„Pane, nauč nás modliť sa.“
Pán Ježiš, Boží Syn, túto prosbu vybavil pár vetami. A hlavne vlastným príkladom. Keď ho apoštoli videli na ktoromsi mieste modliť sa, práve vtedy vyšla od nich táto prosba. My sa usilujeme túto tému vysvetľovať dlhými kázňami, prednáškami, duchovnými cvičeniami, napísalo sa už množstvo kníh...
Pán Ježiš dáva príklad: Ak máš priateľa a pôjdeš k nemu o polnoci... vieš, čo mu máš povedať, načo za ním ideš. Ak mám osobný vzťah s Pánom Bohom, potom nebude problém porozprávať sa s Ním o všetkom, čo prežívam. Ani v tom, ako často sa máme modliť. Stane sa nám samozrejmosťou rada: „Stále sa modlite a nikdy neochabujte...“ Bude to naša potreba i veľká pomoc pri riešení všetkých situácií. A budeme mať množstvo zážitkov s Pánom.
Sv. Ján Mária Vianney spomína, ako sa modlieval na svojich dlhých cestách, keď bolo treba zastupovať v susedných farnostiach a hovorí: „Verte mi, nikdy sa mi čas nezdal dlhý.“ A ja, keď mám čakať na hranici, som z toho nervózny. Raz sa mi prihovorila colníčka – Duchovný otče, dlho ste čakali, pravda? – Päť hodín! – Aspoň ste sa pomodlili ružence.
Správna pripomienka. Ak by som ten čas prežíval s Pánom, nebolo by mi to ťažko. Som jej vďačný.
Odvtedy sa hneď zaujmem modlitbou, breviárom, duchovným čítaním či štúdiom. Niekedy ani nestihnem dokončiť, a už sa kolóna áut posúva. Alebo prežívanie pred cestou, čo skôr. Pomodli sa breviár! Prvý žalm: „Zver svoje cesty na Pána, On sa už postará...“ Akoby tabletka na uspokojenie. Ďalší raz myšlienka na Svätého Otca Františka. On vždy pred apoštolskou cestou zájde k Panne Márii do baziliky Santa Maria Magiore, aby ju poprosil o pomoc. Prečo ja nezájdem za ňou? Cestou na Slovensko prechádzam cez susednú farnosť, kde je kostol i kláštor Matki Božej Czenstochowskej. Zastavím sa u nej a prosím o ochranu a pomoc na cestách, aj na hranici.
Na Slovensku prvá otázka: – Koľko si čakal na hranici? – Ja som nečakal, oni čakali. Naozaj, ešte sa nestalo, že som došiel a nebolo ani jedno auto, ale pohraničníci museli čakať, kým nájdem doklady.
Ak teda môj vzťah k Pánu Bohu bude na prvom mieste, takýchto zážitkov budem mať plno každý deň. O aký vzťah ide? O taký, aby som mohol povedať s apoštolom Pavlom: „Láska Kristova nás pohýna.“ Potom modlitba nebude mojou povinnosťou, ani problémom, ale častou potrebou a veľkou pomocou vo všetkých životných situáciách. Nech Pán rozmnoží našu lásku k Nemu. Amen.