I
Táto udalosť predstavuje ľudí, ktorí sa pomocou svojich stretaní s Ježišom dostávajú na rozličné stupne spasiteľného poznania.
Apoštoli so svojou otázkou: „Učiteľu, kto zhrešil?“ nám pripomínajú tých, čo už niečo poznajú, ale ešte nedospeli k plnému svetlu viery, preto sa pýtajú a snažia sa pomocou Pánovho slova i ďalej zmúdrievať.
Žobrák predstavuje tých, na ktorých spočinuli iba prvé lúče poznania o tom, ktorého poslal Boh.
A farizeji?
Tí nám tu znázorňujú pyšných, ktorí aj napriek veľmi častému styku s Ježišom zostávajú naďalej duchovne slepými. Nakoľko sa blížila noc, kedy už nikto nemôže nič urobiť, Ježiš neodkladal.
Ponáhľal sa zjaviť ľuďom mocného a milosrdného Boha, ktorý v ňom žil a pôsobil. A hneď urobil zázrak na slepcovi. Ale treba si všimnúť, že nie bez jeho spolupráce.
Žiadal od neho poslušnosť.
Mal ísť a umyť sa v rybníku, ktorý sa volal Siloe, to jest Poslaný.
Ak pochopíme, že aj nám sa len vtedy otvoria oči pre nadprirodzené svetlo, keď si ich budeme ponárať do prameňa oživujúcej a očisťujúcej vody, do prameňa, ktorý nám Ježiš prisľúbil a po svojom nanebovstúpení i poslal vo Svätom Duchu.
II
Kto zhrešil? – On nie. Ani jeho rodičia...
Ale môže zhrešiť každý, kto popri takomto trpiacom prejde bez milosrdného povšimnutia.
Narodil sa slepý – aby som vám i na ňom zjavil moc a milosrdenstvo toho, ktorý ma poslal, a aby ste videli, ako máte aj vy zjavovať tie isté Božie skutky potom, keď vás pošlem.
III
Náš Pán prišiel ako Svetlo sveta.
A zostal ním až do konca.
Po svojom odchode preniesol túto úlohu na nás, na svojich nasledovníkov.
Máme teda šíriť svetlo plynúce z poznania Boha a tak ho šíriť, ako to on robil.
Slovami, skutkami a utrpením.
Ba ešte aj svojím posledným výdychom.
A najmä týmto...
Posledný výdych býva najvýrečnejším slovom o večnom Svetle, pravda, ak je pokojný, tým viac, ak je aj radostný... V takomto prípade sa stáva pre iných znakom, že sa ním síce niečo končí, ale to krajšie a trvalejšie sa iba začína. Byť pre iných svetlom je prvoradá úloha Ježišových nasledovníkov. Ale musíme pri jej spĺňaní dávať pozor, aby sme nesvietili svetlom svojich slov a svojich dobrých skutkov iným do očú, aby sme ich neoslňovali.
Svetlo, ktorým zjavujeme ľuďom Boha, má byť tým, čím bolo Kristovo – pokornou službou na ceste k Otcovi.
IV
Nebeský Otče, ďakujeme ti za tvojho Syna, ktorý nám svetlom svojho života a svetlom svojej smrti umožnil poznať, kto si, čo robíš a čo si od nás praješ.
Daj, nech v nás nevyjde nazmar svetlo tohto poznania, ktoré sa má stať spásou nielen pre nás, ale naším prostredníctvom aj pre našich vo tme žijúcich bratov. Amen.