Milí bratia a sestry.
Prvé čítanie nám pripomína slávne Božie skutky, ktoré Boh konal, keď vyviedol Izrael z Egyptského otroctva. Na Sinaji Boh hovoril v hrmení a blýskaní, v zvukoch rohov, a dymiaceho vrchu. Ľud sa bál Pána. Prosili Mojžiša: „Ty nám hovor a budeme ťa počúvať: nech s nami nehovorí Boh, aby sme nepomreli“ (Ex 20,19). Boh Otec posiela preto svojho Syna, aby hovoril ľuďom celkom zblízka Božie slovo a svojimi činmi svedčil o Božej láske. Očakáva však aj vieru v jeho slovo. Ježiš sa však často stretáva s nepochopením, nielen u veľkňazov a starších, ale aj u iných Židov i svojich učeníkov, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu.
Ježiš na veľkonočné sviatky vystúpil do Jeruzalema. Prišiel do chrámu a vidí na jeho nádvorí tržnicu. Tam bol však taký hluk, že ľudia len z diaľky mohli počuť ozvenu z liturgických spevov, ktoré sa ozývali z chrámu. Iných známok zbožnosti na tomto rozsiahlom nádvorí nebolo. Tento priestor by sa mohol skôr nazvať tržnicou na dobytok a zhromaždenie podvodníkov z radov predavačov a peňazomencov. Tu teda nič nenaznačovalo, že je to dom, v ktorom býva Boh.
Štěpán Smolen vo svojej knihe Cesta na Západ uvažuje o pravom dôvode úcty k Bohu. Pýtajú sa kresťana: „Prečo chodíš do kostola?“ A kresťan odpovedá: „Pretože tam načerpám vnútorný pokoj“. Alebo: „Pretože ma to robí lepším človekom“. Autor uzatvára: I keby Boh nedával nič, i keby ťa nenapĺňal pokojom, i keby ťa nepripodobňoval sebe, predsa si zasluhuje klaňanie, pretože je Bohom. Určite nás bude zaujímať, aký je náš vzťah k Bohu a Ježišovi Kristovi, alebo aký máme dôvod, keď ideme do kostola.
Ježiš bol iste niekoľkokrát svedkom, čo sa v predsieni chrámu odohráva, veď chodil do Jeruzalema na sviatky, no vtedy ešte nezačal jeho verejný život. Teraz sa malo jeho poslanie ukázať v plnej sile a mal konať ako ten, čo má moc (Mk 1,22). Preto si uplietol z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu aj dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu“. Zaujímavé je, že nikto, ani chrámová stráž sa neodvážila zasiahnuť. Mnohí tušili, že je to zásah proroka. Už pred 600 rokmi videl prorok Jeremiáš chrám premenený na lotrovský pelech (Jer 7,11) a hrozil zničením chrámu. Židia ostali však hluchí, alebo sa domnievali, že Jeremiášov hlas znie z ďalekej minulosti. Na dosah ruky sa im núkal zisk, ktorý mala z tohto obchodovania správa chrámu a to bolo pre nich prednejšie. Okrem prorockého činu Ježiš vysloví aj prorocké slovo. Keď ho Židia vyzvú, nech dokáže opodstatnenosť svojho zásahu, Ježiš odpovie záhadným obrazom. Jeho protivníci ho však nerozumejú, pretože jeho slovo berú doslovne. Nechápu, že hovorí o chráme svojho tela a o svojom vzkriesení.
Aj my sme dnes v nebezpečenstve, že správne neposúdime to, čo sa okolo nás deje. Boh nás volá k pokániu. Ak sa na všetko pozeráme len telesnými očami, nezachytíme Božiu reč. Prosme Ducha Svätého, aby sme poznali v našej situácii Boží zámer s nami.
Ježiš v podstate odmieta Židom preukázať svoju legitimitu, lebo znamenie, ktoré ponúka - svoje vzkriesenie - nemôžu jeho protivníci preskúmať. Tak zostávajú naďalej pred rozhodnutím medzi vierou a neverou. Ježiš od nich, ale aj od nás očakáva, že uveríme jeho slovu. Viera je z počutia.
Riešenie obmedzenosti viery učeníkov na pravú vieru, bude možné až po Ježišovom vzkriesení a prijatí Ducha Svätého. Až vtedy naplno uveria Písmu i slovu, ktoré Ježiš povedal. Príkladom pravej viery je Panna Mária. Ona kríž a utrpenie prežívala spolu s Kristom. Ak trpíme spolu s Kristom, budeme spolu s ním aj oslávení. Obdobie, ktoré prežívame nám má pomôcť dospieť k pravej viere. Nech nám naša nebeská Matka vyprosí túto milosť. Amen.