18. nedeľa v Cezročnom období rok „A“

Istej noci v roku 1216 sv. František bdel v Porciunkule, malom kostolíku, ktorý sa nachádza niekoľko kilometrov od Assisi, na modlitbách. Zrazu v kostolíku zažiarilo svetlo a František uvidel nad oltárom Krista, po jeho pravici Božiu Matku v sprievode anjelov. František sa poklonil a Pán sa ho pýtal, po čom túži pre spásu duší. František bez rozmýšľania odpovedal: „Nebeský Otče, aj keď som len nehodný hriešnik, prosím, aby bola všetkým, ktorí prídu do tohto kostola s úmyslom vyznať svoje hriechy a prejaviť skrúšenosť, udelená milosť úplného odpustenia dočasných trestov.“ „Prosíš veľa, brat František“ – povedal Pán. Zaslúžiš si ale viac a viac ti bude dané. Prijímam teda tvoju modlitbu, ale pod podmienkou, že v mojom mene predložíš túto žiadosť môjmu námestníkovi na zemi. A František sa bez otáľania dostavil pred tvár Honória III., ktorý bol v tom čase v Perugii a úprimne mu rozpovedal o svojom videní. Pápež ho pozorne vypočul a dal mu dovolenie... Takto vznikla v Cirkvi tradícia tzv. odpustkov Porciunkuly, ktorá sa v dnešnej podobe spája s návštevou v dnešný deň (2. augusta) nielen kostolíka neďaleko Assisi, nielen františkánskych kostolov ale aj všetkých farských kostolov pri zachovaní ostatných podmienok získania úplných odpustkov, ako ich zrejme poznáme...

Bratia a sestry, v tomto roku sviatok Porciunkuly pripadol na dnešnú nedeľu, v ktorej sme počuli čítania predstavujúce Boha ako štedrého hostiteľa.

Najprv v prorockej predpovedi u Izaiáša Boh pozýva na bohatú hostinu.

V modlitbe žalmu sme počuli slová dôverujúceho človeka:
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba *
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
Otváraš svoju ruku *
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

V Evanjeliu sme videli Ježiša, ktorý napĺňa potreby zástupov, nasycuje ich. Zázračné rozmnoženie chleba je však len jedným z prejavov tejto štedrej a starostlivej lásky Boha v diele Ježiša Krista. Treba si všimnúť, že On pri tejto udalosti aj uzdravoval, a predovšetkým nasycoval ľudí pokrmom svojho slova.

Z týchto miest Svätého Písma v spojení s odkazom sviatku Porciunkuly celkom zreteľne môžeme vnímať odkaz, ktorý nám ukazuje na Božiu štedrosť. Boh sa chce o nás postarať. U neho je všetko potrebné pre náš život. On vie dokonca lepšie ako my, čo potrebujeme. Preto sa nám niekedy môže zdať, že nám nedáva hneď to, čo by sme chceli, čo sa nám zdá, že by sme potrebovali. Niekedy je to náročné pochopiť a prijať, že ak nám Boh hneď nedáva to, o čo ho žiadame, nie je to kvôli jeho skúposti alebo nemohúcosti, ale kvôli jeho múdrosti. Práve preto dnes počúvame v Božom slove uistenie o tom, že Boh nám „dáva pokrm v pravý čas“. Práve preto tu je aj milosť odpustkov, aby sme sa znova uistili o tom, že Boh naozaj túži spasiť všetkých ľudí a priniesol pre naplnenie tejto túžby najväčšiu obetu, obetu života Božieho Syna. Boh nie je skúpy na svoje dary, ani na svoj naj-väčší a všetko zahrňujúci dar, dar spásy. On ho ponúka všetkým, všetkých volá. Samozrejme, nenanucuje manipulatívnym spôsobom svoj dary, rešpektuje slobodu. Ale zároveň vytrvalo pozýva a chce, aby sa toto pozvanie účinne dostalo ku všetkým.

Aké postoje z našej strany by mali byť našou odpoveďou na túto Božiu štedrosť?

Môžeme pomenovať tieto tri: pokora, dôvera, veľkodušná radosť.
Pokora – uznať v hĺbke svojej duše a v každej oblasti svojho života, že sami si nevystačíme, že sami sa o seba ne-postaráme. Povedané jazykom kresťanskej viery – že sami sa nespasíme. Každý deň vyznávať v modlitbe túto svoju pokoru a závislosť na Bohu.

Dôvera – ak by som uznal, že sám si nepomôžem, ale chýbala by mi dôvera, upadol by som do beznádeje. Liekom proti beznádeji je dôvera. Ako môžem rásť v dôvere? Tým, že si otvorím oči pre prejavy Božej štedrosti, ktoré sa už teraz napĺňajú v mojom živote. Od jedného múdreho kňaza som veľa krát počul vyjadrenie: vďačnosť je zosilnená prosba. A sám Ježiš nás učí prosiť o Božie dary tým, že vzdávam vďaky. Vytrvalá vďačnosť a oslava a chvála Boha otvárajú naše srdcia pre stále hlbšiu dôveru a chránia nás od beznádeje.

Veľkodušná radosť – nech nás aj dnešné Božie slovo, aj dnešný sviatok Porciunkuly naučia hľadieť na Boha a jeho dielo nie obmedzene, cez naše schémy ale nechať sa prekvapovať jeho štedrosťou a veľkodušnosťou a rovnako ju vedieť dopriať aj druhým.

Pán Ježiš sa raz posťažoval vzhľadom na určitú skupinu ľudí v jeho prostredí: sami nevstúpili a tým, čo chceli vstúpiť nedovolili. Boh dnes opakovane pozýva na hostinu svojej lásky. Vstúpime... a dovolíme aj druhým vstúpiť?