Drahí bratia a sestry,
Evanjelium dnešnej nedele nám akoby hovorilo o nás, o tom, čo po tieto dni zažívame (sme zažívali) v našich domovoch. Situácia učeníkov za zatvorenými dverami s tou našou, za zatvorenými dverami v našich domovoch je veľmi podobná. Evanjelista Ján píše o učeníkoch, ktorí boli za zatvorenými dverami, plní strachu z toho čo bude, možno beznádeje a sklamania z toho, čo sa stalo. Situácia, ktorá je aj nám veľmi dobre známa: zatvorení, pod vplyvom strachu z toho čo sa deje, sklamaní z toho, o čo sme prišli a nevediac čo bude ďalej. Učeníkom sa po smrti Ježiša Krista zrútil svet postavený na Majstrovi a hoci evanjelista Ján v predošlých kapitolách už opisoval zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, teda učeníci už počuli tú radostnú zvesť, že ich Majster žije, ešte stále sú zatvorení a prežívajú strach.
Bratia a sestry aj my sme v tomto roku a čase, ktorý žijeme počuli počas obradov Veľkej Noci: „Alleluja, Kristus vstal z mŕtvych!“ V tomto sa tiež podobáme apoštolom. Nesmieme zabudnúť, že Kristus prichádza aj k nám. Aj dnes prichádza do našich domovov, chce prísť do našich sŕdc tak, ako prichádza k apoštolom. Evanjelium nám explicitne nehovorí o Ježišovom prejdení cez zatvorené dvere, ale vyjadruje ideu, že vzkriesený Kristus môže kedykoľvek a kdekoľvek prísť k svojim učeníkom a zjaviť sa uprostred nich, aby im povedal: „Pokoj vám.“ A my veríme v evanjelium, ako v živé a stále aktuálne Božie slovo. Kristus nám aj dnes hovorí: „Pokoj vám.“ Je to pozdrav, ktorý Kristus prináša svojim učeníkom. Je to ten istý pokoj, ktorý očakávame v dnešných časoch. Zmŕtvychvstalý Kristus nám prináša pokoj, útechu, istotu, ktorou je On sám. Spĺňa slovo, ktoré povedal v rozlúčkovej reči: „Nenechám vás ako siroty, ale prídem k vám.“(Jn 14,18) Udelenie Ducha evokuje prísľub iného Zástancu, prisľúbeného taktiež v rozlúčkovej reči. Udelenie Ducha je Jánovou formou Turíc, je novým stvorením. Tak ako Boh dýchol na neživú matériu v Gn 2,7, z ktorej následne vyformoval človeka, tak vdychuje Ježiš život svojim učeníkom prostredníctvom svojho Ducha.
Ježiš chce priniesť pokoj aj do našich sŕdc. V minulých týždňoch sme možno nemohli zažiť ten pokoj, prameniaci práve z odpustenia hriechov, po svätej spovedi. Hriech v Jánovom evanjeliu označuje aj postoj odmietania viery v Krista a jeho zjavenie. Odpustenie hriechov teda znamená vytvorenie vzťahu ku Kristovi.
Táto doba, ktorú prežívame, v ktorej akoby sa zastavil čas, nám však dáva viac príležitostí na obnovenie nášho vzťahu s Kristom. A keď nemôžeme osobne prežiť pokoj z odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia, buďme sami sebe navzájom predĺženými rukami nášho Milosrdného Otca. Prinášajme pokoj a odpustenie našim najbližším v našich rodinách, na pracoviskách. Pokojným prijímaním situácií, prijímaním blížneho, nereptaním na časy ktoré žijeme, pohľadom viery a pokoja hovorme našim blížnym to, čo povedal Kristus učeníkom: „Pokoj vám!“ Buďme svedkami Krista tam, kde ho tento svet nechce pustiť.