Stúpame do vrchov. Občasný pohľad dozadu. Vidíme, ako sa nám krásne rozširuje obzor. Veci v dolinách sa stávajú malými, vzdialenými, získavame nad krajinou rozhľad. Prežívame akýsi pocit oslobodenia, vynorení ponad hmly všedného života.
Mnohé situácie by sme si nevedeli vysvetliť, keby sme nevedeli o diablovi. On je síce neviditeľný padnutý anjel, ale jeho pôsobenie vo svete je zreteľné: vojny, genocídy národov, hladomor, rôzne nespravodlivosti, satanizmus medzi mládežou a v hudbe, správy o posadnutosti... A aj sami dosvedčíme, že vo svojom srdci občas počujeme hlas Zlého. Nazývame to pokušeniami. On síce nemá nad nami moc, ak nesúhlasíme, ale nás chce oklamať, aby sme neverili Bohu, iba jemu. Eve tiež klamal a pôsobil na jej pudy, na jej trojitú žiadostivosť...
Pamätáme si, keď na začiatku druhej vlny korona vírusu bolo testovanie a niektorým vyšiel pozitívny výsledok. Ako sa cítili? Ako malomocní. Zahanbení, očami a niekedy aj jazykom obviňovaní.
Ešte horšie sa cítili malomocní z obdobia Ježišovho pozemského života. Boli vylúčení do ľudsky nedôstojnej karantény.
Utrpenie v človeku vzbudzuje skromnosť a skromné, pokorné srdce otvára Božie srdce.
Drahí bratia a sestry
Ako často chcú byť ľudia výnimoční. Vyhľadávajú exkluzivitu. Len aby sme boli iný, lepší ako ostatní. Hľadáme spôsoby ako nemusieť robiť veci, ktoré sú povinné pre všetkých. Ako veľmi je rozšírená korupcia. A sme ochotní všeličo vymyslieť aby sme boli uprednostnení. Je to zakorenené hlboko v človeku.
A dnešný sviatok nám dáva krásny príklad Boha, ktorý neuprednostnil svojho Syna, nevybavil mu žiadnu protekciu ale podrobil ho všetkým povinnostiam, ktoré vyplývali zo zákona. Ježiš sa stal sa podobný ľuďom vo všetkom okrem hriechu.