Ježiš Kristus zreteľne hovorí o troch božských osobách, z ktorých jedna je náš Otec, druhá on sám, Boží Syn a náš Brat, a tretia náš Priateľ, Povzbuditeľ a Potešiteľ.
Keby sme opravdivo verili jeho slovám, my kresťania by sme museli byť najspokojnejšími a najveselšími ľuďmi na svete...
Veď ak máme Otca, sme aj vo svojej deväťdesiatke deti, zahľadené do budúcnosti, ktorou je život bez konca, plný zaujímavých zmien a plný i spokojnej radosti.
A máme Brata, ktorý je stredom dejín a osou sveta, ochotný obetovať sa kvôli nám až do krajnosti.
A Priateľa máme, ktorý je neviditeľne stále pri nás, aby povzbudzoval a radil, ako sa vyhnúť každému nebezpečenstvu a dosiahnuť šťastne Otcovo náručie.
U kresťana je preto smútok vždy čímsi neprirodzeným a môže byť zlým znamením.
Ak veríme všetko, čo sme spomínali a naozaj to veríme, tak potom jediným dôvodom k smútku je len náš smútok.