miesto na uchovávanie Eucharistie, 314-317.
Eucharistická modlitba
· vrchol slávenia, 30, 72/2, 78;
· patrí medzi „predsednícke modlitby“, 30;
· hlavné prvky, 79;
· kritériá výberu, 364-365;
· spôsob recitovania eucharistických modlitieb v koncelebrovaných omšiach, 216- 236.
Evanjeliár
· je odlišný od lekcionára;
· môže byť prinášaný vo vstupnej procesii, 120d; je prinášaný diakonom, 172; alebo, v jeho neprítomnosti, lektorom, 194;
· môže sa položiť na menzu oltára, 117, 122;
· preukazuje sa mu úcta, 60, 273, 349.
Farby (liturgických rúch)
– cieľ, 345;
· tradičné použitie, 346;
· biela, červená, zelená, fialová, čierna, ružová, 346;
· na slávnosti, 346g;
· v omšiach za rozličné potreby, votívnych a pri vysluhovaní sviatostí a svätenín, 347.
Formulár omše (výber)
· na slávnosti, 353; v nedele, na všedné dni adventné a pôstne, na sviatky a povinné spomienky, 354; na ľubovoľné spomienky, 355; o Panne Márii, 355;
· kritériá, 352; čítania, 357-358; modlitby, 363.
Gestá a držanie tela
· význam, 42;
· v rozličných okamihoch slávenia, 43.
Glória
· súčasť úvodných obradov, 46, 126;
· tvorí úkon sám osebe, 37a;
· jej úloha, 53;
· kedy sa spieva a recituje, 53.
Homília
· dôležitosť a význam, 29, 65;
· od sedadla alebo od ambony, 136;
· je časťou liturgie slova, 55;
· kedy je povinná, 66;
· nasleduje po nej chvíľa ticha, 66;
· v koncelebrovaných omšiach, 213;
· v pohrebných omšiach, 382.
Humerál
· je vhodný, keď sa oblieka alba, 119, 336.
Chlieb
· používaný podľa Kristovho príkladu, 319;
· má byť pšeničný a nekvasený, 320;
· vyzerá ako pokrm, 321;
· môže byť rozlámaný, 321;
· nech je dobre uchovávaný, 323.
Immixtio
· význam, 83;
· v rôznych formám omše, 155, 241, 267.
Incenzácia
· význam, 75;
· je fakultatívna, 276;
· evanjeliára, 134;
· týka sa: osôb, 276d; oltára, 277; kríža, 277;
· kedy sa incenzuje: na začiatku omše, 49, 123, 211; na obetovanie, 75, 144; počas eucharistickej modlitby, 150.
Kalendár
· na slávnosti sa treba riadiť kalendárom kostola, v ktorom sa celebruje, 353;
· pri iných okolnostiach (obdobia, slávnosti a sviatky liturgického roka), 354.
Kalich
· je hodný úcty, 327;
· z čoho má byť zhotovený, 328-330;
· jeho tvar, 332;
· požehnanie, 333;
· kde má byť položený na začiatku omše, 118c; prináša sa na oltár na začiatku liturgie Eucharistie, 73, 139;
· prijímanie z kalicha: v koncelebrovaných omšiach, 245-249; veriacich, 284-287.
Kánon – pozri Rímsky kánon Kantor
· úloha, 104;
· musí sa oboznámiť s textami ešte pred slávením, 352.
Kaplnka
· pre uchovávanie Najsvätejšej Eucharistie, 315b.
Katedrála
· má byť posvätená slávnostným obradom, 290;
· je vhodné, aby mala ceremoniára, 106.
Kolekta – pozri Modlitba dňa Komentátor
· úloha, 105b;
· musí sa oboznámiť s textami ešte pred slávením, 352.
Komisia (diecézna pre posvätnú liturgiu a umenie)
· má sa s ňou konzultovať pri stavbe nových posvätných budov, pri ich oprave a úprave, 291.
Koncelebrácia
· vyjadruje jednotu kňazstva, 199;
· kedy je dovolená alebo odporúčaná, 114, 199; viackrát za deň, 204;
– obrad, 210-251.
Konferencia biskupov
· jej právomoci, 388-398.
Konsekrácia
· časť eucharistickej modlitby, 79d.
Kostol (zariadenie)
· charakteristika, 288, 292;
· má slúžiť na slávenie a pre veriacich, 293.
Kostolník (sakristián)
· pripravuje potrebné veci na slávenie omše, 105a.
Krédo (vyznanie viery alebo symbol)
· jeho úloha, 67;
· spôsob prednesu, 68, 137, 263.
Kríž
· patrí medzi oltárne predmety, 117, 308;
· vo vstupnej procesii, 120b, 122, 188.
Laik
· môže plniť úlohu lektora, 101;
· ďalšie úlohy počas slávenia, 107;
· kedy môže prijímať z kalicha, 283.
Lámanie chleba
· význam, 72/3;
· vhodnosť chleba, 321;
· v omši za účasti ľudu, 155; koncelebrovaná, 240; s jedným posluhujúcim, 267.
Lekcionár
· pripraví sa na ambone, 118b;
· nedeľný a na sviatky, 357; feriálny, 358;
· osobitné lekcionáre, 359.
Lektor
· služba, 59;
– úlohy, 129, 194-198;
· časti, ktoré mu prináležia, 48, 87, 129;
· ohlasuje Božie slovo od ambony, 309;
· musí sa oboznámiť s textami ešte pred slávením, 352.
Liturgia Eucharistie
· druhá časť omše, 28;
· štruktúra, 72-89;
– v rozličných formách omše, 139-165, 214-249, 265-271.
Liturgia slova
· prvá časť omše, 28;
· štruktúra a dôležitosť, 55-71;
– v rozličných formách omše, 128-138, 212-213, 260-264.
Liturgické rúcha
– cieľ, 335;
· vlastné rúcha jednotlivých služobníkov, 336-341;
· na slávnosti, 346g;
· pripravujú sa v sakristii, 119;
· na koncelebráciu, 209;
· materiál, tvar, farba, 342-347.
Liturgické zhromaždenie – pozri Zhromaždenie Menza oltára
· z prírodného kameňa, 301.
Misál
· pripraví sa pri kňazovom sedadle, 118a;
· na oltári na začiatku liturgie Eucharistie, 73, 139;
· v omši s jedným posluhujúcim, 256.
Modlitba dňa (kolekta)
· patrí medzi „predsednícke modlitby“, 30;
· je súčasťou úvodných obradov, 46;
· jej morfológia, 54;
· cieľ, 54;
· v rozličných omšiach, 363;
· zásady týkajúce sa modlitby dňa, 54, 127, 259.
Modlitba nad ľudom
· je súčasťou záverečných obradov, 90b, 167.
Modlitba nad obetnými darmi
· patrí medzi „predsednícke modlitby“, 30;
· spôsob prednesu, 32;
· možnosť výberu, 363;
· v omši za účasti ľudu, 146.
Modlitba Pána
· význam, 81;
· je súčasťou obradu prijímania, 80;
· v rôznych formách omše, 152, 237, 266.
Modlitba po prijímaní
· náplň, 89;
· patrí medzi „predsednícke modlitby“, 30;
· hovorí sa od sedadla alebo od oltára, 165;
· možnosť výberu, 363;
· spôsob prednesu, 32;
· v omši s jedným posluhujúcim, 271.
Modlitba veriacich – pozri Všeobecná modlitba Narodenie Pána
· môžu sa celebrovať alebo koncelebrovať tri omše, 204c;
· pokľaknutie vo Vyznaní viery, 137.
Nedeľa
· recituje sa Glória, okrem Adventného a Pôstneho obdobia, 53; Krédo, 68;
· sú povinné tri čítania, 357;
· má byť homília v omšiach za účasti ľudu, 66;
· podľa možnosti nech je omša spievaná, 115;
· riadiť sa kalendárom, 353-354.
Obrad prijímania – pozri Prijímanie Obrady
– úvodné, 46-54, 120-127, 210-211, 256-259;
– prijímania, 80-89, 152-165, 237-249, 266-271;
– záverečné, 90, 166-170, 250-251, 272.
Obrazy posvätné
· vystavené na úctu veriacim, 318;
· primeraný počet, 318;
· oprávnenosť, 318;
· starostlivosť o umeleckú hodnotu, 318.
Oltár
· význam: stôl (menza) obety a hostiny, 296;
· z čoho je vyrobený, 301;
· pevný alebo prenosný, 297-298;
· spôsob umiestnenia a charakteristika, 299;
· posvätený alebo požehnaný, 300;
· oltárne predmety potrebné pri slávení, 297, 304-308;
· bozk, incenzácia, 123;
· príprava oltára, 73;
· iné oltáre, 303.
Omša – pozri Eucharistia Omša
· za účasti ľudu, dôležitosť a význam, 115;
· omšový poriadok (schéma), 120-170;
· koncelebrovaná, 199-215;
· s jedným posluhujúcim, 252-272;
· konventuálna, 114;
· pohrebná, 380;
· na rozličné príležitosti, 371, 373;
· za zosnulých, 381;
· za rozličné potreby, 371, 373-374;
· spojená s vysluhovaním sviatostí alebo svätenín, 372;
· votívna, 375.
Opis ustanovenia (konsekrácia)
· je súčasťou eucharistickej modlitby, 79d;
· gestá kňaza, 274;
· veriaci si kľaknú, 43.
Organista/organ
· funkcia, 103;
· umiestnenie organa, 313;
· nemôže hrať počas „predsedníckych modlitieb“, 32;
· v Adventnom a Pôstnom období, 313.
Ornát (casula alebo planeta)
· vlastné rúcho kňaza pri omši a pri posvätných úkonoch priamo s ňou spojených, 119a, 337;
· oblieka sa na albu a štólu, 337;
· v koncelebrovaných omšiach je povinný pre hlavného celebranta, 209;
· materiál, tvar, ozdoby a farba, 343-347.
Oslavná pieseň – pozri Glória
Oznamy
· po modlitbe po prijímaní, 166;
· prednáša ich diakon alebo kňaz, 184.
Pánova večera – pozri Eucharistia Peniaze
· pre chudobných alebo na kostol, 73.
Planeta – pozri Ornát Pokľaknutie
· kedy sa pokľakne: po pozdvihovaní hostie, po pozdvihovaní kalicha a pred prijímaním, 157, 274;
· veriacich, 43;
· vo Vyznaní viery (Zvestovanie a Narodenie Pána), 137;
· pred Najsvätejšou sviatosťou vo svätostánku, 274;
· v koncelebrovaných omšiach, 242.
Pokoj
· obrad, 82;
· je súčasťou obradu prijímania, 80;
· v rôznych formách omše, 154, 239, 266;
· znak pokoja, 82.
Posluhujúci
· ustanovení služobníci, 98-99;
– úlohy, 100-107.
Posvätné nádoby
· požehnanie, 333;
· purifikácia, 163;
– materiál, 328-330, tvar, 332.
Posvätné predmety pre kostoly
· umelecký štýl, 325;
· materiál: pre posvätné nádoby, 328-330; pre liturgické rúcha, 343;
· iné zariadenie, 348.
Posvätné ticho
· dôležitosť, prirodzenosť a jeho miesto v liturgii, 45, 56;
· v úkone kajúcnosti, 45;
· po výzve na modlitbu, 45, 54.
Posvätné umenie – pozri Umenie
Požehnanie
– na konci omše, 90b, 92, 167, 170, 254;
· prináležiace kňazovi, 31;
· biskupské, 167;
· je súčasťou záverečných obradov, 90b;
· s vlastným formulárom pre niektoré dni a príležitosti, 90b;
· liturgických predmetov a posvätných rúch, 333, 335.
Pôstne obdobie
· nespieva sa Aleluja, 62a;
· je odporúčaná homília aj vo všedné dni, 66;
· v nedele sa nehovorí Glória, 53;
· v nedele je zakázaná akákoľvek iná omša, aj pri vážnejšej potrebe, 374; a tiež pohrebná omša, 380.
Prednes (rôznych textov)
· spôsob prednesu, 38;
· miesta: pred evanjeliom, 60, 132, 135, 262; po evanjeliu, 134; na obetovanie, 143;
kým sa umývajú ruky, 145; na immixtio, 155; pred prijímaním, 156, 241, 244, 268, 269.
Prepustenie ľudu
· význam, 90c;
· úloha diakona, 185;
· vynecháva sa v omšiach s jedným posluhujúcim, 272.
Presbytérium
· miesto pre kňazov a posluhujúcich, 295;
· oddelené od hlavnej lode, 295.
Príhovory
· časť eucharistickej modlitby, 79g;
· v koncelebrovaných omšiach, 223, 228, 231, 234.
Prijatie veriacich
· uvádzači, 105d.
Prijímanie (obrad)
· základné časti, 80;
– v omši za účasti ľudu, 84-89, 157-165, 182-183, 191-192; koncelebrovaná, 237-249; v omši s jedným posluhujúcim, 268-271.
Prijímanie pod obidvoma spôsobmi
– cieľ, 281;
· poučenie pre veriacich, 282;
· kedy je dovolené, 283;
– obrad, 284-287;
· v koncelebrovaných omšiach, 245-249.
Príprava darov
· význam, 72/1;
· v omši za účasti ľudu, 140-146.
Procesia
· na vstup, 47, 49;
· v omši za účasti ľudu, 120, 122;
· v koncelebrovanej omši, 210;
· na evanjelium, 133, 175;
· na prinášanie obetných darov, 74, 140;
· na prijímanie, 86.
Prvá eucharistická modlitba – pozri Rímsky kánon Rímsky kánon
· spôsob jeho prednesu, 219-225;
· kedy sa používa, 365a.
Sedadlo celebranta a posluhujúcich
· umiestnenie, 310;
· pre diakona a iných posluhujúcich, 310.
Sekvencia – pozri Spev
Schola cantorum (zbor spevákov)
· funkcia, 103;
– miesto, 294, 312;
· musí sa oboznámiť s textami ešte pred slávením, 352;
· úlohy: prednáša so zhromaždením úvodný spev a spev na prijímanie, 48, 86-87; spieva striedavo s veriacimi: Pane, zmiluj sa, 52; Glória, 53; Aleluja, 62; Baránok Boží, 83, 155.
Slávnosť
· riadiť sa kalendárom, 353;
· spieva sa alebo recituje Glória, 53; a Krédo, 68;
· je zakázaná akákoľvek iná omša, aj pri vážnejšej potrebe, 374; a tiež pohrebná omša, 380.
Spev
· dôležitosť, 39;
· ktoré časti omše sa uprednostňujú na spev, 40;
· sprevádza niektoré úkony a sprievody, 44;
· v nedeľnej omši, 115;
· zásady pre výber spevov, 41, 366-367;
· jednotlivých častí omše: vstup, 47-48; medzi čítaniami, pred evanjeliom, 61-64; sekvencia, 64; obetovanie, 74; pri lámaní chleba, 83; na prijímanie, 86-87; ďakovného chválospevu po prijímaní, 88;
· gregoriánsky, 41.
Spev na obetovanie
· sprevádza procesiu na obetovanie, 37b, 74; medzitým posluhujúci pripravia oltár, 139;
· spôsob prednesu, 74.
Spev na prijímanie (antifóna)
· sprevádza obrad prijímania, 37b;
· ako sa prednáša, 86-87;
· kedy sa recituje, 87.
Spevák – pozri Kantor Spomienky
· povinné, 354;
· ľubovoľné, 355;
· na Pannu Máriu v sobotu, 378.
Stolík (abakus)
· veci, ktoré treba na ňom pripraviť, 118c;
· vykonáva sa na ňom purifikácia posvätných nádob, 183, 247, 279.
Superpelícia
· v omši nemôže nahradiť albu, 336.
Svätostánok
· miesto, 315;
· má byť len jeden, 314;
· pokľaknutie, 274.
Svätostánok
· umiestnenie, 315;
· z čoho je vyrobený, 314;
· lampa pri svätostánku, 316.
Sviatok
· recituje sa Glória, 53;
· ktorým kalendárom sa riadi, 354;
· sviatok povýšený na stupeň slávnosti: tri čítania, 357;
· homília, 66;
– spev, 115.
Svietniky
· význam, 307;
· na oltári alebo vedľa neho, 117, 122, 307;
· počet, 117;
· môžu sa niesť vo vstupnej procesii, 117, 120b; a v procesii s evanjeliárom, 133, 175.
Symbol – pozri Krédo Štóla
· použitie: pre kňaza, 119a; pre diakona, 119b;
· spôsob nosenia, 340;
– materiál, 343; tvar, 342; farba, 345-347.
Účasť veriacich
· vedomá, činná a plná, 17-20;
· zvolania, ktoré jej napomáhajú, 34-36;
· posledný cieľ úprav, 386.
Úklon
· hlavy, 275a;
· tela, 275b.
Úkon kajúcnosti
· je časťou úvodných obradov, 46;
· priebeh, 51;
· v omši za účasti ľudu, 125;
· za účasti jedného posluhujúceho, 258.
Umenie (posvätné)
· umelecké štýly a tradície dovolené v posvätnom umení, 289;
· uchovávanie, prispôsobenie a podnietenie tvorby umeleckých diel, 289;
· rozvoj nových diel, 289;
· výchova umelcov, 289;
· komisia pre posvätné umenie, 291.
Umývanie rúk
· význam, 76;
· veci na stolíku potrebné na umývanie rúk, 118c;
· v omši za účasti ľudu, 145.
Úpravy (adaptácie)
· základ ich legitímnosti a nevyhnutnosti, 386;
· prináležiace kňazovi, 23-24;
· prináležiace diecéznemu biskupovi, 387;
· prináležiace biskupským konferenciám, 388-394;
· úpravy a väčšie prispôsobenia, 395-396;
· rozsah úprav, 397-398.
Úvodný spev (antifóna)
· sprevádza procesiu kňaza a posluhujúcich, 37b, 47, 121;
· jeho úloha, 47;
· spôsob prednesu, 48;
· ak sa nespieva, recituje sa antifóna, 48;
· v omši s jedným posluhujúcim, 256.
Veľká noc (Veľkonočná nedeľa)
· je povinná sekvencia, 64;
· je dovolené koncelebrovať na Vigíliu a na omšu vo dne, 204b;
· je zakázaná akákoľvek iná omša, aj pri vážnejšej potrebe, 374; a tiež pohrebná omša, 380.
Veľkonočná nedeľa – pozri Veľká noc Veriaci – pozri Zhromaždenie
Veriaci
· zúčastňujú sa slávenia Eucharistie primerane svojmu postaveniu, 17, 91;
· prvky, ktoré napomáhajú ich aktívnu účasť, 34-36;
· príprava omše nech je konzultovaná aj s veriacimi, 111, 352;
· miesto pre veriacich v kostole, 294;
· ich úlohy: prinášanie darov, 73; prednášajú úmysly všeobecnej modlitby, 138;
· zúčastňujú sa prijímania pod obidvoma spôsobmi, 282.
Víno
· stály zvyk od Poslednej večere, 319;
· vlastnosti, 322;
· veriaci ho prinášajú kňazovi, 73, 140.
Všeobecná modlitba (modlitba veriacich)
· zakončuje liturgiu slova, 55;
· jej funkcia, 69;
· miesto, odkiaľ sa prednáša, 138, 177;
· úmysly prednášané diakonom, kantorom, lektorom, 71, 94, 109, 197;
· poradie prosieb, 70;
· v omši s jedným posluhujúcim, 264.
Výber omše – pozri Formulár omše Vyznanie viery – pozri Krédo
Výzvy
· ako sa prednášajú, 38;
· v rôznych častiach slávenia, 31;
· ich prispôsobenie veriacim, 31;
– kňaza, 31, 51, 124;
· diakona,
· iných služobníkov, 50, 124.
Zariadenie kostola – pozri Kostol
Zbor spevákov – pozri Schola cantorum Zhromaždenie (liturgické)
· zhromaždenie a Eucharistia, 27, 91;
· zvolania a odpovede zhromaždenia veriacich, 34-36;
· postoje, 42-43;
· posvätné miesta a liturgické zhromaždenie, 294.
Znak kríža
– po úvodnom speve, 50, 124, 256-257;
· po vložení tymianu do kadidelnice, 277;
· pred evanjeliom, 134.
Zosnulí
· sú spomínaní v eucharistickej modlitbe, 355, 365b-d;
· omše za zosnulých, 379-385.
Zvolania zhromaždenia – pozri Aklamácie Žalm
· alelujový, 63a;
· responzóriový, 61;
· po prijímaní, 88, 164.
Žalmista
· požiadavky, 102;
– úloha, 61, 102, 129;
· miesto na čítanie a spev, 61, 309;
· musí sa oboznámiť s textami ešte pred slávením, 352.
OBSAH
HLAVA V.
ZARIADENIE A VÝZDOBA KOSTOLOV NA SLÁVENIE EUCHARISTIE 55
1. VŠEOBECNÉ ZÁSADY 55
2. USPORIADANIE PRESBYTÉRIA NA SLÁVENIE SVÄTEJ OMŠE 56
Oltár a jeho výzdoba 56
Ambona 58
Sedadlá pre celebranta a posluhujúcich 58
3. USPORIADANIE KOSTOLA 59
Miesta pre veriacich 59
Miesto pre zbor a hudobné nástroje 59
Miesto uchovávania Najsvätejšej sviatosti 59
O posvätných obrazoch 60
HLAVA VI.
VECI POTREBNÉ NA SLÁVENIE OMŠE 62
1. CHLIEB A VÍNO NA SLÁVENIE EUCHARISTIE 62
2. O ZARIADENÍ KOSTOLA VŠEOBECNE 62
3. POSVÄTNÉ NÁDOBY 63
4. POSVÄTNÉ RÚCHO 63
5. INÉ PREDMETY URČENÉ PRE KOSTOL 65
HLAVA VII.
VÝBER OMŠE A JEJ ČASTÍ 66
1. VÝBER OMŠE 66
2. O VÝBERE OMŠOVÝCH ČASTÍ 67
Čítania 67
Modlitby 68
Eucharistická modlitba 69
Spevy 69
HLAVA VIII.
OMŠE A MODLITBY ZA ROZLIČNÉ POTREBY A OMŠE ZA ZOSNULÝCH 70
1. OMŠE A MODLITBY ZA ROZLIČNÉ POTREBY 70
2. OMŠE ZA ZOSNULÝCH 71
HLAVA IX.
O ÚPRAVÁCH, KTORÉ PATRIA BISKUPOM A ICH KONFERENCIÁM 73
VECNÝ REGISTER 77
OBSAH 93
Slovenský text Všeobecných smerníc Rímskeho misála schválila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí dňa 27. júla 2005, Prot. 722/05L.