Táto tvrdá a drastická scénka je obrazom toho, ako sa od nepamäti spája ľudská zloba so slabosťou a hlúposťou proti čnosti.
Najprv si všimnime zlobu.
Prestavuje nám ju Herodias.
Nechá svojho muža Filipa a odíde s Herodesom. To je jej prvý zločin.
Potom privedie Herodesa k tomu, aby zahnal svoju zákonitú manželku, dcéru nabatského kráľa Aréta. A preto, aby ju Krstiteľ nepripravil svojím vplyvom o nečestné miesto po kráľovom boku, rafinovaným spôsobom sa postará o jeho odstránenie. Tým vženie Herodesa do veľmi vážnej situácie a postrieka Prorokovou mučeníckou krvou aj svoju vlastnú dcéru.
I tu vidno, že zločin sa vyskytuje v jednotnom čísle len v slovníku... Ak dá človek súhlas k jednému, môže počítať, že urobí za ním iných desať.
V Herodesovi si všimnime ľudskú slabosť.
Najprv je to známa slabosť mužov – žena, s ktorou sa spoznal na návšteve u svojho príbuzného.
Keď táto žiada od neho uväznenie Jána Krstiteľa, znova je slabý.
A hoci sa Proroka bojí, táto slabosť je silnejšia.
Potom podľahne obyčajnému triku a sľúbi tancujúcemu ženskému telu polovicu kráľovstva.
A slabý je aj vtedy, keď nevie zrušiť hriešnu prísahu. A tak potom spácha zo slabosti to, čo Herodias zo zloby. Pošle kata a dá zabiť Proroka.
A všimnime si aj stelesnenú ľudskú hlúposť – dcéru Herodiady.
Ukazuje sa pred mužmi opitými vínom a vášňou, zabáva ich tancom bez pomyslenia na následky.
Nebolo zvykom, aby kráľovské dcéry zabávali hostí.
To bola služba otrokýň...
Ona to nevie.
Ani to nevie, čo pýta za odmenu.
Ani aký je to dar, ktorý už drží na mise a z ktorého ešte kvapká teplá ľudská krv.
Pekná, šikovná, ale hlúpa...
Dá sa naviesť, a potom koná zlo bez toho, aby si ho uvedomila.
Zloba a slabosť potrebovala do partie proti dobru aj naivnosť. Tu je... V osobe mladej Salome.
Ján je v tejto scéne predstaviteľom a oznamovateľom Božej vôle; čistý bez úhony, silný a odvážny, bez strachu; ten, ktorý nazve čnosť čnosťou a hriech hriechom aj pred kráľom a platí za odvahu hlavou.
Brat, sestra, táto história sa v nás a okolo nás opakuje už tisícročia..., a to denne.
Ľudská zloba, slabosť a hlúposť sa bez ustania spájajú v dramatických uzloch proti každej čnosti, ktorá sa vo svete objaví. A taký je zákon: Kto si ju chce udržať, bude za ňu určite platiť daň z luxusu – možno aj takú ako Ján.
A to, čo sa odohráva okolo kresťana, odohráva sa aj v ňom samom. Jeho vlastná zloba, slabosť a hlúposť sa stále stavia proti jeho svätým snahám.
My však našťastie vieme, kde brať odvahu pre zápasy so sebou i s okolím. Tam ju máme, kde ju čerpal Ján – v Kristovi, ktorého ohlasoval a ktorému slúžil.
Tu ju hľadali aj nachádzali všetci svätí, v mene ktorých Pavol vyhlasuje: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“