Keď konáme svoje dobré skutky, obyčajne sa pritom dopúšťame dvoch chýb. Pred prvou nás Evanjelium varuje slovami: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali...“ (Mt 6, 1)
A druhej nám káže vyhýbať, keď hovorí o svieci, ktorú treba postaviť na svietnik, a nie schovať pod mericu...
Chváliť sa vykonaným dobrým skutkom je chyba. Ale skrývať ho úzkostlivo pred zrakmi ľudí je tiež chyba.
Prvá uberá dobrému skutku na vnútornej hodnote, druhá mu bráni pôsobiť blahodarne navonok.
Pozorujme v prečítanom Evanjeliu Pannu Máriu a všimnime si, ako sa ona vyhla obidvom nebezpečným úskaliam, ktoré ničia naše dobré skutky už pri ich zrode.
Keď má porodiť Ježiša a darovať v ňom svetu to, čo mu ešte nikto nedal a už nikdy nedá, vyjde za mesto, do tichej polnoci, do prázdnej maštale.
Veľmi dobre vie, čo dáva v tomto Dieťati svetu.
A mohla by sa rozbehnúť k ľuďom a zvestovať im príchod vekmi očakávaného Mesiáša. Veď pôrod Dieťaťa bol práve taký zázračný ako jeho počatie. A predsa nie. Nebeží rozchyrovať slávu tejto významnej chvíle. Zostáva pokojne na mieste matiek – pri kolíske.
Ale práve tým donucuje nebo, aby sa ono postaralo o reklamu.
A nebo sa naozaj hýbe.
Vysiela hviezdu i anjelov a chudobná betlehemská maštaľ sa mení na prijímací salón pre pastierov i kráľov.
Modlime sa:
Presvätá Matka, nauč nás plodiť dobré skutky s jednoduchosťou a pokojnou odovzdanosťou, s akou si ty zrodila svojho Syna.
Vypros nám lásku k utiahnutosti, ale nedaj nám pritom upadnúť do úzkostlivosti, lebo vieme, že bojazlivé skrývanie toho, čo dobrého sme vykonali pre Boha a blížneho, je tiež chyba.
Tým sa naše skutky stávajú neschopnými povzbudzovať iných.
Nech nám tvoj príklad stále pripomína, že plody svojho života treba skrývať pred Herodesom, ktorý by ich chcel zničiť, ale nie pred pastiermi a mudrcmi, ktorí z nich chcú a môžu mať osoh. Nauč nás, ako sa podeliť s bratmi a sestrami o šťastie z vlastného úspechu a neuraziť pritom svätú skromnosť. Amen.