3. adventná nedeľa rok „A“

„Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Jánova otázka naznačuje určitú neistotu, dalo by sa povedať, pochybnosť.

Je blízko pravde mienka znalcov Písma, podľa ktorých posolstvo Jánovo nevyjadrovalo jeho osobné pochybnosti, „iba“ istú, (ľudsky chápateľnú) neistotu spojenú s utrpením vo väzení a aj možnú vyučovaciu metódu pre pochybujúcich učeníkov.

No, nemožno sa diviť ani možným pochybnostiam učeníkov ani u Jána.
Izrael žil dlhé stáročia z nádeje na Mesiáša predpovedaného Písmom (prorokov)i starozákonnou liturgiou.
Je pochopiteľná otázka: „Ak je Mesiášom, prečo predpovedá svoju porážku a smrť“?
Je to ozaj prisľúbený kráľ kráľov, sudca sveta a knieža pokoja? (Iz 9, 6)?
A Cirkev, ktorá ide dejinami, je skutočne Kristovým telom?

Pochybnosti samé o sebe nie sú zlé. Čo treba, je úprimná túžba o pravdivú odpoveď!

Tu nám pomáha sám Pán, ktorý vysvetľuje svoje zjavenie:
– „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte „ t.j. vypĺňajú sa o ňom všetky proroctvá.
– Kristus nie je len ukazovateľom cesty, či predohrou... Sám je cestou a jej uskutočnením. (Iz 35).
Ján je Jeho posledným ohlasovateľom, bezprostredným predchodcom. Predošlí proroci boli (len) prípravou. (Mt 11, 13).
– Izrael poznal proroctvo, že predchodcom Pána bude Eliáš. Touto eliášskou postavou je práve prísny kajúcnik a ohnivý horliteľ pre Boha, Ján Krstiteľ. (...s ktorým urobili, / a robia dodnes / čo chceli).

Kto hľadá úprimne, dostane od Pána jasnú odpoveď.
Boh žiada od každého trpezlivú vieru a nádej.

Ján iste nemal skutočné pochybnosti. Duch Svätý pri Jordáne jasne označil Pána ako Mesiáša (Jn 1, 32-34).
Čo však mohlo vyvolávať v ňom otázky, bola jeho predstava o Božom kráľovstve, o mesiášovi v podobe „ohnivého prelomu“ súdneho dňa.
Z tohto možno vidieť, že kresťanská nádej sa nezhoduje s lacným optimizmom: „veď nejako to dopadne“.
Ale je to pevné očakávanie dobra v budúcnosti na základe viery v prísľub Boha (Otca všemohúceho)! A dôvod premáhať netrpezlivosť a pochyby.

Ján mal túto pevnú nádej. Žil v očakávaní prisľúbeného Mesiáša viac, než zo svojich (doterajších) činov viery. Neodpočíval na vavrínoch, ale hľadel do budúcnosti.
Je preto popri sv. Panne Márii tým najvýznamnejším a najvznešenejším učiteľom adventných aj eschatologických myšlienok.

Nás, možno malicherných sebcov, tiež teší poznanie, že ani najväčší svätci Boží nemali na zemi dokonalé pochopenie pre Božie zjavenie, ako to bolo s Máriou a Jozefom pri Simeonovi či pri „strate“ mladého Ježiša na púti.
Tak to možno vidieť aj u Jána.
Ako oni poslušne – vierou – potrebovali uznávať platnosť neomylnej vôle Otca, aj na zahmlených úsekoch cesty, tak aj my máme zotrvať vo viere vďačne a trpezlivo oddaní do Božej vôle.

Ako nás chce PÁN viesť a zachrániť, to je Jeho múdrosť a láska.

Kristovým príchodom na svet je daná odpoveď na všetky otázky ľudské a je ponúknuté dielo záchrany (spásy).

Len márnotratný syn hľadá vonku na cudzích poliach svoje namyslené blaho. Dnes sa veľa „veriacich“ domnieva, že ich šťastím, spásou (liberalizmus) je demokratizmus, technicizmus, prestíž, ... atď...

Kresťan vie, že niet spásy mimo Krista a usiluje sa cieľavedome ju dosahovať.
Ako?... Prijať vážne otázku: „Čo ste vyšli vidieť“?
Znamenie doby: zmäkčilosť: voliť, čo je príjemnejšie, nie, čo je osožnejšie!!!
– neochota alebo neschopnosť k obetiam,
– absencia bázne voči Bohu Stvoriteľovi a Vykupiteľovi!, „odbavenie“ modlitieb, ba i sv. omše!!“

Čo ste vyšli vidieť?
Ján bol prísny k sebe a ku druhým, ale z lásky!!!
Človek úplne boží, a Pán chváli:
– pevnosť jeho zásad
– jednoduchý spôsob jeho života
– vernosť poslaniu.
A ... chváli svojho predchodcu až po odchode jeho učeníkov, takže nemohli dať Jánovi túto pochvalu.
Spasiteľ nechcel, aby Ján vedel o uznaní jeho veľkosti Ním samým. Aby ho tak ponechal v skúške viery a nádeje.
Vidieť z toho, že Boh skúša každého človeka... Aj to je prejav Jeho lásky a dobroprajnosti ku nám.

Bratia, sestry, prosme o živú, silnú vieru a dôveru ako prameň nádeje a pokoja a dôvod našich úsilí.
Amen.