Keď nám Ježiš Kristus takto hovorí, nezavrhuje modlitbové formuláre, veď nám v Otčenáši sám jeden dáva.
Ani sa tým nestavia proti opakovaniu tých istých prosieb. Aj on opakoval v Getsemani trikrát to isté.
Ani dlhú modlitbu neodsudzuje; vieme, že trávieval ňou celé noci (Lk 6, 12).
On zavrhuje len slová, ktoré nesúvisia s vnútrom, s tým, čo je v mysli a v srdci, ktoré preto znejú falošne, prázdno a sú lžou.
A čím viac ich je takých, tým sú mu odpornejšie.
Ani si nemyslime, že sa dozvie, čo potrebujeme a všimne si nás až potom, keď mu to niekoľkokrát zopakujeme. Je nás mnoho, to je pravda a on len jediný..., ale buďme spokojní, zaujíma sa o každého osobitne a vie už vopred, čo ideme žiadať, a čo z toho, čo žiadame, skutočne potrebujeme.
Naša modlitba by mala byť len vyjadrením a precítením našej závislosti na ňom a na to postačí aj málo slov, ba môže to byť niekedy aj bez nich.
Tu si dáme jednu radu, ako vyhnúť modlitbe, ktorú náš Pán nemá rád.
Bude sa možno podobať návodom, aké dostávame napríklad s novým elektrickým prístrojom. Vezmeme priložený lístok a čítame: Najprv zapnite toto a až potom spustite tamto... V našom prípade bude znieť návod takto: Nikdy nedávajte do pohybu ústa, kým ste nerozhýbali srdce. Lebo zvlášť tu platí Kristovo slovo: „Ex abundantia enim cordis os loquitur.“ – Veď z plnosti srdca hovoria ústa (Mt 12, 34).
Srdce má ísť pri modlitbe vždy popredu. Za ním ústa. A za všetkým tým život podľa Božej vôle.
Taký je poriadok pre opravdivú modlitbu.
Ak sa nám ešte stáva, že síce dobre začneme, ale po chvíľke sme vedľa, zachovajme postup, ktorý je v každej zdravej známosti.
Snúbenci sa najprv spoznajú, zoznámia, potom na seba vzájomne myslievajú a často spolu hovoria a konečne sa v šťastnom manželstve objímu.
Pravidelné rozjímanie o Božej veľkosti, dobrote a kráse je prvá a neodpustiteľná podmienka dobrej modlitby.
Čím lepšie ho budeme poznať, tým skôr ho budeme milovať, tým častejšie a srdečnejšie s ním hovoriť a tým silnejšie túžiť po jeho objatí.
Ak si všimneme modlitbu modlitieb, svätú omšu – zbadáme v nej práve toto poradie.
Najprv sa s Bohom oboznamujeme, učíme sa čítaním a vysvetľovaním evanjelia naňho myslieť, potom s ním hovoríme a konečne ho vo svätom prijímaní objímeme.
Nech nám je teda každé stretnutie okolo oltára školou modlitby.
A keby sa nám aj napriek tomuto úsiliu vracala do rozhovorov s Bohom roztržitosť a vznikal nesúvis medzi slovami a vnútrom, použime vôľu a hneď opravme prerušené spojenie.
Veď chcieť sa modliť, to samé už je modlitba.
A chcieť sa dobre modliť, je dobrá modlitba.