Ak to chceš ty, Ježišu, chcem to aj ja – bl. Chiara Luce Badano
Po ceste, cestou v aute, cestou pešo, vo vlaku... sa toho stihne narozprávať všeličo. Ježiš využil cestu do Jeruzalema na sviatky. Využil kráčanie, spoločne strávený čas i blízkosť učeníkov, aby ich pripravil na to, čo sa s ním má stať.
Skúsme sa vžiť do „kože“ apoštolov, pre ktorých ich Majster bol všetkým, ktorého nasledovali a dúfali, že prináša na svet Božie kráľovstvo. Nevedeli však ešte nič o Ježišovom veľkom utrpení, o jeho smrti, o tom, že bude odsúdený náboženskými autoritami... O tomto všetkom im Ježiš začal rozprávať cestou do Jeruzalema.
V tomto všetkom vidíme a ďakujeme najprv za Ježišovo odovzdanie sa Otcovmu plánu. On naplnený Duchom Svätým ohlasuje Božie kráľovstvo, a vedený i naplnený tým istým Duchom kráča v ústrety všetkému, čo si od neho Otec praje. Ježiš nemiluje kríž ani utrpenie, ba dokonca prosí v Getsemani, aby mohol byť od neho oslobodený, aby nepil z kalicha utrpenia, potí sa až do krvi... ale miluje Otca, miluje jeho plán záchrany človeka, každého z nás miluje. A v tejto láske je ochotný a hovorí áno aj krížu, utrpeniu, smrti. Ako súčasti Otcovho plánu. Ide stratiť svoj život, aby daroval nový život nám. Má pred svojím duchovným zrakom Otca, záchranu a spásu každého človeka, nový život z Ducha Svätého, ktorý nám chce vydobiť a darovať.
Vidíme tu však aj reakciu Petra, ktorý sa stavia pred Majstra a poúča ho, odrádza ho od toho, čo Ježiš hovorí, od utrpenia. Až mu Ježiš musí povedať tvrdé slová: choď mi z cesty, satan, doslova: postav sa za mňa – ako hovorí presnejší preklad. Nebráň mi ísť vpred za tým, čo mám pred očami – Otca a jeho plán spásy.
Bratia a sestry, potrebujeme často prosiť a aj dovoliť Ježišovi a Duchu Svätému, aby nás zbavil typickej „Petrovej“ chyby – poúčať Boha, čo má konať. Chcieť ísť k víťazstvu bez ťažkostí, cestou triumfalizmu. Potrebujeme – podľa slov apoštola Pavla z dnešného čítania - premenu zmýšľania, metanoiu, pokánie. Zanechať zmýšľanie tohto sveta. Ježiš nám pripomína, že ak ideme za ním, je to spojené so zapretím, zrieknutím sa seba. Je to spojené s naším „áno“ všetkému, čo Boh pošle, a takmer isto bude aj nejaká forma kríža a utrpenia. Avšak pozor: dopočujme Ježiša až do konca: Ježiš vstane zmŕtvych – hovorí to apoštolom a oni nerozumejú, o čo ide. My to už vieme. A hovorí nám: ak stratíš svoj život pre mňa, vtedy ho skutočne nájdeš.
Ak strácaš svoj život v ťažkostiach, utrpeniach – malých, ktoré prináša každý deň, alebo neobyčajných, náročných – povedz v nich Ježišovi „áno“. Hovor to znova a znova. V sile Božej to dokážeš. Ježiš nás nevolá milovať či vyhľadávať kríž, ale prijať ho. Sme povolaní milovať Ježiša a dávať mu svoje „áno“. V dôvere, že On vie...
Niekedy by sme uprednostnili, aby naše životy boli iné ako tie, ktoré napísal Boh. Na prvý pohľad príbeh Chiary Badano – jediného dieťaťa počatého po 11 rokoch manželstva, ktoré zomrelo v 18 rokoch po bolestivej forme rakoviny kostí – vyzerá ako prázdna tragédia, ale nie z pohľadu Božieho autora. Zdá sa, že Chiara mala všetko, čo si ako dospievajúca mohla priať. Mala milujúcu, stabilnú rodinu a pevnú vieru, ktorú živili programy pre mládež a spoločenstvo mladých v hnutí Fokoláre. Bola obľúbená medzi svojimi priateľmi a páčili sa jej chlapci. Bola krásna. Chiara sa rada bavila v kaviarňach. Bola skvelá pri tenise, plávaní a horolezectve. Chiara mala pred sebou jasný život.
Jedného dňa pri hraní tenisu zažila Chiara neznesiteľnú bolesť v ramene. Krátko nato bola diagnostikovaná s osteogénnym sarkómom. Sledovala, ako jej svetlá budúcnosť mizne. Ale tu sa začína skutočný príbeh jej života – príbeh hrdinskej cnosti.
Radosť od Chiary bola nákazlivá a zvýšila sa iba jej utrpením. Po jednej veľmi bolestnej noci povedala: „Veľa som trpela, ale moja duša spievala.“ Fotografie z jej smrteľného lôžka nájdete na Google. Jej oči vyzerajú ako jazerá odrážajúce slávu neba. Jeden z jej lekárov poznamenal: „Jej úsmevom a očami plnými svetla nám ukázala, že smrť neexistuje; existuje len život.“ Kardinál Saldarini počul o tejto úžasnej dospievajúcej osôbke a navštívil ju v nemocnici a povedal: „Svetlo v tvojich očiach je nádherné. Odkiaľ pochádza?“ Chiarina odpoveď bola jednoduchá: „Snažím sa milovať Ježiša tak, ako môžem.“
Chiara mala hlboký pocit vykupiteľského utrpenia. Často opakovala frázu: „Ak to chceš ty Ježišu, aj ja to chcem.“ Rovnako ako každé dospievajúce dievča mala rada svoje vlasy, ale vplyvom chemoterapie o ne prišla. Aj ich vypadávanie a stratu sprevádzala modlitbou: „Pre teba, Ježišu.“ Morfium na utíšenie obrovských bolestí často odmietala a hovorila: „Chcem sa čo najviac podeliť o Jeho utrpenie na kríži.“ Ku koncu svojho života povedala: „Nemám už nič, ale stále mám svoje srdce a s tým môžem vždy milovať.”
Chiara požiadala, aby bola pochovaná vo svadobných šatách. Keď sa koniec jej krátkeho života priblížil, povedala svojej matke: „Keď ma budeš pripravovať, mami, musíš si neustále hovoriť: „Chiara Luce teraz vidí Ježiša.“ Zomrela 7. októbra, 1990. Jej rodičia a priatelia boli s ňou. Jej posledné slová boli: „Zbohom. Buďte šťastní, pretože ja som šťastná.“ Keď Chiara uvažovala o svojej očakávanej smrti, povedala: ..cítim sa byť obklopená nádherným Božím plánom, ktorý sa mi pomaly odhaľuje.“
Dnes táto blahoslavená je vzorom a patrónkou nielen pre mladých, ale pre všetkých nás. Učí nás a vyprosuje silu povedať „áno“ všetkému, čo Boh pošle. Ak to chceš ty, Ježišu, chcem to aj ja. Naučme sa od nej túto jednoduchú modlitbu.