6. Veľkonočná nedeľa rok „B“

Keď sa lúčime s niekým, s kým nám bolo dobre, často prídu na myseľ a niekedy aj na jazyk slová: „Zostaň tu ešte!“

Pán Ježiš sa lúči so svojimi učeníkmi. Slová dnešného evanjelia sú zachytené z posledného večera pred jeho smrťou. Povedal ich zrejme po ceste z večeradla do Getsemanskej záhrady. Možno sa zastavili niekde pri mohutnom viniči, lebo úryvok dnešného dňa je pokračovaním známeho podobenstva/prirovnania o viniči: „Ja som vinič a vy ste ratolesti...“

Pán Ježiš sa lúči. Odchádza, a učeníci by radi vyslovili slová: „Zostaň tu s nami!“ No tak ako mnohokrát, Pán paradoxne obracia perspektívu a hovorí: „Ostaňte vy v mojej láske... Ostaňte vo mne...“

Ostať ponorení, zakorenení, vštepení do Božej lásky, to je výzva dnešného evanjelia. Ako porozumieť tomuto tajomnému vyjadreniu?

Už spomenutý obraz viniča, ktorý patrí k užšiemu kontextu týchto slov nám hovorí, že sa jedná o životne dôležité spojenie. Ak zostaneme v Božej láske, budeme žiť, ak nezostaneme, staneme sa suchou ratolesťou, ktorá skončí v ohni.

Ako však chápať ten pojem lásky? Je to len emocionálne prežívanie, je to naše osobné vôľové rozhodnutie, alebo ešte čosi hlbšie?

Všimnime si opäť kontext dnešných slov, a tiež kontext výberu dnešných liturgických čítaní.

Ježišove slová o viniči a opakovaná výzva ba až príkaz zostávať v láske Božej aj vzájomnej sa nachádzajú uprostred prísľubu Ducha Svätého Tešiteľa, Posilňovateľa.

Dnešné druhé čítanie nám potvrdzuje že zostávať s Bohom znamená zostávať v láske, a prvé čítanie zas opisuje vyliatie Ducha Svätého na tých, čo počúvali Petrovo kázanie, čo Petra presvedčilo o tom, že nič nebráni tomu, aby boli pokrstení, zaštepení do Krista prví kresťania, ktorí nepatrili do Božieho starozákonného ľudu.

Boh nám dnes oznamuje, pripomína radostnú zvesť, že Jeho Láska je medzi nami skrze Ducha Svätého, ktorého sme prijali. Jeho Láska, to je sám Duch Svätý. A kvôli úplnosti nám ukazuje, že to nie je len láska vo vertikálnom rozmere smerom k Bohu. Je to láska, ktorá zahŕňa všetky naše vzťahy – k Bohu aj k blížnym.

Preniknúť hlbšie do poznania Božej lásky nám môže pomôcť príklad sv. Františka Saleského.

V mladosti – premýšľajúc o myšlienkach svätého Augustína a svätého Tomáša Akvinského – nastala u neho hlboká kríza, ktorá ho viedla k pochybnostiam o vlastnej večnej spáse a k myšlienkam o Božom predurčení, prežívajúc skutočnú duchovnú drámu z hlavných teologických otázok svojej doby.

Intenzívne sa modlil, ale pochybnosti ho tak veľmi mučili, že niekoľko týždňov takmer úplne nejedol a nespal. Na vrchole skúšky šiel do dominikánskeho kostola v Paríži, otvoril svoje srdce a takto sa modlil: „Nech sa stane čokoľvek Pane, ty, ktorý držíš všetko vo svojich rukách a tvoje cesty sú spravodlivosť a pravda; čokoľvek, čo si pre mňa určil...; ty, ktorý si vždy spravodlivý sudca a milosrdný Otec, ja ťa budem milovať, Pane... budem ťa milovať tu, môj Bože, a vždy budem dúfať v tvoje milosrdenstvo a vždy ťa budem chváliť... ó, Pane Ježišu, ty budeš vždy moja nádej a moja spása v krajine žijúcich“ (I Proc. Canon., vol I, art. 4).

Ako dvadsaťročný František nachádza pokoj v podstatnej a oslobodzujúcej skutočnosti Božej lásky: milovať ho bez žiadania niečoho na oplátku a dôverovať v Božiu lásku; nepýtať sa, že čo urobí Boh so mnou: jednoducho ho milovať nezávisle od toho, čo mi dá a čo nie. Tak nachádza pokoj a otázka o predurčení – o ktorej sa v tej dobe veľa diskutovalo – bola pre neho vyriešená, pretože už ďalej nehľadal to, čo môže získať od Boha; jednoducho ho miloval a úplne sa odovzdal jeho dobrote. A toto bude tajomstvom jeho života, ktoré sa ukáže v jeho hlavnom diele: Traktát o Božej láske. (Citované z katechézy Svätého Otca Benedikta XVI. 2. marca 2011)

Blížia sa dva dôležité sviatky našej viery: Nanebovstúpenie Pána a Zoslanie Ducha Svätého. Ich posolstvo je prednaznačené v Božom slove dnešnej nedele – aj po nanebovstúpení Pán Ježiš ostáva s nami stále skrze pôsobenie Svojho Ducha, Ducha Lásky a pozýva nás zostávať v Jeho Láske nielen na teoretickej, alebo čisto duchovnej rovine, ale aj vo veľmi konkrétnej a praktickej rovine našich vzájomných medziľudských vzťahov.