Drahí bratia a sestry, pred časom som bol na výlete s mladými na chate. Keď sme sa rozchádzali a podávali si ruky na rozlúčku, chalan, ktorý šoféroval mi povedal: Prosil by som ešte o požehnanie na cestu. Samozrejme, že som ochotne vyhovel. Keď som nad tým tak spätne uvažoval, bol som vďačný za tohto chlapca, ktorý upriamil pozornosť na Božie požehnanie. Na druhej strane, ako málo dnes už ľuďom záleží na Božom požehnaní. Asi preto som bol taký prekvapený jeho požiadavkou.
Na Nový rok si prajeme mnohé pekné vinše. Čoraz menej je v nich však spomenuté aj Božie požehnanie. Veď často si aj my kresťania myslíme: „Načo požehnanie na cestu – veď máme silné a bezpečné autá, načo požehnanie domu, veď máme zabezpečovacie systémy, načo požehnanie nás ľudí a našej rodiny – veď keď vyskočí nejaký problém, máme veľa dobrých priateľov. Dnes už nepotrebujeme požehnanie tak ako kedysi, keď ľudia žili v biede.“ Možno to takto nehovoríme, ale naše správanie to často dokazuje.
Božie slovo nám však pripomína v prvom čítaní, aké dôležité je požehnanie. Boh prikazuje kňazom - Áronovým synom, aby žehnali. Požehnanie bolo pre izraelský národ niečo veľmi vzácne. Aj Pán Ježiš požehnáva a tiež hovorí svojím učeníkom aby žehnali, čiže zvolávali Božie požehnanie. A preto žehnajú zvlášť kňazi, ktorých ruky sú posvätené. Hoci je kňaz je hriešny človek, kňazskou vysviackou dostáva milosť a keď požehnáva, vtedy sám Kristus žehná. Musím s hanbou priznať, že sám to neviem doceniť – aj mne by pasovala tá výčitka pápeža Pia XII., ktorú povedal jednému kňazovi: „Keby si kňazi boli vedomí, aká moc je skrytá v ich požehnaniach, viac by žehnali.“ Jeden známy kňaz, ktorého som navštevoval, ma vždy keď som sa u neho zastavil, požehnal. Keď som sa ho na to pýtal, hovoril, že má skúsenosť, ako požehnanie odháňa zlo. Raz sa jeho sused vracal z krčmy a veľmi hlasno nadával. Tento kňaz ho na diaľku požehnal a v tom okamihu opilec zmĺkol.
Nielen kňazi, ale aj každý človek môže žehnať. Je to vlastne modlitba, je to prosba k Pánovi, aby obdaroval druhého človeka duchovným dobrom. Aké krásne je, keď rodičia pred spaním dávajú krížik svojím deťom. Žehnať sa však veľmi odporúča nielen naším priateľom, ale aj tým, ktorí nám nejako ublížili, je to znak, že sme sa rozhodli odpustiť.
Drahí BS, nesmieme však zabudnúť, že požehnanie nie je nejaká mágia. Je to Božia sila, ktorá účinkuje, kde chce, ale duši človeka a jeho skutočnému vnútornému dobru pomôže len tam, kde je ľudia pustia. Len tam, kde nájde otvorené dvere srdca. Môžeme si napríklad každý rok otvoriť dvere pre požehnanie príbytku, ale ak mu neotvoríme aj dvere srdca, je to málo platné. „Proste Boha o požehnanie na vašu prácu, ale nežiadajte, aby ju urobil za vás!“ – hovorí spisovateľ Bernanos. Božie požehnanie je teda účinné tam, kde je úprimná snaha plniť jeho príkazy vo všetkých ohľadoch. Aké požehnanie môže zostúpiť na dom, v ktorom jeho stavitelia pracujú v nedeľu, alebo žijú spolu bez sobáša?
Drahí bratia a sestry, dnešný deň nám dáva pre oči osobitne ženu požehnanú medzi ženami - Máriu. Pre ňu bola najviac Božie požehnanie a Božia prítomnosť v jej duši. Nemyslela si, že všetko zvládne sama, ale v pokore prosila o Božiu pomoc. Zároveň ju však vidíme ako tú, ktorá nenechá žiadnu Božiu reč padnúť na zem, ale uvažuje, rozjíma, spracováva všetky slová, aby mohla vo svojom živote byť verná vo všetkom. Pre tento postoj je požehnaním pre svet a aj teraz nás z neba sprevádza svojím materským požehnaním. Nasledujme ju už aj prvé dni Nového roku. Žiadajme požehnanie a sami veľa žehnajme. A nezabudnime, že požehnanie sa neznáša s hriechom, ani s takým ktorý sme si obľúbili a na ktorý sme si zvykli. A na záver prosme: „Bože buď nám milostivý a žehnaj nás, nech žiari tvoja tvár nad nami, nad našou úprimnou cestou za tebou aj tento rok.“ Amen.